pracovné právo

Zákonník práce vo svojich ustanoveniach §-u 83a upravuje podmienky, za ktorých môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť obmedzenie zárobkovej činnosti zamestnanca po skončení pracovného pomeru.

K napísaniu uvedeného článku viedla autorku stále aktuálna problematika zamestnaneckého diela. Predmetom autorského práva je dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, ktoré je jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora vnímateľným zmyslami, bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho…

Riziková práca je druhom práce, ktorú možno zaradiť do tretej alebo štvrtej kategórie náročnosti práce. Obe kategórie prác sú upravené v ustanovení § 31 ods. 4 a 5 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "Zákon o ochrane verejného zdravia").

V odborných kruhoch ale aj v médiách sa často stretávame s názorom, že zákonník práce nereaguje na potreby pracovného trhu. Či je toto konštatovanie pravdivé, necháme na posúdení, je však pravdou, že slovenský zákonodarca medzičasom zakotvil do právneho poriadku niektoré inštitúty, ktoré si vyžiadala prax. Jedným z takýchto inštitútov je aj tzv.

Od 30. júla 2020 budú mať zamestnanci z ekonomicky menej rozvinutých krajín lepšie pracovné podmienky pri ich cezhraničnom vysielaní a podnikatelia naopak, väčšie náklady pri poskytovaní služieb do ekonomicky rozvinutejších krajín. Dôvodom je revízia smernice EÚ o vysielaní zamestnancov.

Jediným a výlučným spôsobom založenia pracovného pomeru v zmysle platného právneho poriadku je uzatvorenie pracovnej zmluvy. Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj len ako „Zákonník práce“) v ustanovení § 42 ods. 2 pripúšťa, aby uzatvoreniu pracovnej zmluvy predchádzal v zákonom taxatívne…

Právna úprava zmluvy o výkone funkcie člena orgánu spoločnosti podľa slovenského Obchodného zákonníka

Právna úprava prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov sa do zákonníka práce („ZP“) dostala v dôsledku transponovania Smernice Rady 2001/23/ES o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov („Smernica“).

Rozširovanie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa (ďalej len „KZVS“) bolo novelou zákona o kolektívnom vyjednávaní nahradené tzv. reprezentatívnymi kolektívnymi zmluvami vyššieho stupňa.

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s ochranou zdravia zamestnancov pred záťažou teplom a chladom pri práci upravuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci (ďalej len „Vyhláška“).

Zákonník práce je pri určovaní podmienok udelenia výpovede z organizačných dôvodov pomerne stručný. Judikatúra slovenských súdov však v množstve rôznorodých a neustálených prípadov zákonné požiadavky dopĺňa a často krát aj rozširuje. V praxi sa stáva udelenie platnej výpovede náročný proces plný formálnych a materiálnych…

Pracovný pomer ako základný pracovnoprávny vzťah možno skončiť v zmysle § 59 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v platnom znení (ďalej ako „Zákonník práce“) na základe právnych úkonov, ktorými sú dohoda, výpoveď, okamžité skončenie a skončenie v skúšobnej dobe. Platnosť výpovede a okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany…

V reálnom živote sa každý zdravý človek stáva priamym účastníkom pracovnoprávneho vzťahu, spočiatku na strane zamestnanca, následne v nemalých prípadoch aj na strane zamestnávateľa. Tieto právne vzťahy patria medzi najčastejšie sa vyskytujúce zmluvné vzťahy, ktorým by sme sa chceli v tomto článku venovať.

Neustály vývoj informačných technológii pôsobí na každú oblasť ľudského života a vo veľkej miere ovplyvňuje aj spôsob výkonu práce zamestnancov pre zamestnávateľov. Čoraz viac zamestnancov nie je pri výkone svojej práce viazaných na svoje pracovisko, ale svoju prácu môže bez problémov vykonávať z hocijakého iného miesta. Tzv. digitálni nomádi môžu…

Súdny dvor Európskej únie v rozhodnutí zo 14. mája 2019 vo veci CCOO zaviazal členské štáty uložiť zamestnávateľom povinnosť zaviesť objektívny systém umožňujúci meranie dĺžky denného pracovného času odpracovaného každým zamestnancom. Aký vplyv má toto rozhodnutie na slovenských zamestnávateľov? Ak ako zamestnávateľ postupujem podľa § 99 Zákonníka…

14. mája 2019 vydal Súdny dvor Európskej únie Rozsudok C-55/18, týkajúci sa evidencie pracovného času. Podnetom ku konaniu bol spor, ktorý inicioval najväčší španielsky odborový zväz voči dcérskej spoločnosti Deutsche Bank. Odbory žiadali banku, aby zaviedla dochádzkový systém, ktorý by verne zaznamenával odpracovaný čas. Deutsche Bank zavedenie…

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vydalo dňa 15. mája 2019 nové Opatrenie č. 143/2019, ktorým po 10 rokoch mierne zvýšilo sumy základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách.

Členské štáty musia uložiť zamestnávateľom povinnosť zaviesť systém, ktorý umožní merať dĺžku denného pracovného času

Právna úprava týkajúca sa ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti, tzv. whistleblowerov, prešla od 1. marca 2019 zmenami, ktoré sa týkajú nielen whistleblowerov, ale najmä zamestnávateľov, pre ktorých zákon pripravil ďalšie povinnosti a tie doterajšie po novom modifikoval. Pôvodný zákon č. 307/2014 Z. z. bol v celom rozsahu zrušený a…

Monitorovanie zamestnancov predstavuje pre zamestnávateľov častokrát problém z hľadiska správneho nastavenia účelu a rozsahu monitorovania zamestnancov v súlade so zákonom. Kontrola zamestnancov sa vzhľadom na neustály vývoj moderných technológií uskutočňuje najmä prostredníctvom rôznych technických prostriedkov, ktoré narúšajú súkromie…