Čo to však referendum vlastne je?

Referendum je nástrojom priamej demokracie. Znamená to, že ľud prijíma sám prostredníctvom položenej otázky rozhodnutia o správe verejných vecí a zároveň ľud sám (ako zdroj moci) moc vykonáva. Základný rámec referenda vymedzuje Ústava Slovenskej republiky, a to konkrétne jej piata hlava v Čl. 2 ods. 1, ktorý hovorí, že „štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.“

Ústava Slovenskej republiky (respektíve zákon o podmienkach výkonu volebného práva) ďalej stanovuje nielen to, akým spôsobom majú byť referendové otázky kladené (otázky musia byť formulované spôsobom, aby bolo možné na ne odpovedať „áno“ alebo „nie“), ale ústava nám taktiež určuje čo môže, a čo nemôže byť predmetom referenda.

V pozitívnom vymedzení sa referendom môže rozhodnúť jednak o potvrdení ústavného zákona o vstupe Slovenskej do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o jej vystúpení z tohto zväzku, ale tiež aj o iných dôležitých otázkach verejného záujmu. Len na základe textácie ustanovenia Čl. 93 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky však nie je vôbec ľahké vymedziť, čo presne pod termín „iné dôležité otázky verejného záujmu“ spadá.

Naproti tomu ustanovenie odseku 3 už spomenutého článku ústavy (relatívne) konkrétne určuje to, čo predmetom referenda naopak byť nemôže (ústavne prípustný predmet referenda teda vymedzuje negatívne). Z predmetu referenda v zmysle platnej ústavnej úpravy vylúčené otázky týkajúce sa základných ľudských práv a slobôd, daní a odvodov a v neposlednom rade referendové otázky tákajúce sa štátneho rozpočtu. Hoci práve dotknutá textácia ustanovenia Čl. 93 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky sa javí na prvý pohľad jednoznačne, významovo má v sebe skrytý háčik. Referendová otázka, ktorá je koncipovaná tak, že jej predmetom je rozšírenie základných ľudským práv a slobôd je ústavne prípustná (referendom sa totiž ľudské práva nesmú len zužovať). Podobne prípustná je aj otázka týkajúca sa štátneho rozpočtu - musí sa však jednať o otázku, ktorá štátny rozpočet určitou formou chráni / šetrí ho.

Ústavnosť  referendovej otázky skúma v prvom rade hlava štátu (prezident), ktorá je povinná overiť prípustnosť každej referendovej otázky. Ústavnosť referendovej otázky je síce oprávnený preskúmavať aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ten ju však skúma vždy až na návrh / žiadosť prezidenta, ktorý referendum vyhlasuje.

Na to, aby referendum mohlo byť vyhlásené, je potrebných minimálne 350 000 podpisov občanov (ktorí formou petície vyjadrujú súhlas s konaním referenda). Druhým spôsobom možného vyhlásenia referenda je uznesenie sa Národnej rady Slovenskej republiky na jeho konaní.

Ústavnou podmienkou konania referenda je tiež povinnosť  prezidenta vyhlásiť referendum do 30 dní odo dňa prijatia petície alebo od prijatia uznesenia Národnej rady SR o vyhlásení referenda (referendum sa musí následne vykonať do 90 dní od jeho vyhlásenia hlavou štátu). Hoc zabezpečenie samotnej realizácie referenda nevyžaduje zložitý administratívny proces, vykonanie referenda je finančne pomerne náročná. Práve preto by sa malo dbať vždy na to, aby referendová otázka bola naozaj dôležitá a spoločensky významná.

Hlasuje sa vo volebných okrskoch. Právo hlasovať má každý občan, ktorý má aktívne právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky. Účastník referenda sa v príslušnom volebnom okrsku preukáže občianskym preukazom. Následne obdrží hlasovací lístok, na ktorom je položená otázka / otázky a pri každej z nich zakrúžkuje odpoveď „áno“ alebo „nie“. Výsledky referendá sú plané, ak (i) sa na ňom zúčastnila aspoň nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voličov a ak (ii) bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou všetkých zúčastnených.

V prípade platných výsledkov referenda má otázka záväznosti referenda v súčasnosti dve možné riešenia. Prvým názorom je to, že referendum má v rámci nášho právneho poriadku len akýsi doplnkový charakter, resp. má povahu prieskumu verejnej mienky a v skutočnosti nie je právne záväzné. Druhý názor, ku ktorému sa prikláňa mnoho ústavných právnikov a odborníkov je ten, že referendom možno prijať všeobecne záväzné právne normy s právnou silou ústavného zákona. Znamená to, že referendom možno zmeniť aj ústavu. Platný výsledok referenda je totiž zverejnený vždy v Zbierke zákonov SR, nie však v paragrafovom znení. Výsledok referenda Národná rada Slovenskej republiky môže zmeniť alebo zrušiť až po uplynutí troch rokov od jeho účinnosti. Predmetne rovnaké referendum možno zopakovať taktiež po troch rokoch od jeho vykonania.

Keď sa pozrieme do archívu vykonaných referend na Slovensku zistíme, že doposiaľ bolo platné len jedno referendum. Týkalo sa vstupu Slovenska do Európskej únie, kde sa hlasovania zúčastnilo 52,15% oprávnených voličov. Vyše 92% hlasovalo za. Historicky najnižšiu účasť zažila Slovenská republika v roku 1997, kedy sa na referende zúčastnilo iba 9,5% oprávnených voličov. Pokus o vyhlásenie referenda sme zažili aj v roku 2021, kedy však Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval protiústavnosť predmetu referenda o predčasných voľbách.

Referendum je aktuálnou a rozoberanou témou aj v roku 2022. Hlava štátu nás ubezpečila, že referendum vyhlási. Momentálne prebieha štádium kontroly splnenie jeho náležitostí. Všetci tak netrpezlivo čakáme, ako sa situácia vyvinie a ktorým smerom sa bude tento populárny inštitút uberať.

Natália Tonhauserová,
právny asistent

 

Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o.

 

Twin City Tower
Mlynskè nivy 10
821 09 Bratislava

 

Tel.:       +421 2 321 130 31

Fax:       +421 2 321 441 48

email:    office@actlegal-mph.com