Poslať článok e-mailom

E-mail príjemcu:*
Vaše meno:*
E-mail odosielateľa:*
*) povinné položky
23.12.2014
ID: 2728upozornenie pre užívateľov

Novela zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie

Dňa 1. 1. 2015 nadobudne účinnosť novela zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (ďalej ako „zákon o EIA“). Ako vyplýva z dôvodovej správy, „návrh zákona ... obsahuje zmeny a doplnenia vykonané v rámci platného zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov v reakcii na nedostatky vytýkané Európskou komisiou v rámci procesu infrigementu (konanie č. 2013/2034) proti Slovenskej republike...

 
 Ružička Csekes s.r.o. in association with members of CMS
 
 
Podľa Komisie sú hlavným nedostatkom platného zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov dôsledky nedostatočného prepojenia procesu posudzovania vplyvov navrhovaných činností s následnými povoľovacími procedúrami, pretože sa tak vytvára priestor pre nerešpektovanie výsledkov procesu posudzovania vplyvov, ktorým tak nemôže garantovať ani plné zabezpečenie práv dotknutej verejnosti už účastnej na tomto konaní, resp. majúcej záujem o výsledok rozhodovania v záležitostiach životného prostredia. Otvára sa tak problematika implementácie v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky časti tých požiadaviek Aarhuského dohovoru (Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zo dňa 25. júna 1998), ktoré smernica EIA implementuje (články č. 6, 7 a 9).“

Novela zákona o EIA je pomerne rozsiahla a prináša množstvo zmien, na tomto mieste sa však zameriavame iba na tie, ktoré považujeme za najpodstatnejšie.

Novela zákona o EIA mení ustanovenia týkajúce sa činností a ich zmien, ktoré budú predmetom zisťovacieho konania ako aj samotného posudzovania vplyvov na životné prostredie. Napríklad povinnému hodnoteniu bude podliehať aj zmena navrhovanej činnosti, ak takáto zmena sa osebe dosahuje alebo prekročí povinné hodnotenie, ale aj taká činnosť alebo jej zmena, ktorá podľa odborného stanoviska štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s inou činnosťou významný vplyv na územie sústavy chránených území (na územia NATURA 2000).

Rozhodovanie o tom, či predmetná činnosť resp. jej zmena podlieha posudzovaniu vplyvov na životné prostredie sa začne na základe odôvodneného podnetu, ktorý je oprávnený podať ktokoľvek, na rozdiel od doterajšieho stavu, kedy takýto podnet predkladal buď navrhovateľ, príslušný orgán alebo organizácia podporujúca ochranu životného prostredia.

Novela zákona takisto rozširuje možnosti opravných prostriedkov voči rozhodnutia vydaným v rámci procesov EIA, ako aj okruh subjektov, ktorým náleží postavenie účastníka konania so všetkými práva z toho vyplývajúcimi. Podľa predmetnej novely sa na rozhodnutia zo zisťovacieho konania a záverečného stanoviska v rámci konaní EIA uplatňuje všeobecný predpis o správnom konaní, správny poriadok, to znamená, že týmto rozhodnutiam musí predchádzať správne konanie, ktorého výsledkom je rozhodnutie, proti ktorému možno podať odvolanie v lehote 15 dní. Rozhodnutia sú takisto preskúmateľné súdom a za splnenia stanovených podmienok podliehajú aj obnove konania.

Verejnosti, ktorou je podľa novej legálnej definície aj len jedna fyzická osoba či jedna právnická osoba sa priznáva postavenie účastníka konania nielen v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie ale aj v nasledovných povoľovacích konaniach podľa napr. stavebného zákona, ak podá odôvodnené písomné stanovisko k zámeru, správe o hodnotení alebo k záverečnému stanovisku alebo ak podá odôvodnené pripomienky k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo aj podá odvolanie proti rozhodnutiu vydanému v zisťovacom konaní alebo podá odvolanie proti záverečnému stanovisku. Novela teda rozširuje všeobecnú legálnu definíciu účastníka konania, o osoby, ktorým stačí urobiť ktorýkoľvek z vyššie uvedených úkonov, čím sa automaticky považujú za osoby priamo dotknuté povolením navrhovanej činnosti alebo navrhovanou činnosťou. Tieto osoby majú následne tiež postavenie účastníkov územného, stavebného i kolaudačného konania podľa Stavebného zákona ako aj v konaniach podľa osobitných predpisov, ako napr. integrované povoľovacie konanie.

Novela v súlade s požiadavkami európskeho práva i medzinárodných záväzkov zavádza možnosť verejnosti (v zmysle vyššie uvedeného v podstate kohokoľvek aj bez akéhokoľvek aspoň marginálneho vzťahu k posudzovanej činnosti) podať odvolanie proti rozhodnutiu vydaného v zisťovacom konaní aj proti záverečnému stanovisku, ktoré bude mať formu rozhodnutia vydaného v správnom konaní. Novela taktiež priamo uvádza, že obe tieto rozhodnutia sú preskúmateľné súdom podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom na to, že podľa Občianskeho súdneho poriadku by takéto rozhodnutia vydané v správnom konaní beztak boli za splnenia podmienok tam stanovených preskúmateľné súdom, vyvstáva otázka, čo presne zákonodarca sledoval touto osobitnou úpravou.

