Nemáme dôvod spochybňovať správnosť zmieneného postupu, ktorého účelom je sledovať prospech účastníka konania. Jeho záujmy má zmysel presadzovať vytrvalo aj inými nasledujúcimi krokmi, ktoré zahŕňajú vypracovanie a podanie odvolania voči rozhodnutiu príslušného inšpektorátu práce o uložení pokuty za konštatovaný správny delikt účastníka konania, pričom na tento proces sa podporne uplatňujú všeobecné predpisy o správnom konaní (§ 21 ods. 3).

Neodporúčame vzdať sa ani po prípadnom neúspechu na tomto stupni správneho konania, nakoľko úspešnosť presadzovania záujmov účastníka konania sa vie dostaviť aj na základe správnej žaloby, ktorú Správny súdny poriadok - zákon č. 162/2015 z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) umožňuje podať voči právoplatnému rozhodnutiu Národného inšpektorátu práce ako druhostupňového správneho orgánu. SSP nazýva túto žalobu  správnou žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu vo veci správneho trestania, ktorú  v súlade s ust. § 177 a nasl. v spojitosti s ust. § 194 a nasl. SSP možno podať v dvojmesačnej zákonnej lehote. Kvôli úplnosti treba zmieniť aj inštitút kasačnej sťažnosti (mimoriadny opravný prostriedok) ako zákonnú cestu k zmene výsledného právneho stavu v prípade neúspechu správnej žaloby.

Na druhej strane máme záujem povzbudiť laickú verejnosť a k opisovanému štandardnému prístupu pri (sebe)obrane pred hroziacim postihom na úseku pracovnoprávnych predpisov doplňujúco uviesť, že význam realizácie vymenovaných právnych krokov je daný aj v prípade menej silnej argumentačnej a dôkaznej pozície účastníka konania, resp. osoby podozrivej zo spáchania správneho deliktu na tomto úseku. Je vhodné vyhnúť sa podceňovaniu možností poskytovaných súčasnou platnou právnou úpravou, ktoré sú vytvorené nastavením časového obmedzenia pre „uloženie pokuty“ zo strany príslušného správneho orgánu. V zmysle ust. § 19 ods. 4 zákona o inšpekcii práce je totiž správnemu orgánu umožnené pokutu podľa § 19 ods. 1 a 2 citovaného zákona uložiť len v prekluzívnej lehote do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť[2].

Dovoľujeme si na základe vlastnej skúsenosti skonštatovať, že aj takáto priaznivá zdanlivá drobnosť v procesnoprávnej úprave dokáže založiť úspech obrany záujmov účastníka konania pred hroziacim správno-právnym postihom za porušenie pracovnoprávnych predpisov, pričom správny orgán je k uvedenej skutočnosti uplynutia predpísaných lehôt povinný prihliadať ex offo (z úradnej povinnosti). Výsledkom je, že aj bez uplatnenia prípadnej súvisiacej námietky zo strany účastníka konania spôsobí splnenie vyššie uvedených časových kritérií (uplynutie objektívnej a subjektívnej lehoty) sledované „neuloženie pokuty“.

V závere je nutné vysvetliť, že pojem „uloženie pokuty“ sa v zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu SR vykladá ako „právoplatné rozhodnutie správneho orgánu“ dosiahnuté v predmetnom časovom rámci. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe[3], „za uloženie sankcie za správny delikt možno považovať len také rozhodnutie, ktoré je už v zásade konečné a ktorým bola právoplatne uložená povinnosť plniť; až právoplatnosťou takéhoto rozhodnutia bola priamo dotknutá právna sféra povinného subjektu.“  

Skutočnosťou, ktorá hrá v prospech docielenia takéhoto účastníkom konania želaného stavu, je to, že lehoty podľa ust. § 19 ods. 4 zákona o inšpekcii práce neplynú výlučne len počas konania pred správnym súdom v zmysle ust. § 71 ods. 1 SSP.


JUDr. Stanislava Zelenková,
právnik


KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o.

Dunajská 32
811 08 Bratislava

Tel.:    +421 244 450 556
e-mail:    office@kvasnovsky-partners.sk  

_________________________
[1] (úvodná veta ust. § 19 ods. 1 znie: „Inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak,..“)
[2] „Pokutu podľa odsekov 1 a 2 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť.“
[3] Napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Sž/21/2001, rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Sžp/19/2012, rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Sžo/47/2016

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk