Parlament zrýchlene rokuje o zrušení Úradu na ochranu oznamovateľov

Vláda predložila návrh zákona na zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov a zriadenie nového Úradu na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, a to v skrátenom legislatívnom konaní. Tento krok čelí ostrej kritike Európskej komisie, odbornej verejnosti, mimovládnych organizácií aj viacerých politikov. Pred parlamentom proti rušeniu úradu protestovali občania; kritici namietajú tak obsahovú stránku návrhu, ako aj urýchlený spôsob jeho prijímania.

Prezident zvažuje veto zrušenia úradu pre oznamovateľov

Prezident SR Peter Pellegrini naznačil, že nemusí podpísať zákon rušiaci Úrad na ochranu oznamovateľov. Vyjadril výhrady k takto narýchlo schválenej legislatíve a pripustil, že využije svoju právomoc vrátiť zákon na opätovné prerokovanie do parlamentu.

Minister vnútra žiada zrušenie rozsudku v spore s „čurillovcami“

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) podniká právne kroky voči kontumačnému rozsudku, ktorý mu prikázal ospravedlniť sa a vyplatiť odškodné skupine vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu („čurillovcom“). Spor prehral pre zmeškanie elektronickej komunikácie; minister tvrdí, že pre pracovnú zaneprázdnenosť štátny portál nekontroloval a súd ho mohol upovedomiť aj iným spôsobom. Šutaj Eštok teraz žiada zrušenie rozsudku a zastavenie exekúcie (ktorá mu zablokovala účet), pričom zdôrazňuje, že si za svojimi kontroverznými výrokmi na adresu policajtov stojí.

Vláda schválila reformu sociálnych služieb a nový príspevok pre odkázaných

Kabinet 28. novembra odsúhlasil návrh zákona z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý zavádza nový príspevok na pomoc odkázaným osobám a celkovo reformuje financovanie sociálnych služieb. Návrh okrem iného vytvára pozíciu „pracovníka dlhodobej starostlivosti“, mení systém financovania neverejných zariadení sociálnej starostlivosti a rozširuje úhradu opatrovateľských úkonov z verejného zdravotného poistenia. Premiér Robert Fico označil túto rozsiahlu novelu za „super zákon“ a avizoval, že od roku 2027 prinesie do sociálnych služieb o 300 miliónov eur viac. Vláda zároveň požiadala parlament, aby návrh prerokoval v skrátenom legislatívnom režime.

Rada prokurátorov odporúča odvolať prokurátora T. Balogha

Rada prokurátorov SR sa stotožnila s dôvodmi na odvolanie žilinského krajského prokurátora Tomáša Balogha a odporučila generálnemu prokurátorovi jeho zbavenie funkcie. Balogh podľa rady porušil zákon, keď v uniknutej komunikácii detailne komentoval dôkazy v živých trestných veciach a inicioval spor s nadriadenými cez parlamentný výbor, čím zanášal politiku do prokuratúry. Rada mu vyčíta aj spornú kúpu nábytku za 150-tisíc eur. Kombinácia manažérskych zlyhaní, nerešpektovania predpisov a narušenia apolitickosti prokuratúry je podľa stanoviska neakceptovateľná, a preto navrhuje Balogha odvolať.

Opozičná SaS kritizuje nákupy zbraní bez súťaže cez nástroj SAFE

Strana Sloboda a Solidarita (SaS) upozornila na nedostatočnú transparentnosť pri pláne vlády financovať nákup zbraní pôžičkou z európskeho Nástroja na posilnenie obranného priemyslu (SAFE). Poslanec Juraj Krúpa (SaS) poukázal, že vláda chce z tohto mechanizmu za vyše 2,3 miliardy eur nakúpiť muníciu a techniku bez verejnej súťaže, a spomenul kontroverzné projekty: napríklad výrobu delostreleckej munície za 58 miliárd eur (ktorá by trvala desiatky rokov) či nákup útočných pušiek za 85 miliónov eur (pôvodne odhadovaných len na približne 30 miliónov). Vláda 26. novembra odsúhlasila, že nákupy výzbroje a vozidiel pre armádu sa budú spolufinancovať z tohto úverového nástroja, čo opozícia označuje za obchádzanie súťaže a riziko plytvania zdrojmi.

Ministerstvo vnútra obhajuje nasadenie AI do kybernetickej ochrany štátu

Ministerstvo vnútra SR reagovalo na výhrady Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) a obhájilo svoj plán použiť platformu umelej inteligencie na ochranu štátnych sietí pred kybernetickými hrozbami. Rezort argumentuje, že ide o novú technológiu s minimom porovnateľných dát, pretože detaily musí z bezpečnostných dôvodov utajovať. ÚHP vo svojej analýze namietal chýbajúcu analýzu rizík a možnosť lacnejšie chrániť niektoré oblasti, no ministerstvo tvrdí, že pripomienky zapracuje, avšak zároveň musí garantovať obranu štátu v čase rastúcich a sofistikovanejších útokov. Pripravovaná AI platforma má podľa MV chrániť najmä pred novými typmi útokov generovanými umelou inteligenciou; rezort odhaduje ročné náklady na systém na 12,3 milióna eur.

Vláda deklarovala nemennosť povojnových Benešových dekrétov

Na výjazdovom rokovaní vlády vo Svidníku (26. novembra) kabinet prijal uznesenie, ktorým odmieta akékoľvek otváranie otázky tzv. Benešových dekrétov. Reagoval tak na vyjadrenia lídra Progresívneho Slovenska v Komárne, pričom minister zahraničných vecí Juraj Blanár označil tému povojnového usporiadania pomerov za uzavretú. Uznesenie vlády pripomína, že právne akty Československa a Slovenskej národnej rady prijaté po druhej svetovej vojne sú súčasťou právneho poriadku SR a v zmysle zásad medzinárodného práva z Postupimi nemožno ich dôsledky spochybňovať. Právne a majetkové vzťahy vytvorené týmito rozhodnutiami sú podľa vlády nespochybniteľné, nedotknuteľné a trvalé.

Diskusia o Národnom mediálnom úrade rozdelila koalíciu a opozíciu

Predseda parlamentu a SNS Andrej Danko obhajoval zámer zriadiť nový Národný mediálny úrad, ktorý by transformoval súčasnú Radu pre mediálne služby. Podľa Danka Slovensko potrebuje autoritu na komunikáciu s nadnárodnými digitálnymi korporáciami, pričom zdôraznil, že úrad nemá médiá ovládať či trestať. Opozičný líder Branislav Gröhling (SaS) naopak návrh SNS odmieta ako neakceptovateľný – kritizuje, že by o mediálnom spektre rozhodoval jediný politický nominant. Téma spôsobila spor aj v diskusnej relácii, kde Danko označil mediálnu radu za prvý dobrý krok a trval na potrebe silnejšieho úradu, zatiaľ čo Gröhling varoval pred koncentráciou moci nad médiami v rukách jedného človeka.

Slovenský rozhlas povedie od decembra Peter Janků

Verejnoprávny Slovenský rozhlas bude od začiatku decembra viesť Peter Janků. Informovala o tom hovorkyňa RTVS Zuzana Vicelová s tým, že generálna riaditeľka RTVS Martina Flašíková vymenovanie Janků označila za jasný signál smerom ku kultivovanému dialógu, hodnotovej pluralite a profesionálnej žurnalistike vo verejnoprávnom médiu. Janků, ktorý je uznávaným odborníkom v oblasti kultúry, médií a rozhlasovej tvorby, uviedol, že Slovenský rozhlas má byť pod jeho vedením „majákom právneho povedomia a právnej istoty“ verným demokratickým princípom právneho štátu a overeným faktom.

Súdny dvor EÚ: Členské štáty musia uznávať manželstvá rovnakého pohlavia

Luxemburský Súdny dvor EÚ rozhodol 25. novembra, že každý členský štát musí na účely uplatňovania práv v rámci Únie uznať manželstvo osôb rovnakého pohlavia uzavreté v inom členskom štáte. Verdikt padol v prípade dvojice poľských občanov, ktorí sa vzali v Nemecku a žiadali poľské úrady o zápis ich sobáša do domácej matriky – čo im bolo odmietnuté. Súd konštatoval, že takýto postup porušuje právo na voľný pohyb a rodinný život. Zároveň však zdôraznil, že povinnosť uznania neznamená zavedenie inštitútu manželstva osôb rovnakého pohlavia do národného práva; štáty majú voľnosť vo výbere spôsobu, akým takýto zväzok uznajú (napr. administratívnym zápisom), no nemôžu uznanie úplne odmietnuť.

Nový Občiansky zákonník prináša automatický zánik manželstva po zmene pohlavia

Návrh úplne nového Občianskeho zákonníka, ktorý minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) predložil do medzirezortného pripomienkovania, obsahuje kontroverzné ustanovenie o automatickom zániku manželstva v prípade, že si jeden z manželov úradne zmení pohlavie. Po tranzícii má manželstvo zaniknúť priamo zo zákona – podobne ako pri vyhlásení manžela za mŕtveho – a na spoločné deti i majetok sa budú vzťahovať pravidlá ako po klasickom rozvode. Opoziční poslanci aj LGBTI+ organizácie návrh ostro kritizujú s tým, že štát by takto nútene „rozvádzal“ páry proti ich vôli. Podľa poslankyne Ireny Bihariovej (PS) ide o škandál a neakceptovateľný zásah do súkromia, ktorý je v rozpore s deklarovaným cieľom reformy posilniť slobodu jednotlivca.

Opozičná snaha odvolať ministra dopravy Ráža pre nehody na železnici

Opoziční poslanci iniciovali mimoriadnu schôdzu parlamentu s cieľom vysloviť nedôveru ministrovi dopravy Jozefovi Rážovi ml. (nom. Smer-SD) po sérii vážnych železničných nehôd. Predseda NR SR Richard Raši (Hlas-SD) zvolal 44. schôdzu na 1. decembra. Návrh na odvolanie podporili všetky opozičné strany; kritizujú ministra, že neniesol politickú zodpovednosť za stav železničnej infraštruktúry a nehodám nepredišiel. Ráž síce ponúkol svoju rezignáciu premiérovi Robertovi Ficovi, ten ju však neprijal. Opozícia to považuje za nedostatočné a trvá na tom, že minister mal sám podať demisiu prezidentovi.

NKÚ odhalil porušenie zákona na ministerstve obrany

Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) zistil nedostatky vo finančnom hospodárení Ministerstva obrany. Podľa výsledkov auditu rezort v minulosti neoprávnene vyplatil najmenej 99-tisíc eur, pričom zlyhal aj vnútorný kontrolný systém na ministerstve. Konkrétne projekty alebo zmluvy, ktorých sa pochybenia týkajú, neboli zverejnené, no vedenie ministerstva prisľúbilo nápravu a posilnenie kontrolných mechanizmov, aby sa podobné prípady neopakovali.

Štefan Harabin opäť pred súdom za schvaľovanie ruskej agresie

Bývalý predseda Najvyššieho súdu a ex-minister spravodlivosti Štefan Harabin bude opäť čeliť súdnemu procesu v kauze verejného schvaľovania ruskej vojenskej agresie proti Ukrajine. Harabin sa v minulosti viackrát verejne zastal krokov Moskvy a čelí obvineniu podľa paragrafu trestného zákona, ktorý postihuje schvaľovanie trestného činu. Predchádzajúce konanie v tejto veci bolo dočasne pozastavené, no prokuratúra prípad obnovila a Harabin sa má znova postaviť pred sudcu. Ide o súčasť snahy slovenských orgánov dôsledne postupovať voči šíreniu extrémistických postojov a podpore neoprávnenej agresie.

Majitelia domácich fotovoltík nebudú platiť nové odvody

Minister financií Ladislav Kamenický potvrdil, že prevádzkovatelia malých domácich fotovoltických elektrární nebudú od nového roka za svoju samovýrobu elektriny platiť žiadne dodatočné odvody či poplatky. Po týždňoch neistoty, ktoré vznikli nejasným výkladom nových predpisov, minister upokojil verejnosť vyhlásením, že štát nechce trestať ľudí investujúcich do zelenej energie. Vlastníci solárnych panelov tak môžu aj naďalej využívať vyrobenú elektrinu pre vlastnú spotrebu bez obáv z nového finančného zaťaženia.

ÚRSO navrhuje výrazné zvýšenie ceny elektriny pre domácnosti

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) predložil návrh, ktorý počíta s razantným zvýšením regulovaných cien elektriny pre domácnosti od januára budúceho roka. Dôvodom majú byť výrazne vyššie náklady dodávateľov a vývoj na veľkoobchodných trhoch s energiami. Ak by návrh prešiel, odberatelia by mohli pocítiť citeľný nárast účtov za elektrinu – hovorí sa aj o desiatkach percent. Návrh ešte podlieha pripomienkam a vláda avizovala, že bude hľadať spôsoby, ako zmierniť dopady na najviac zraniteľné skupiny obyvateľov.

Slovensko žiada ďalších 760 miliónov eur z Plánu obnovy EÚ

Slovenská republika podala v závere novembra už siedmu žiadosť o platbu z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti EÚ v hodnote približne 760 miliónov eur. Znamená to, že krajina splnila príslušné reformné míľniky a investičné ciele dohodnuté pre túto etapu čerpania. Prostriedky z Plánu obnovy majú smerovať napríklad na zelené projekty, digitalizáciu, modernizáciu nemocníc či škôl. Doteraz Slovensko získalo z tohto európskeho fondu miliardy eur, ktoré pomáhajú financovať zásadné zmeny a podporovať ekonomický rast po pandémii.

Zdroj:
https://www.vlada.gov.sk//tlacove-spravy/
https://www.nrsr.sk/web/