Ako uvádzame vyššie, novela Zákona o EIA zároveň novelizuje aj stavebný zákon. Okrem iných ustanovení výslovne ukladá stavebnému úradu povinnosť zverejňovať pri území alebo stavbách, ktoré podliehajú EIA, kópiu žiadosti o vydanie územného rozhodnutia aj stavebného povolenia bez príloh na svojej úradnej tabuli a na svojom webovom sídle (ak to je možné) odo dňa začatia  takéhoto konania až do jeho právoplatného skončenia. Ďalej má stavebný úrad povinnosť konanie zastaviť, ak príslušný orgán (ochrany životného prostredia) vydá záväzné stanovisko, v ktorom vyjadrí nesúlad návrhu na začatie územného konania, stavebného konania alebo kolaudačného konania so záverečným stanoviskom a žiadateľ nezosúladí svoj návrh ani v dodatočnej lehote. Ďalšou významnou zmenou je právo kohokoľvek podať odvolanie proti územnému rozhodnutiu, stavebnému povoleniu a kolaudačnému rozhodnutiu  aj vtedy, ak nebol účastníkom konania, „ale len v rozsahu, v akom namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia vydaného podľa osobitného predpisu“ (Zákona o EIA). Podaním odvolania sa odvolateľ stáva účastníkom konania, teda má právo žiadať aj súdny prieskum zákonnosti vyššie uvedených rozhodnutí. Stavebný úrad nemôže rozhodnúť bez záverečného stanoviska.

Novela Zákona o EIA, prináša povinnosť správnych orgánov v následných povoľovacích konaniach rešpektovať výsledky EIA, pričom zhoda projektového dokumentu s výsledkom EIA by sa mala úradne overovať.

Novela Zákona o EIA v prechodných ustanoveniach stanovila, že konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny začaté pred 1. januárom 2015 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014, ak v týchto konaniach rozsah hodnotenia už bol vydaný.  Návrh novely však predpokladá aj to, že navrhovateľovi, ktorému bol vydaný rozsah hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny pred 1. januárom 2015, a ktorý do 30. novembra 2017 nepredloží správu o hodnotení navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, platnosť jeho rozsahu hodnotenia k navrhovanej činnosti alebo jej zmeny zaniká 1. decembra 2017. Povinnosť sa nevzťahuje na prípady, kedy bol v rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny určený harmonogram.  Ak bolo pred účinnosťou novely začaté len zisťovacie konanie, toto konanie sa dokončí podľa pôvodných predpisov. Pokiaľ však ide o územné rozhodnutia, stavebné povolenia či kolaudačné rozhodnutia, ktoré nenadobudli právoplatnosť do 31.12.2014, tieto môžu byť napadnuté odvolaním podľa právnej úpravy zavedenej práve touto Novelou Zákona o EIA:

Novela zákona o EIA bola pozitívne prijatá mimovládnymi organizáciami zameranými na ochranu životného prostredia, priemysel a podnikateľský sektor sa ju pokúšal neúspešne zvrátiť cez prezidentské veto Pozitívom tejto právnej úpravy je jednoznačne posilnenie práv verejnosti v procese povoľovania činností majúcich vplyv na životné prostredie, na druhej strane však, ako pripúšťa aj predkladateľ návrhu predmetnej novely, „predpokladá sa možná finančná záťaž pre podnikateľa vzhľadom na predkladanie podrobnejšej dokumentácie v štádiu posudzovania vplyvov za účelom stanovenia konkrétnych podmienok na realizáciu činnosti s ohľadom na životné prostredie. Tento postup však zracionalizuje konania pre podnikateľa i úrady, preto bude mať i pozitívny vplyv.“ Hoci sa s týmto tvrdením sa nemožno celkom stotožniť, deklarovaný cieľ novely, ktorým je odvrátenie infrigmentu EK voči SR, sa však zrejme podarilo odvrátiť. Otázkou ostáva, ako sa s týmto legislatívnym spracovaním vyrovná prax, a to tak na strane účastníkov konaní ako aj na strane správnych orgánov a súdov. Odpoveď na túto otázku ukáže až čas. 


Mgr. Jana Tögelová

Mgr. Jana Tögelová,
Junior Partner


Ružička Csekes in association with members of CMS

Vysoká 2/B
811 06 Bratislava 1


Tel.: +421 2 32 33 34 32
Fax: +421 2 32 33 34 43
e-mail: jana.togelova@rc-cms.sk

Právnická firma roka - domáca advokátska kancelária

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk