Prezumpcia neviny a rozhodnutie o vzatí do väzby
Všeobecne k základným zásadám trestného konania. Zásady trestného konania sa chápu ako vedúce právne idey, ktorým toto hlavné postavenie priznáva zákonodarca[1] v zákone[2]. Na nich je totiž vybudovaná organizácia trestného konania, úprava činnosti jeho orgánov[3], rozdelenie funkcií v trestnom konaní a všetky systémové a štrukturálne trestnoprocesné vzťahy.[4] V teórii trestného práva[5] sa už tradične základným zásadám trestného konania priznáva najmä normotvorný[6], poznávací[7], interpretačný[8] a aplikačný[9] význam.[10] Jednou zo zásad v systéme základných zásad trestného konania je aj zásada prezumpcie neviny.
Prezumpcia neviny – ústavnoprávne súvislosti
Zásada prezumpcie neviny je vyjadrená v článku 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.[11] Rovnako tak (so silou ústavného zákona) je táto zásada v právnom poriadku Slovenskej republiky vyjadrená aj v článku 40 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd.[12] Zásada prezumpcie neviny patrí k všeobecným zásadám právneho štátu.[13] V tejto myšlienkovej súvislosti je tiež potrebné uviesť, že Slovenská republika je materiálnym právnym štátom.[14] V zmysle princípu sebalimitácie štátnej moci právom, štátne orgány[15] môžu v materiálnom právnom štáte konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.[16]
Prezumpcia neviny - medzinárodnoprávne súvislosti
Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.
Podľa čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8, dojednaný v Ríme 4. novembra 1950, a tieto ďalšie zmluvné dokumenty na tento Dohovor nadväzujúce Oznámenie FMZV publikované pod č. 209/1992 Zb. (ďalej len „Dohovor“), sa každý, kto je obvinený z trestného činu, považuje za nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom.[17]
Prezumpcia neviny - právo Európskej únie
Podľa čl. 48 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (2016/C 202/02) prezumpcia neviny a právo na obhajobu 1. Každý, kto je obvinený, sa považuje za nevinného, kým jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom.
Podľa čl. 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 zo dňa 09.03.2016 o posilnení aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní (ďalej len „Smernica EU 2016/343“): Členské štáty zabezpečia, aby sa podozrivé a obvinené osoby považovali za nevinné, kým sa zákonným spôsobom nepreukáže ich vina.
Podľa čl. 4 Smernice EU 2016/343 členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že pokiaľ sa zákonným spôsobom nepreukáže vina podozrivej alebo obvinenej osoby, táto osoba sa vo verejných vyhláseniach orgánov verejnej moci, ani v súdnych rozhodnutiach, okrem rozhodnutí o vine, nebude označovať za vinnú.
Z uvedeného je zrejmé, že zásada prezumpcie neviny patrí medzi významné zásady práva Európskej únie, pričom Slovenská republika je nesporne integrálnou súčasťou Európskej únie.
Prezumpcia neviny – Trestný poriadok
Ako sme už uviedli, zásada prezumpcie neviny je jednou zo zásad v systéme základných zásad[18] trestného konania. Zákonodarca vyjadril zásadu prezumpcie neviny v § 2 ods. 4 Trestného poriadku nasledovne: Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.[19] Niektorí autori zásadu prezumpcie neviny v systéme základných zásad chápu ako zásadu všeobecnú[20]. Iní autori ju chápu ako zásadu dokazovania a nie ako všeobecnú zásadu spoločnú pre celé trestné konanie.[21]
Sme toho názoru, že vzhľadom na systematiku Trestného poriadku[22], ale v neposlednom rade aj vzhľadom na samotné vyjadrenie zásady prezumpcie neviny v ústavnoprávnej sfére[23] v článku 50 ods. 2 Ústavy, túto zásadu chápeme ako všeobecnú zásadu, a to až do vtedy, pokým nie je obžalovaný príslušným súdom uznaný právoplatne vinným zo skutku, ktorý sa mu v obžalobe prokurátora kladie za vinu. Preto túto zásadu na účely nášho článku chápeme ako všeobecnú zásadu spoločnú pre celé trestné konanie.[24]
Väzba ako trestnoprocesný inštitút
Rozhodnutím o vzatí obvineného do väzby sa najintenzívnejšie[25] zasahuje do osobnej slobody obvineného ako jeho ústavnoprávne garantovanej základnej občianskej slobody.[26] Väzobné trestné stíhanie obvineného nesporne komplikuje výraznejším spôsobom samotnú obhajobu obvineného.[27] Hoci väzba plní výlučne zaisťovaciu funkciu a nechápe sa ako opatrenie sankčného charakteru[28], vo všeobecnom povedomí občanov je osoba, ktorá bola vzatá do väzby sudcom pre prípravné konanie[29], ponímaná už minimálne aspoň na „polovicu vinná“.
Rozhodnutie o vzatí do väzby
Na to, aby mohol sudca pre prípravné konanie rozhodnúť uznesením o vzatí obvineného do väzby (ďalej len „Uznesenie“), musia byť nevyhnutne splnené zákonné podmienky:
- musí sa jednať o osobu, voči ktorej bolo vznesené obvinenie podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku (tzv. začatie trestného stíhania voči osobe) zákonom výslovne určeným spôsobom,
- musí byť daný aspoň jeden zo zákonných dôvodov väzby[30],
- musí sa v danom prípade jednať o adekvátne zaisťovacie opatrenie.
Uznesenie sudcu pre prípravné konanie o vzatí obvineného do väzby vo výrokovej časti Uznesenia, okrem iného, obsahuje tiež špecifikáciu kde (v akom ústave na výkon väzby) sa bude väzba obvineného vykonávať, a taktiež uvedenie lehoty trvania odkedy (deň hodina minúta) väzba obvineného začína plynúť.
Rozhodnutie o vzatí do väzby v rozpore so zásadou prezumpcie neviny
V našej praxi sme sa už streli s Uzneseniami o vzatí do väzby obvineného, v ktorých sudca pre prípravné konanie v odôvodnení Uznesenia, priam „učebnicovým príkladom“, porušil zásadou prezumpcie neviny obvineného[31] (ďalej len „Pochybenie“). Niektorí praktizujúci obhajcovia toto Pochybenie na základe ich dlhoročných skúseností ponímajú skôr ako „chybu v písaní“ zo strany sudcu pre prípravné konanie, resp. osoby, ktorá je za správnosť vyhotovenia Uznesenia zodpovedná. Ich pozornosť preto skôr zameriavajú na (ne)existenciu splnenia všetkých zákonných predpokladov na vzatie obvineného do väzby a iné.
Sme toho názoru, že pozornosť obhajcu má byť nesporne v prípade Uznesenia koncentrovaná[32] aj na splnenie či nesplnenie zákonných dôvodov na vzatie obvineného do väzby. Nakoľko však v Slovenskej republike ako materiálnom právnom štáte[33], okrem iných právnych princípov[34] platí aj princíp sebalimitácie štátnej moci právom[35], ako aj zásada prezumpcie neviny[36], je podľa nás neprípustné, aby sudca pre prípravné konanie v odôvodnení Uznesenia porušil zásadu prezumpcie neviny obvineného.[37] V prípade, ak sa Vás alebo Vašich blízkych väzobné stíhanie akokoľvek dotýka, neváhajte nás kontaktovať.
Mgr. et Mgr. Michal Bezák,
advokát
Zoznam použitej literatúry:
BOGUSZAK, J. ČAPEK, J., GERLOCH, A.: Teorie práva. 2. přepracované vydaní, Praha: ASPI Publishing. 2004, ISBN 80-7357-030-0
CÍSAŘOVÁ, D., FENYKL, J. a kol.: Trestní právo procesní Praha: Linde Praha, a.s. ISBN 80-7201-594-X;
ČENTÉŠ, J. a kol.: Trestné právo procesné. Všeobecná časť. Šamorín: Heuréka 2016. ISBN 978-80-8173-020-7;
DRGONEC, J.: Ústava Slovenskej republiky. Teória a prax. Bratislava. C. H. Beck 2015, ISBN 978-80-89603-39-8;
HENDRYCH, D. a kol.: Právnický slovník, 3. podstatně rozšířené vydaní, Praha: C. H. Beck, 2009, ISBN 978-80-7400-059-1;
HUSÁR, E. a kol.: Trestné právo procesné tretie, prepracované vydanie Bratislava: IURA EDITION, spol. s r.o. 2003, ISBN 80-89047-57-2;
IVOR, J., POLÁK, P., ZÁHORA, J.: Trestné právo procesné 1 Bratislava: Wolters Kluwer 2017 ISBN 978-80-8168-593-4;
PRUSÁK, J.: Teória práva. Bratislava VO PFUK 2001, ISBN 80-7160-146-2.
ŠÁMAL, P.: Základní zásady trestního řízení v demokratickém systému Praha. CODEX BOHEMIA 1999, ISBN 80-85963-89-2;
ŠIMOVČEK, I. a kol.: Trestné právo procesné. Plzeň: Aleš Čeněk 2011 ISBN 978-80-7380-324-7; VANTUCH, Pavel. Obhajoba obviněného. 3. vyd. Praha : C.H.Beck, 2010. 270 s. ISBN 978-80-7400-321-9;
VANTUCH, P.: Trestní řízení z pohledu objaoby. 1 vydaní. Praha: C.H. Bcek 2014, ISBN 978-8-7400-457-5;
[1] K tomu pozri HUSÁR, E. a kol.: Trestné právo procesné tretie, prepracované vydanie Bratislava: IURA EDITION, spol. s r.o. 2003, ISBN 80-89047-57-2 na strane 21; IVOR, J., POLÁK, P., ZÁHORA, J.: Trestné právo procesné 1 Bratislava: Wolters Kluwer 2017 ISBN 978-80-8168-593-4 na strane 51; CÍSAŘOVÁ, D., FENYKL, J. a kol.: Trestní právo procesní Praha: Linde Praha, a.s. ISBN 80-7201-594-X na strane 56.
[2] V Slovenskej republike je to zákon NR SR č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“). Trestný poriadok s účinnosťou od 01.01.2006 derogoval zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) účinný do 31.12.2005 (ďalej len „Trestný poriadok č. 141/1961 Zb.“).
[3] ŠÁMAL, P.: Základní zásady trestního řízení v demokratickém systému Praha. CODEX BOHEMIA 1999, ISBN 80-85963-89-2, na strane 44.
[4] IVOR, J., POLÁK, P., ZÁHORA, J.: Trestné právo procesné 1 Bratislava: Wolters Kluwer 2017 ISBN 978-80-8168-593-4 na strane 51; CÍSAŘOVÁ, D., FENYKL, J. a kol.: Trestní právo procesní Praha: Linde Praha, a.s. ISBN 80-7201-594-X na strane 57.
[5] IVOR, J., POLÁK, P., ZÁHORA, J.: Trestné právo procesné 1 Bratislava: Wolters Kluwer 2017 ISBN 978-80-8168-593-4 na strane 51.
[6] Normotvorný význam základných zásad trestného konania zabezpečuje stabilitu zákona – trestného poriadku, jednotlivé inštitúty Trestného poriadku nesmú byť vo vzájomnom rozpore, ale naopak musia tvoriť harmonickú jednotu. K tomu pozri napr. CÍSAŘOVÁ, D., FENYKL, J. a kol.: Trestní právo procesní Praha: Linde Praha, a.s. ISBN 80-7201-594-X na strane 57 - 58.
[7] Poznávací význam základných zásad trestného konania umožňuje pochopiť zmysel, podstatu, ciele a funkcie Trestného poriadku ako celku ako aj jeho právnych inštitútov.
[8] Interpretačný význam základných zásad trestného konania pomáha pri správnom výkale jednotlivých ustanovení Trestného poriadku.
[9] Apikácia trestnoprocených právnych noriem musí byť v súlade s celým systémom základných zásad trestného konania. K tomu pozri ČENTÉŠ, J. a kol.: Trestné právo procesné. Všeobecná časť. Šamorín: Heuréka 2016. ISBN 978-80-8173-020-7 na strane 38.
[10] IVOR, J., POLÁK, P., ZÁHORA, J.: Trestné právo procesné 1 Bratislava: Wolters Kluwer 2017 ISBN 978-80-8168-593-4 na strane 51. Normotvorný význam základných zásad trestného konania zabezpečuje stabilitu zákona, jednotlivé inštitúty Trestného poriadku nesmú byť vo vzájomnom rozpore.
Poznávací význam základných zásad trestného konania umožňuje pochopiť zmysel, podstatu, ciele a funkcie Trestného poriadku ako celku ako aj jeho právnych inštitútov.
[11] Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.
[12] Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, sa pokladá za nevinného, kým sa právoplatným odsudzujúcim rozsudkom súdu nevysloví jeho vina.
[13] DRGONEC, J.: Ústava Slovenskej republiky. Teória a prax. Bratislava. C. H. Beck 2015, ISBN 978-80-89603-39-8 na strane 962.
[14] Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky publikovanej ako ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov (ďalej len „Ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. (Slovenská republika ako materiálny právny štát - V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných zakotvené také princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), sa osobitný dôraz kladie na ochranu základných práv a slobôd. Povinnosťou všetkých orgánov verejnej moci je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané.(Primerane pozri I. ÚS 17/1999).
[15] Teda okrem iných štátnych orgánov aj súd resp. sudca pre prípravné konanie.
[16] Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy.
[17] Podľa čl. 14 ods. 2 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach Vyhláška MZV č. 120/1976 Zb. o Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach a Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach sa každý, kto je obvinený z trestného činu, považuje sa za nevinného, pokiaľ nie je zákonným postupom preukázaná jeho vina.
[18] Ako napríklad zásada stíhania len zo zákonných dôvodov (§ 2 ods. 1 Trestného poriadku), zásada práva na spravodlivý proces (§ 2 ods. 7 Trestného poriadku), zásada primeranosti a zdržanlivosti (§ 2 ods. 2 Trestného poriadku), zásada zabezpečenia práva na obhajobu (§ 2 ods. 9 Trestného poriadku), zásada rýchlosti konania (§ 2 ods. 7 Trestného poriadku), zásada kontradiktórnosti konania (§ 2 ods. 14 Trestného poriadku), zásada verejnosti (§ 2 ods. 17 Trestného poriadku ), zásada práva na sudcu pre prípravné konanie (§ 2 ods. 3 Trestného poriadku) a iné. K tomu pozri napr.: IVOR, J., POLÁK, P., ZÁHORA, J.: Trestné právo procesné 1 Bratislava: Wolters Kluwer 2017 ISBN 978-80-8168-593-4 na strane 52 a nasledujúce. ČENTÉŠ, J. a kol.: Trestné právo procesné. Všeobecná časť. Šamorín: Heuréka 2016. ISBN 978-80-8173-020-7 na strane 40 a nasledujúce. ŠIMOVČEK, I. a kol.: Trestné právo procesné. Plzeň: Aleš Čeněk 2011 ISBN 978-80-7380-324-7 na strane 33 a nasledujúce. Ešte za účinnosti Trestného poriadku č. 141/1961 Zb. pozri HUSÁR, E. a kol.: Trestné právo procesné tretie, prepracované vydanie Bratislava: IURA EDITION, spol. s r.o. 2003, ISBN 80-89047-57-2 na strane 20 a v Českej republike pozri CÍSAŘOVÁ, D., FENYKL, J. a kol.: Trestní právo procesní Praha: Linde Praha, a.s. ISBN 80-7201-594-X na strane 56 a nasledujúce.
[19] Podľa Trestného poriadku č. 141/1961 Zb. bola zásada prezumpcie neviny v obdobnom význame vyjedená v § 2 ods. 2 Trestného poriadku č. 141/1961 Zb.: Dokiaľ právoplatným odsudzujúcim rozsudkom súdu nie je vyslovená vina, nemožno na toho, proti komu sa vedie trestné konanie, hľadieť, ako by bol vinný.
[20] ČENTÉŠ, J. a kol.: Trestné právo procesné. Všeobecná časť. Šamorín: Heuréka 2016. ISBN 978-80-8173-020-7 na strane 40.
[21] IVOR, J., POLÁK, P., ZÁHORA, J.: Trestné právo procesné 1 Bratislava: Wolters Kluwer 2017 ISBN 978-80-8168-593-4 na strane 52.
[22] Nakoľko sám zákonodarca vyjadril zásadu prezumpcie neviny v ustanoveniach Trestného poriadku hneď v jednom z prvých zásad („ako štvrtú v poradí“).
[23] Článok 50 ods. 2 Ústavy „Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.“
[24] Uvedomujeme si, že Trestné konanie je konanie podľa Trestného poriadku (§ 10 ods. 15 prvá veta Trestného poriadku) pričom zásada prezumpcie neviny vo vykonávacom konaní pochopiteľne už platiť nemôže.
[25] IVOR, J., POLÁK, P., ZÁHORA, J.: Trestné právo procesné 1 Bratislava: Wolters Kluwer 2017 ISBN 978-80-8168-593-4 na strane 314.
[26] Podľa čl. 17 ods. 1 Ústavy osobná sloboda sa zaručuje. Podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok. Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.
[27] VANTUCH, P.: Trestní řízení z pohledu objaoby. 1 vydaní. Praha: C.H. Bcek 2014, ISBN 978-8-7400-457-5 s. 422 marg poznámka č. 67
[28] IVOR, J., POLÁK, P., ZÁHORA, J.: Trestné právo procesné 1 Bratislava: Wolters Kluwer 2017 ISBN 978-80-8168-593-4 na strane 315. ČENTÉŠ, J. a kol.: Trestné právo procesné. Všeobecná časť. Šamorín: Heuréka 2016. ISBN 978-80-8173-020-7 na strane 237.
[29] Pozri § 2 ods. 3 Trestného poriadku a § 71 Trestného poriadku a nasledujúce. Väzobné stíhanie obvineného de lege lata nehovorí nič o vine či nevine obvineného ale verejnosť vo všeobecnosti (na rozdiel od odbornej verejnosti najmä osoby s právnickým vzdelaním) medzi väzobným stíhaním - vzatím do väzby obvineného a právoplatným uznaním obžalovaného za vinného zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu v obžalobe
[30] Z konania obvineného ako aj ďalších skutočností musí vyplývať dôvodná obava, že (i) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest, (úteková väzba), (ii) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie (kolúznu väzba), alebo (iii) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil (preventívna (predstihová) väzba) alebo (iv) trestné stíhanie pre trestné činy terorizmu (§ 71 ods. 2 Trestného poriadku).
[31] Napriek akejkoľvek neexistencii právoplatného rozsudku súdu, ktorý by bol vinu obvineného pre skutok, pre ktorých obvineného ešte len sudca pre prípravné konanie berie do väzby a za ktorý bude obvinený stíhaný nie na slobode ale vo väzbe.
[32] Pozornosť je okrem iného tiež potrebné venovať, či v konkrétnom prípade Obvineného bola dodržaná zásada primeranosti, zdržanlivosti a proporcionality. Rovnako tak starostlivo je potrebné skúmať či v danom prípade je možné väzbu obvineného nahradiť menej invazívnymi zákonnými prostriedkami (písomný sľub obvineného, dohľad probačného a mediačného úradníka na obvineným, záruka na ďalšie správanie obvineného zo strany záujmového združenia občanov alebo dôveryhodnej osoby, peňažná záruka – tzv. kaucia, ktorú môže zložiť sám obvinený alebo iná osoba za obvineného). Zásadne platí, že nahradiť možno iba útekovú (§ 71 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku) alebo preventívnu väzbu (§ 71 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku), hoci v rozhodovacej činnosti súdov sa objavili aj názory, že aj v prípade kolúznej väzby (§ 71 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku) je to za splania podmienok možné taktiež (k tomu pozri R 57/2005, Nález I. ÚS 100/2004 ).
[33] K tomu pozri Nález I. ÚS 665/2013.
[34] K tomu pozri pojem „právny princíp“ a pojem „právny štát“ Gerloch A. In HENDRYCH, D. a kol.: Právnický slovník, 3. podstatně rozšířené vydaní, Praha: C. H. Beck, 2009, ISBN 978-80-7400-059-1. BOGUSZAK, J. ČAPEK, J., GERLOCH, A.: Teorie práva. Praha: Eurolex Bohemia 2001, na strane 183 a nasl., PRUSÁK, J.: Teória práva. Bratislava VO PFUK 2001 na strane 167, ISBN 80-7160-146-2.
[35] Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy totiž aj sudca pre prípravné konanie môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
[36] Podľa čl. 50 ods. 2 Ústavy a podľa § 2 ods. 4 Trestného poriadku.
[37] Väzbe nesmie byť ponímaná ako prejudikovanie odsudzujúceho rozsudku o vine obvineného. Ak by tomu totiž tak bolo, by to v rozpore so zásadou prezumpcie neviny. K tomu pozri VANTUCH, Pavel. Obhajoba obviněného. 3. vyd. Praha : C.H.Beck, 2010. 270 s. ISBN 978-80-7400-321-9.
© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk