4.8.2016
ID: 3423upozornenie pre užívateľov

Európsky zatykač

Členský štát, ktorý vydal európsky zatykač, je na účely započítania obdobia zadržiavania vo vykonávajúcom členskom štáte povinný preskúmať, či mali opatrenia prijaté vo vykonávajúcom členskom štáte voči dotknutej osobe za dôsledok pozbavenie osobnej slobody

Povinné zdržiavanie sa v mieste bydliska v trvaní deviatich hodín počas dňa spojené s monitorovaním prostredníctvom elektronického náramku v zásade nemá takýto účinok

Rozsudkom z 27. marca 2007 odsúdil Sąd Rejonowy dla Łodzi-Śródmieścia w Łodzi (Okresný súd Lodž-stred, Poľsko) pána JZ na trest odňatia slobody v trvaní troch rokov a dvoch mesiacov. Keďže JZ sa vyhýbal poľským justičným orgánom, bol voči nemu vydaný európsky zatykač. Pán JZ bol 18. júna 2004 zatknutý orgánmi Spojeného kráľovstva v rámci výkonu tohto európskeho zatykača.

Od 19. júna 2014 do 14. mája 2015 bol JZ prepustený na slobodu na základe zloženia peňažnej záruky vo výške 2 000 libier šterlingov (GBP), pričom mu bola uložená povinnosť zdržiavať sa na ním uvedenej adrese, ktorá bola medzi 22.00 hod. a 7.00 hod. spojená s elektronickým monitorovaním. Okrem toho bola pánovi JZ uložená povinnosť hlásiť sa na policajnom komisariáte, nežiadať o vydanie dokumentov, ktoré by mu umožňovali vycestovať do zahraničia, a udržiavať mobilný telefón permanentne v prevádzke a nabitý. Tieto opatrenia sa uplatňovali až do 14. mája 2015, keď bol odovzdaný poľským orgánom.

Pred poľským súdom sa pán JZ domáha toho, aby bolo obdobie, počas ktorého bol podrobený povinnému zdržiavaniu sa v Spojenom kráľovstve spojenému s elektronickým monitorovaním, započítaný do trvania trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený v Poľsku. V tejto súvislosti odkazuje na rámcové rozhodnutie o európskom zatykači[1], podľa ktorého vydávajúci členský štát započíta všetky obdobia zadržiavania vyplývajúce z výkonu európskeho zatykača do celkového obdobia zadržiavania na výkon vyneseného trestu alebo ochranného opatrenia vo vydávajúcom členskom štáte.

Tento súd sa Súdneho dvora pýta, či pojem „zadržiavanie“ zahŕňa aj opatrenia uplatňované vo vykonávajúcom členskom štáte, ktoré pozostávajú z elektronického monitorovania miesta pobytu osoby, voči ktorej bol vydaný zatykač, spojeného s povinnosťou zdržiavať sa na určitom mieste pobytu.

Vo svojom dnešnom rozsudku Súdny dvor na úvod konštatuje, že pojem „zadržiavanie“ uvedený v rámcovom rozhodnutí je samostatným pojmom práva Únie, ktorý je potrebné na jej území vykladať jednotne.

Ďalej uvádza, že cieľom povinnosti započítať všetky obdobia zadržiavania vyplývajúce z výkonu európskeho zatykača do celkového obdobia obmedzenia osobnej slobody dotknutej osoby vo vydávajúcom členskom štáte je konkretizovať všeobecný cieľ dodržania základných práv pri zachovaní práva na osobnú slobodu dotknutej osoby, ako aj potrebného účinku zásady proporcionality pri ukladaní trestov.

Uložením povinnosti zohľadniť celé obdobie, počas ktorého bola odsúdená osoba zadržiavaná vo vykonávajúcom členskom štáte, totiž rámcové rozhodnutie zaručuje, že táto osoba napokon nebude podrobená pozbaveniu osobnej slobody, ktoré by celkovo presahovalo – a to tak vo vykonávajúcom členskom štáte, ako aj v štáte, ktorý vydal európsky zatykač – celkovú dĺžku trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený vo vydávajúcom členskom štáte.

V tomto ohľade Súdny dvor konštatuje, že rámcové rozhodnutie sa nemá vykladať tak, že by vydávajúcemu členskému štátu ukladalo povinnosť započítať len obdobia strávené umiestnením vo väzenskom zariadení štátu vykonávajúceho tento zatykač, s vylúčením období, počas ktorých sa uplatňovali iné opatrenia s účinkom pozbavenia osobnej slobody, porovnateľným s umiestnením v takomto zariadení.

Pojem „zadržiavanie“ v zmysle rámcového rozhodnutia označuje opatrenie, ktoré nielen obmedzuje, ale pozbavuje osobnej slobody a zahŕňa okrem umiestnenia vo väzenskom zariadení aj každé opatrenie alebo súbor opatrení uložených voči dotknutej osobe, ktoré z dôvodu svojej povahy, trvania, účinkov alebo spôsobu vykonávania pozbavujú dotknutú osobu osobnej slobody porovnateľným spôsobom ako umiestnenie vo väzenskom zariadení.

V dôsledku toho je súdny orgán členského štátu vydávajúceho európsky zatykač povinný preskúmať, či je potrebné opatrenia prijaté vo vzťahu k dotknutej osobe vo vykonávajúcom členskom štáte pokladať za zodpovedajúce pozbaveniu osobnej slobody, a preto predstavujú „zadržiavanie“. Ak uvedený orgán pri tomto preskúmaní dospeje k takémuto záveru, rámcové rozhodnutie ukladá, aby bolo obdobie odňatia slobody skrátené o celkové obdobie, počas ktorého boli tieto opatrenia uplatňované.

V prejednávanej veci opatrenia prijaté voči pánovi JZ, aj keď nepochybne obmedzovali jeho slobodu pohybu, v zásade neboli natoľko obmedzujúce, aby ho pozbavili osobnej slobody, a preto mohli byť kvalifikované ako „zadržiavanie“ v zmysle rámcového rozhodnutia.

Keďže však rámcové rozhodnutie stanovuje len minimálnu úroveň ochrany základných práv osoby, voči ktorej bol vydaný európsky zatykač, nebráni tomu, aby mohol súdny orgán vydávajúceho štátu odpočítať výlučne na základe vnútroštátneho práva od celkového obdobia odňatia slobody celé obdobie alebo časť obdobia, počas ktorého bola táto osoba vo vykonávajúcom členskom štáte podrobená opatreniam, ktoré nepredstavovali pozbavenie osobnej slobody, ale jej obmedzenie.


______________________________
[1] Rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (Ú. v. ES L 190, 2002, s. 1; Mim. vyd. 19/006, s. 34).

Zdroj:
Súdny dvor Európskej únie
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 83/16, 28. júla 2016
Rozsudok vo veci C-294/16 PPU JZ/Prokuratura Rejonowa Łódź-Śródmieście
Neoficiálny dokument pre potreby médií, ktorý nezaväzuje Súdny dvor.
Úplné znenie rozsudku sa uverejňuje na internetovej stránke CURIA v deň vyhlásenia rozsudku.


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk