28.7.2016
ID: 3414upozornenie pre užívateľov

Všeobecná povinnosť uchovávať údaje uložená poskytovateľom elektronických komunikačných služieb

Podľa návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Saugmandsgaard Øe, môže byť všeobecná povinnosť uchovávať údaje, uložená poskytovateľom elektronických komunikačných služieb zo strany členského štátu, zlučiteľná s právom Únie

Je však nevyhnutné, aby táto povinnosť bola ohraničená prísnymi zárukami

Vo svojom rozsudku Digital Rights Ireland z roku 2014[1] Súdny dvor vyhlásil smernicu o uchovávaní údajov[2] za neplatnú jednak z dôvodu, že všeobecná povinnosť uchovávať určité údaje, ktorú táto smernica ukladá, predstavuje závažný zásah do základných práv na rešpektovanie súkromného života a ochranu osobných údajov a jednak z dôvodu, že takto zavedený režim nie je na účely boja proti závažnej trestnej činnosti obmedzený na nevyhnutné minimum.

V nadväznosti na tento rozsudok boli Súdnemu dvoru doručené dve veci týkajúce sa všeobecnej povinnosti, ktorá bola vo Švédsku a v Spojenom kráľovstve uložená poskytovateľom telekomunikačných služieb, a to aby uchovávali údaje týkajúce sa elektronických komunikácií. Súdny dvor má teda príležitosť spresniť výklad, ktorý sa má vo vnútroštátnom kontexte pripisovať rozsudku Digital Rights Ireland.

Nasledujúci deň po vyhlásení rozsudku Digital Rights Ireland telekomunikačný podnik Tele2 Sverige oznámil švédskemu orgánu pre dohľad nad poštami a telekomunikáciami svoje rozhodnutie, že už nebude uchovávať údaje, ako aj svoj zámer vymazať už zaregistrované údaje (vec C-203/15). Švédske právo totiž poskytovateľom elektronických komunikačných služieb ukladá povinnosť uchovávať určité osobné údaje svojich účastníkov.

Vo veci C-698/15 páni Tom Watson, Peter Brice a Geoffrey Lewis podali žaloby proti britskému režimu uchovávania údajov, ktorý umožňuje, aby minister vnútra vyžadoval od verejných telekomunikačných operátorov uchovávať všetky údaje týkajúce sa komunikácií po dobu najviac 12 mesiacov, pričom je vylúčené uchovávanie obsahu týchto komunikácií.

Návrhmi, ktoré podali Kammarrätten i Stockholm (Odvolací správny súd v Štokholme, Švédsko) a Court of Appeal (England and Wales) (Civil Division) (Občianskoprávna komora Odvolacieho súdu Anglicka a Walesu, Spojené kráľovstvo), bol Súdny dvor požiadaný, aby uviedol, či sú vnútroštátne režimy, ktoré poskytovateľom služieb ukladajú všeobecnú povinnosť uchovávať údaje, zlučiteľné s právom Únie (najmä so smernicou o súkromí a elektronických komunikáciách[3] a niektorými ustanoveniami Charty základných práv EÚ[4]).

Vo svojich dnešných návrhoch generálny advokát Henrik Saugmandsgaard Øe najprv konkretizuje kategórie údajov, ktoré sú predmetom všeobecných povinností uchovávania uložených vo Švédsku a v Spojenom kráľovstve. Ide o údaje umožňujúce identifikovať a lokalizovať zdroj a miesto určenia informácie, údaje týkajúce sa dátumu, času a trvania komunikácie, ako aj o údaje umožňujúce určiť typ komunikácie a typ použitého zariadenia. Vo Švédsku ani v Spojenom kráľovstve nie je obsah komunikácií predmetom tejto povinnosti uchovávania.

Generálny advokát zastáva názor, že všeobecná povinnosť uchovávať údaje môže byť zlučiteľná s právom Únie. Využitie možnosti uložiť takúto povinnosť zo strany členských štátov však podlieha povinnosti dodržať prísne požiadavky. Vnútroštátnym súdom prináleží, aby vzhľadom na všetky relevantné charakteristiky vnútroštátnych režimov overili, či sú tieto požiadavky splnené.

Po prvé všeobecná povinnosť uchovávania a sprievodné záruky k nej musia byť stanovené zákonmi alebo inými právnymi opatreniami, ktoré sa vyznačujú dostupnosťou, predvídateľnosťou a primeranou ochranou proti svojvôli.

Po druhé táto povinnosť musí rešpektovať podstatu práva na súkromný život a práva na ochranu osobných údajov stanovených Chartou.

Po tretie generálny advokát pripomína, že právo Únie vyžaduje, aby akýkoľvek zásah do základných práv sledoval cieľ všeobecného záujmu. Zastáva názor, že len boj proti závažnej trestnej činnosti predstavuje cieľ všeobecného záujmu, ktorý môže odôvodniť všeobecnú povinnosť uchovávania údajov, na rozdiel od boja proti bežným trestným činom alebo od riadneho vedenia iných ako trestných konaní.

Po štvrté všeobecná povinnosť uchovávania údajov musí byť nevyhnutne potrebná na účely boja proti závažnej trestnej činnosti, čo znamená, že žiadne iné opatrenie alebo kombinácia opatrení nemôžu byť rovnako účinné a zároveň predstavovať menší zásah do základných práv. Navyše generálny advokát zdôrazňuje, že táto povinnosť musí rešpektovať podmienky stanovené v rozsudku Digital Rights Ireland,[5] pokiaľ ide o prístup k údajom, dobu uchovávania, ako aj ochranu a bezpečnosť údajov, s cieľom obmedziť zásah do základných práv na nevyhnutné minimum.

Napokon všeobecná povinnosť uchovávania údajov musí byť v demokratickej spoločnosti primeraná cieľu boja proti závažnej trestnej činnosti, čo znamená, že závažné riziká spôsobené touto povinnosťou v demokratickej spoločnosti nemôžu byť neprimerané k výhodám, ktoré z nej vyplývajú v boji proti závažnej trestnej činnosti.

______________________________
[1] Rozsudok Súdneho dvora z 8. apríla 2014, Digital Rights Ireland a i. (C-293/12 a C-594/12, pozri TK č. 54/14).
[2] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/24/ES z 15. marca 2006 o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí a o zmene a doplnení smernice 2002/58/ES (Ú. v. EÚ L 105, 2006, s. 54).
[3] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 2002, s. 37; Mim. vyd. 13/029, s. 514), zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009 (Ú. v. EÚ L 337, 2009, s. 11).
[4] Články 7 a 8 a článok 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie.
[5] Túto povinnosť musia sprevádzať všetky záruky stanovené Súdnym dvorom v bodoch 60 až 68 rozsudku Digital Rights Ireland.


Zdroj:
Súdny dvor Európskej únie
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 79/16, 19. júla 2016
Návrhy generálneho advokáta v spojených veciach C-203/15, Tele2 Sverige
AB/Post-och telestyrelsen, a C-698/15, Secretary of State for Home Department/Tom Watson a i.
Neoficiálny dokument pre potreby médií, ktorý nezaväzuje Súdny dvor.
Úplné znenie rozsudku sa uverejňuje na internetovej stránke CURIA v deň vyhlásenia rozsudku.


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk