S odkazom na vyššie uvedené riziko vzniku povinnosti spoločníka/akcionára vrátiť nesprávne vyplatený podiel na zisku sa pozrieme na situáciu, kedy valné zhromaždenie spoločnosti najskôr schválilo riadnu individuálnu účtovnú závierku za posledné účtovné obdobie a rozhodlo, že zisk vykázaný v tejto účtovnej závierke sa nerozdelí, avšak neskôr došlo k prehodnoteniu tohto rozhodnutia o nerozdelení zisku. Otázka znie, (a) či opätovné rozhodnutie o rozdelení zisku vykázaného v poslednej účtovnej závierke by bolo v súlade so zákonom a (b) či takéto rozhodnutie je nejako časovo limitované.

• Možnosť opätovného rozhodnutia o rozdelení zisku:
  

Ak valné zhromaždenie rozhodne o nerozdelení zisku vykázaného v riadnej individuálnej účtovnej závierke z posledného účtovného obdobia, charakter tohto „čistého“ zisku sa týmto rozhodnutím pretransformuje na tzv. nerozdelený zisk z minulých období, ktorý predstavuje iný vlastný zdroj spoločnosti. Použitie tohto vlastného zdroja spoločnosti nie je zákonom viazané, teda nerozdelený zisk z minulých období predstavuje z pohľadu zákona voľný zdroj spoločnosti.

Právna úprava spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti umožňuje rozdeliť medzi spoločníkov/akcionárov aj iné vlastné zdroje spoločnosti. Aj na rozdeľovanie iných zdrojov spoločnosti sa pritom aplikujú obmedzujúce pravidlá pre rozdeľovanie zisku v podobe povinnosti predchádzať úpadku spoločnosti a zachovať určitú úroveň vlastného imania spoločnosti.

Z uvedeného vyplýva, že po rozhodnutí valného zhromaždenia o nerozdelení čistého zisku z posledného účtovného obdobia je možné následne rozhodnúť o rozdelení nerozdeleného zisku z minulých období (t.j. vrátane nerozdeleného zisku z posledného účtovného obdobia) medzi spoločníkov/akcionárov. Aj pri rozdeľovaní nerozdeleného zisku z minulých období je však potrebné rešpektovať obmedzujúce pravidlá Obchodného zákonníka.

V odbornej literatúre je možné sa stretnúť s názorom, že o rozdelení iných vlastných zdrojov spoločnosti nemusí rozhodovať valné zhromaždenie spoločnosti. Je pravdou, že zákon výslovne nezveruje právomoc rozhodovať o rozdelení iných vlastných zdrojov do rúk valného zhromaždenia. V prípade nerozdeleného zisku sa však prikláňame k názoru, že napriek presunu čistého zisku na účet nerozdeleného zisku z minulých období táto položka nestráca kvalitu výsledku hospodárenia, o použití (rozdelení) ktorého by mali naďalej rozhodovať spoločníci/akcionári v rámci valného zhromaždenia.

• Časové hľadisko:

Otázkou zostáva, či valné zhromaždenie môže rozhodnúť o rozdelení nerozdeleného zisku posledného účtovného obdobia kedykoľvek po tom, čo bola schválená účtovná závierka za posledné účtovné obdobie.

Pri odpovedi na túto otázku uvedieme odkaz na českú judikatúru z obdobia pred prijatím českého Zákona o obchodných korporáciách, konkrétne na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, ktoré bolo publikované pod R 80/2010. Závery tohto súdneho rozhodnutia (v rozsahu použiteľnom pre tento článok) boli následne potvrdené napríklad rozhodnutím Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 2363/2011. Z týchto rozhodnutí vyplýva pravidlo, že ak zákon stanovuje určitú lehotu pre zvolanie valného zhromaždenia, pričom túto lehotu počíta od posledného dňa účtovného obdobia, logicky platí, že valné zhromaždenie by v tejto lehote malo aj odsúhlasiť výsledky hospodárenia tohto účtovného obdobia. Zároveň by táto lehota mala byť maximálnou možnou lehotou, do ktorej je možné využiť výsledky poslednej účtovnej závierky ako reálny obraz o účtovníctve spoločnosti, na základe ktorého je možné rozhodovať o rozdelení zisku. Po uplynutí tejto maximálnej lehoty už nie je možné účtovnú závierku použiť ako podklad pre rozdelenie zisku. V čase prijatia uvedených súdnych rozhodnutí český Obchodný zákonník v § 184 ods. 3 stanovoval lehotu 6 mesiacov od posledného dňa účtovného obdobia na zvolanie valného zhromaždenia.[1]

Spomínaný § 179 ods. 4 slovenského Obchodného zákonníka taktiež požaduje, aby spoločnosť pri rozdeľovaní zisku alebo iných vlastných zdrojov spoločnosti (t.j. aj nerozdeleného zisku minulých období) preverila stav vlastného imania podľa schválenej účtovnej závierky spoločnosti. Podľa súčasnej právnej úpravy Obchodného zákonníka platí, že akciová spoločnosť a spoločnosť s ručením obmedzeným sú povinné predložiť účtovnú závierku na schválenie príslušnému orgánu tak, aby ju tento schválil do 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje.[2]

Aplikáciou záverov uvedenej českej judikatúry na slovenskú právnu úpravu by bolo možné uzavrieť, že príslušný orgán môže rozhodnúť o rozdelení zisku alebo iných vlastných zdrojov spoločnosti spoločníkom/akcionárom na základe schválenej účtovnej závierky z posledného obdobia maximálne do 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému bola táto závierka zostavená. Po uplynutí tejto doby by už bolo možné rozhodnúť o rozdelení zisku alebo iných vlastných zdrojov spoločnosti len na základe novej účtovnej závierky.

Pre úplnosť uvádzame, že lehota 12 mesiacov na schválenie účtovnej závierky nekorešponduje s lehotou, ktorú Obchodný zákonník predpokladá pri možnosti zvýšenia základného imania spoločnosti z majetku spoločnosti (t.j. aj z nerozdeleného zisku z minulých období).[3] Pri zvýšení základného imania spoločnosti z vlastných zdrojov zákon stanovuje, že rozhodnúť o zvýšení imania možno iba na základe účtovnej závierky, od schválenia ktorej neuplynulo viac ako 6 mesiacov. Vzniká tak rozdiel medzi maximálnou dobou, do ktorej je možné schváliť individuálnu účtovnú závierku a dobou, do ktorej je možné použiť účtovnú závierku ako podklad pre zvýšenie základného imania z vlastných zdrojov spoločnosti. Z dôvodovej správa k zákonu č. 264/2017 Z. z., ktorý implementoval 12 mesačnú lehotu na schválenie účtovnej závierky do Obchodného zákonníka, pritom nevyplýva, že by sa pri predĺžení pôvodne 6 mesačnej lehoty na schválenie účtovnej závierky pamätalo aj na lehotu týkajúcu sa zvyšovania základného imania z vlastných zdrojov spoločnosti.[4] Sme toho názoru, že pre rozdeľovanie zisku a iných vlastných zdrojov je rozhodujúca doba, ktorú zákon predpokladá ako maximálnu pre schválenie účtovnej závierky z posledného obdobia, t.j. 12 mesiacov. V zmysle zákona je totiž možné až do uplynutia tejto doby schváliť účtovnú závierku, na základe ktorej môže valné zhromaždenie rozhodovať o rozdelení zisku.
 
JUDr. Ivana Romanská,
advokátka