26.8.2014
ID: 2441

VIA IURIS: Sudcovské zákony vláda zmenila bez možnosti pripomienkovania

(TASR) Významné zmeny v justičných zákonoch, ktoré minulý týždeň schválila vláda, boli prijaté bez akejkoľvek diskusie a prinášajú viaceré riziká. V dnešnom vyhlásení na to upozornila mimovládna organizácia Via Iuris.

Pod hlavičkou novely zákona o Justičnej akadémii sa udiali aj zmeny v sudcovských zákonoch a v zákone o prokuratúre. Priniesli opätovné zavedenie pozície justičných čakateľov a zmeny vo výberových konaniach na sudcov a prokurátorov. Predložil ich minister spravodlivosti Tomáš Borec (nominant Smeru-SD).
     
Kým novela zákona o Justičnej akadémii prešla riadnym legislatívnym procesom, ďalšie zákony boli pribalené do balíka až dodatočne, skonštatovala Via Iuris. Pripomenula, že takýto postup je v rozpore s legislatívnymi pravidlami vlády. „Nemohli sa s nimi oboznámiť, ani sa k nim vyjadriť žiadne pripomienkujúce štátne orgány, ale ani odborná a laická verejnosť,“ uviedla.
     
Novela zákona o sudcoch zavádza novú podmienku pre prihlásenie sa do výberového konania – absolvovanie prípravného vzdelávania na Justičnej akadémii. Vzdelávanie má byť zamerané na osvojenie si zručností potrebných na výkon funkcie sudcu. Nebudú ho musieť absolvovať sudcovia, justiční čakatelia a vyšší súdni úradníci.
     
Via Iuris si všimla, že nie je bližšie konkretizované, čo má byť predmetom vzdelávania, ako dlho bude prebiehať, ako sa naň bude možné prihlásiť, či ako bude končiť. To vzbudzuje pochybnosti o rovnosti šancí všetkých uchádzačov, najmä záujemcov z radov iných právnických povolaní. Via Iuris sa obáva, že sa to môže stať predmetom manipulácie a zneužívania.
     
Novela prináša aj nové zloženie výberovej komisie. Nominanti súdnej moci by tu opäť mali mať väčšinu hlasov. „Zmena má byť reakciou na nález Ústavného súdu, zohľadňuje ho však len čiastočne,“ uviedla právnička Kristína Babiaková spolupracujúca s organizáciou.
     
Ústavný súd konštatoval, že o veciach týkajúcich sa súdnictva by nemali rozhodovať len sudcovia, pretože by to viedlo k nekontrolovateľnosti súdnej moci a k popretiu ústavného princípu deľby moci, pripomenula Babiaková. Aj podľa medzinárodných štandardov by sudcov nemali vyberať iba sudcovia, pri navrhovanom zložení komisie to však podľa právničky hrozí.
     
Za najvhodnejšie preto považuje, aby sudcovia ako zástupcovia súdnej moci tvorili polovicu členov výberovej komisie. Druhú polovicu by tvorili zástupcovia zákonodarnej a výkonnej moci, pričom by išlo o osoby z akademického prostredia, ktoré vykonávajú právnické profesie, či pôsobia v neziskovom sektore.
     
„Predstavitelia žiadnej z mocí by nemohli byť oprávnení rozhodovať samostatne o výbere sudcu a zároveň by bola zachovaná požiadavka nezávislosti orgánu rozhodujúceho o výbere sudcov,“ vyzdvihla význam takéhoto riešenia.
    
Balík justičných zmien zasahuje aj do zákona o prokuratúre, kde sa navrhuje, aby výberové komisie na prokurátorské pozície, ako aj disciplinárne senáty pre prokurátorov boli obsadené výlučne prokurátormi. Takéto zmeny podľa Via Iuris znamenajú „ďalšie uzavretie sa prokuratúry pred vonkajšou kontrolou a posilnenie jej exkluzivity v štátnom systéme“.

25.8.2014

Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.