Poslať článok e-mailom

E-mail príjemcu:*
Vaše meno:*
E-mail odosielateľa:*
*) povinné položky
11.9.2019
ID: 4578upozornenie pre užívateľov

Problematické momenty vo veciach prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov podľa § 28 zákonníka práce

0b6b9b76b7c1f440f35aa2187b3e0654/shutterstock_84173422.jpg
Zdroj: shutterstock.com

Právna úprava prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov sa do zákonníka práce („ZP“) dostala v dôsledku transponovania Smernice Rady 2001/23/ES o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov („Smernica“).

Základná zákonná úprava je uvedená v § 28 ods. 1 ZP a znie: „ak sa prevádza hospodárska jednotka, ktorou je na účely tohto zákona, zamestnávateľ alebo časť zamestnávateľa alebo ak sa prevádza úloha alebo činnosť zamestnávateľa alebo ich časť k inému zamestnávateľovi, prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov voči prevedeným zamestnancom na preberajúceho zamestnávateľa“.


Eversheds_logo


Podľa § 28 ods. 2 ZP platí, že prevod podľa tohto ustanovenia je „prevod hospodárskej jednotky, ktorá si zachováva svoju totožnosť ako organizované zoskupenie zdrojov (hmotné zložky, nehmotné zložky a osobné zložky), ktorého cieľom je vykonávanie hospodárskej činnosti bez ohľadu na to, či je táto činnosť hlavná alebo doplnková“.

Pri posudzovaní, či sa na subjekt (či už zamestnanca alebo zamestnávateľa) vzťahuje právna úprava upravujúca prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, je v prvom rade potrebné ustáliť, či ide o prevod hospodárskej jednotky („relevantný prevod“). To znamená, že je potrebné vysporiadať sa s dvoma otázkami:

  • akými spôsobmi môže dôjsť k prevodu; a
  • čo sa rozumie pod pojmom „hospodárska jednotka“.
Praktické skúsenosti našej advokátskej kancelárie naznačujú, že všeobecné porozumenie tejto problematiky v slovenskej realite (a to aj zo strany správnych orgánov) je také, že ak medzi zamestnávateľom – prevodcom a preberajúcim zamestnávateľom nebola uzavretá zmluva o prevode podniku alebo časti podniku, prípadne iný druh zmluvy (napr. nájomná), nemôže sa jednať o prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov . Z rozsiahlej rozhodovacej praxe Európskeho súdneho dvora („ESD“) ohľadne otázky zachovania nárokov zamestnancov pri prevode podniku však vyplýva, že pojem „prevod podniku“ treba interpretovať širšie, než prevod v dôsledku uzavretia zmluvy medzi prevodcom a preberajúcim zamestnávateľom. Naopak, z judikatúry ESD vyplýva, že snáď častejšie bude dochádzať k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov vtedy, ak medzi pôvodným a novým zamestnávateľom nebude existovať žiaden zmluvný vzťah.

Čo na to hovorí ESD

Nižšie uvádzame stručný prehľad judikatúry ESD k otázke, aké situácie môžu viesť k tomu, že pôjde o relevantný prevod. Spoločným menovateľom týchto rozhodnutí je to, že medzi zamestnávateľom – prevodcom a preberajúcim zamestnávateľom neexistuje žiaden zmluvný vzťah.

C-24/85 Spijkers

Týmto prelomovým rozhodnutím ESD predstavil všeobecnú definíciu hospodárskej jednotky, ktorá sa stala pre posudzovanie existencie relevantného prevodu natoľko zásadnou, že bola neskôr prevzatá do znenia smernice 77/187 a následne aj do znenia novej Smernice 2001/23. Podľa ESD, aby išlo o relevantný prevod, je nevyhnutné, aby si prevádzaná jednotka zachovala svoju identitu.

Z uvedeného rozhodnutia sa dá vyabstrahovať niekoľko kritérií relevantných pre posúdenie, či si hospodárska jednotka zachováva svoju identitu, a to: 1. druh podniku alebo závodu; 2. či dochádza k prevodu hmotných zložiek podnikania; 3. hodnota nehmotných zložiek podnikania v čase prevodu; 4. prebratie (časti) zamestnancov novým dodávateľom; 5. prevod zákazníkov; 6. podobnosť činnosti vykonávanej po prevode; 7. trvanie prerušenia činnosti. Zohľadnenie týchto kritérií pomôže definovať, či je daná existencia hospodárskej jednotky, ktorá sa prevádza, a teda či dochádza k transferu pracovných pomerov.

C-200/16 Securitas

V tomto rozhodnutí ESD výslovne konštatuje, že na to, aby sa uplatňovala smernica 2001/23, nie je nevyhnutné, aby existovali priame zmluvné vzťahy medzi prevádzateľom a nadobúdateľom, keďže prevod sa môže uskutočniť prostredníctvom tretej osoby. ESD tu vyslovil, že na situáciu, keď zákazník vypovedal zmluvu o poskytovaní strážnych služieb, uzavretú s určitou spoločnosťou, a následne uzavrel novú zmluvu na poskytovanie týchto služieb s inou spoločnosťou, ktorá odmieta prevziať zamestnancov prvej uvedenej spoločnosti, sa vzťahuje pojem „prevod podniku alebo závodu“ v zmysle Smernice, pokiaľ druhá uvedená spoločnosť prevzala vybavenie nevyhnutné na poskytovanie uvedených služieb.

ESD konštatoval, že faktorom rozhodujúcim pre posúdenie, či existuje relevantný prevod, je to, či v poradí druhá spoločnosť prevzala vybavenie, prostredníctvom ktorého sa dané služby poskytujú. Ak teda nový dodávateľ bude využívať na dodanie služieb materiálne alebo nemateriálne zázemie používané pôvodným dodávateľom, nový dodávateľ je povinný prevziať zamestnancov od pôvodného dodávateľa, keďže títo prechádzajú ako súčasť hospodárskej jednotky k novému dodávateľovi.

C-340/01 Abler a ďalší proti Sodexho

V uvedenom prípade sa jednalo o situáciu, kedy spoločnosť Sodexho začala verejnému obstarávateľovi – viedenskej nemocnici – dodávať cateringové služby namiesto pôvodného dodávateľa. Služby sa dodávali v priestoroch nemocnice, pričom hmotné vybavenie (pulty, kuchynské vybavenie), pomocou ktorých sa dodanie služieb realizovalo, boli majetkom nemocnice. Nemocnica dodávala tiež energie a vodu.
 
Súdny dvor vyslovil, že Smernica sa aplikuje aj na situáciu, kedy verejný obstarávateľ, ktorému poskytovala služby určitá spoločnosť, zadá poskytovanie daných služieb inej firme. O relevantný prevod pôjde za predpokladu, že nový dodávateľ používa podstatnú časť hmotných zložiek používaných predtým pôvodným dodávateľom a následne poskytnutých novému dodávateľovi obstarávateľom, a to aj v prípade, ak sa nový dodávateľ výslovne vyjadril, že nezamýšľa prevziať zamestnancov pôvodného dodávateľa. Okolnosť, že hmotné zložky prebraté novým dodávateľom nepatrili jeho predchodcovi, ale mu boli dané k dispozícii verejným obstarávateľom, nemôže viesť k vylúčeniu existencie prevodu podniku alebo závodu v zmysle Smernice.

V dôsledku uvedeného a napriek výslovnému zdôrazneniu nového dodávateľa, že nemá záujem o prevzatie zamestnancov pôvodného dodávateľa, ich prevziať musel, keďže išlo o súčasť hospodárskej jednotky, ktorá bola predmetom prevodu.

C-463/09 Clece

V danom prípade preberajúcim zamestnávateľom bola obec ako verejnoprávna právnická osoba. ESD vyslovil, že samotná skutočnosť, že preberajúcim zamestnávateľom je verejnoprávna právnická osoba, nemôže vylúčiť existenciu prevodu patriaceho do pôsobnosti Smernice.

Vzhľadom na to, že v niektorých odvetviach, ktorých činnosť je založená najmä na ľudskej pracovnej sile, môže skupina zamestnancov vykonávajúcich trvalo spoločnú činnosť predstavovať hospodársky subjekt, tento subjekt je spôsobilý zachovať si identitu aj po prevode, pokiaľ sa nový zamestnávateľ neuspokojí s pokračovaním v činnosti, ale preberie aj podstatnú časť (pokiaľ ide o počet a schopnosti) pracovnej sily. V takom prípade totiž nový zamestnávateľ získa organizovaný súbor prostriedkov, ktoré mu umožnia trvale pokračovať v činnostiach alebo v časti činností prevádzajúceho podniku.

Ak by totiž v prípade prebratia jednej časti zamestnancov bola existencia prevodu v zmysle Smernice podmienená výlučne zmluvným pôvodom, ochrana zamestnancov, ktorá je cieľom Smernice, by bola ponechaná na voľnú úvahu majiteľov podnikov, čím by sa im umožnilo, pokiaľ by neuzavreli zmluvu, obísť uplatnenie Smernice na úkor zachovania práv prevádzaných pracovníkov, ktoré je zaručené článkom 3 ods. 1 Smernice.

Problematické momenty v slovenských podmienkach


Z vyššie uvedených rozhodnutí Súdneho dvora je jasné, že k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov bude častokrát dochádzať aj bez existencie zmluvného vzťahu medzi pôvodným a novým zamestnávateľom. Napriek tomu správne orgány požadujú na preukázanie prechodu predloženie zmluvy medzi nimi. Pre ilustráciu, ak dôjde k niektorej z vyššie uvedených situácií, avšak jedna zo strán (spravidla nový zamestnávateľ) prechod práv rozporuje, v súčasnosti nie je možné napríklad zrealizovať preregistrovanie zamestnancov v Sociálnej poisťovni. Sociálna poisťovňa na zmenu zamestnávateľa požaduje delimitačný protokol podpísaný pôvodným aj preberajúcim zamestnávateľom. Toto je však možné splniť iba v prípade, že nový zamestnávateľ s prechodom súhlasí. Pôvodný zamestnávateľ tak ostáva v Sociálnej poisťovni zaregistrovaný ako zamestnávateľ daných zamestnancov, ktorí sú už však ex lege zamestnancami preberajúceho zamestnávateľa.

Stáva sa aj to, že nový zamestnávateľ síce zamestnancov do pracovného pomeru prijme, avšak nie v dôsledku zákonného prechodu práv, ale v dôsledku uzavretia nových pracovných zmlúv s nimi. Tento jav má negatívny dopad na práva zamestnancov, ktoré sú podmienené dĺžkou trvania pracovného pomeru, napr. výpovedná doba, odstupné, rekreačné poukazy atď. Nie je pritom výnimkou ani to, že nový zamestnávateľ vylúči tých zamestnancov, ktorí sa pre neho javia problematickí, napr. PN, materské / rodičovské dovolenky a pod. Opäť, v Sociálnej poisťovni nastane neželaný stav, kedy pôvodný zamestnávateľ je stále vedený ako zamestnávateľ daných zamestnancov, pretože nie je schopný preukázať skončenie ich pracovných pomerov (keďže sa neskončili, ale práva a povinnosti z nich prešli), a zároveň preberajúca spoločnosť je zaregistrovaná ako zamestnávateľ, avšak nie z titulu prevodu.

Orgány verejnej správy sa zdráhajú prijať záver, že uvedené situácie sú zákonným prevodom práv a povinností z pracovnoprávnych pomerov, a postupovať v správnych konaniach v zmysle takého záveru. Konečné rozhodnutie preto bude musieť priniesť príslušný súd. Je nádej, že vnesie svetlo aj do postupu správnych orgánov, ktoré mu snáď prispôsobia svoje požiadavky na to, ako by účastník správneho konania mal preukazovať existenciu relevantného prevodu.  

Maearova

JUDr. Helga Maďarová, CIPP/E, CIPM
advokátka

Filip Kozoň

Mgr. Filip Kozoň,
advokátsky koncipient

 
Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.

Cintorínska 3/a
811 08 Bratislava

Tel:         +421 232 786 411
e-mail:     bratislava@eversheds-sutherland.sk


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk