Účelom smernice 93/13/EHS je aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov, ktoré sa týkajú nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom.

V roku 2009 uzavrela M. Kušionová so spoločnosťou SMART Capital spotrebiteľskú úverovú zmluvu, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 10 000 eur. Na zabezpečenie pohľadávky z úverovej zmluvy bolo zriadené záložné právo na jej rodinný dom. Následne M. Kušionová podala žalobu o neplatnosť úverovej zmluvy a zmluvy o zriadení záložného práva smerujúcu proti spoločnosti SMART Capital z dôvodu neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktoré ju voči tejto spoločnosti zaväzujú.

V tejto súvislosti sa Krajský súd v Prešove, na ktorý bolo podané odvolanie, obrátil na Súdny dvor. Vnútroštátny súd sa snaží zistiť, či má zmluvná podmienka týkajúca sa mimosúdneho výkonu záložného práva na nehnuteľnosť nekalú povahu. Okrem toho vnútroštátny súd spresňuje, že táto podmienka veriteľovi umožňuje výkon záložného práva bez toho, aby došlo k súdnemu preskúmaniu.

Súdny dvor najskôr pripomína, že Charta základných práv EÚ stanovuje, že politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. Charta tiež zakotvuje právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom. Tieto požiadavky platia pre vykonávanie smernice 93/13.

Pokiaľ ide o výkon zábezpeky, ktorá sa vzťahuje na spotrebiteľské zmluvy o pôžičke, Súdny dvor konštatuje, že smernica 93/13 neobsahuje nijakú úpravu týkajúcu sa výkonu záložných práv. Zdôrazňuje však, že v situácii, ako je situácia dotknutá vo veci samej, je dôležité stanoviť, v akom rozsahu by bolo prakticky nemožné alebo nadmerne sťažené uplatniť ochranu, ktorú priznáva uvedená smernica.

V prejednávanej veci zo spisu vyplýva, že dotknutá slovenská právna úprava stanovuje, že predaj na dražbe možno spochybniť v lehote 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva a že osoba, ktorá spochybní podmienky tohto predaja, disponuje lehotou v dĺžke 3 mesiace odo dňa príklepu na to, aby sa obrátila na súd.

Súdny dvor takisto pripomína, že s cieľom zachovať práva, ktoré spotrebiteľom vyplývajú zo smernice 93/13, sú členské štáty povinné prijať ochranné opatrenia s cieľom zastaviť používanie zmluvných podmienok kvalifikovaných ako nekalé. Na tieto účely musia súdy a správne orgány členských štátov disponovať primeranými a účinnými prostriedkami. Konkrétne musia členské štáty, ktoré si zachovávajú právo na výber sankcií uplatniteľných na porušenia práva Únie, najmä zabezpečiť, aby tieto sankcie boli účinné, primerané a odrádzajúce.

Pokiaľ ide o účinnú a odrádzajúcu povahu, je zjavné, že v priebehu konania o mimosúdnom výkone záložného práva môže príslušný vnútroštátny súd prijať všetky predbežné opatrenia zakazujúce pokračovanie v uskutočnení tohto predaja.

Čo sa týka primeranej povahy sankcie, Súdny dvor zdôrazňuje, že osobitnú pozornosť treba venovať okolnosti, že majetok dotknutý záložným právom je nehnuteľnosť určená na bývanie spotrebiteľa a jeho rodiny. Právo na obydlie totiž v práve Únie predstavuje základné právo zaručené Chartou základných práv, ktoré vnútroštátny súd musí zohľadniť pri vykonávaní smernice 93/13.

V prejednávanej veci Súdny dvor vyvodzuje záver, že možnosť príslušného vnútroštátneho súdu prijať predbežné opatrenia môže predstavovať primeraný a účinný prostriedok na zabránenie uplatňovaniu nekalých podmienok, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu.

Zdroj: Súdny dvor EU

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk