27.10.2026
ID: 6827upozornenie pre užívateľov

Odovzdanie rodinnej firmy: prevod obchodného podielu, nadácia a zverenecký fond

88985d0a9bafe74b44f3b41a5c93fe5a/off_.jpg
Zdroj: shutterstock.com

Slovenský vlastník českej s.r.o. má pri odovzdaní firmy ďalšej generácii tri hlavné cesty: previesť obchodný podiel priamo, vložiť ho do nadácie alebo nadačného fondu, alebo ho zveriť správcovi zvereneckého fondu. Priamy prevod je najrýchlejší, ale pri podiele bez kmeňového listu vyžaduje písomnú zmluvu s úradne osvedčenými podpismi a pri nadobúdateľovi mimo spoločnosti spravidla aj súhlas valného zhromaždenia. Nadácia a nadačný fond sú samostatné právnické osoby, zverenecký fond je majetok oddelený od zakladateľa a spravovaný správcom.

Žiadna z týchto ciest nezbavuje povinnosti zapísať skutočných majiteľov do českej evidencie, hoci Najvyšší súd ČR od roku 2025 spochybňuje vymáhanie sankcií za nezapísanie. Voľba závisí od toho, koľko kontroly si chce zakladateľ zachovať a ako trvalú ochranu majetku potrebuje.

Prevod obchodného podielu: najrýchlejšia cesta s formálnymi podmienkami

Priamy prevod obchodného podielu na dieťa alebo iného nástupcu upravuje český zákon č. 90/2012 Sb., o obchodných korporáciách. Spoločník môže podiel previesť na iného spoločníka (§ 207). Na osobu mimo spoločnosti ho prevedie len so súhlasom valného zhromaždenia, ak spoločenská zmluva neurčí inak, a zmluva o prevode nenadobudne účinnosť skôr, ako je súhlas udelený (§ 208). Ak súhlas nie je udelený do šiestich mesiacov odo dňa uzavretia zmluvy, nastávajú rovnaké účinky ako pri odstúpení od zmluvy, ibaže zmluva o prevode určuje niečo iné. Ak je však spoločnosť jednoosobová, na zákonné aj zmluvné obmedzenia prevoditeľnosti podielu sa počas tejto doby neprihliada (§ 14), takže súhlas valného zhromaždenia odpadá.

Pri podiele, ktorý nie je predstavovaný kmeňovým listom (cenným papierom, ktorý české právo pri s.r.o. pripúšťa), musí mať zmluva o prevode písomnú formu s úradne osvedčenými podpismi a voči spoločnosti je účinná doručením (§ 209 ods. 2). Prevodca ručí spoločnosti za dlhy, ktoré s podielom prešli na nadobúdateľa (§ 209 ods. 1). Ak je podiel predstavovaný kmeňovým listom, uvedie sa identifikácia nadobúdateľa v rubopise a prevod je voči spoločnosti účinný oznámením zmeny spoločníka a predložením kmeňového listu (§ 210). Podpisy osvedčené na Slovensku sú podľa čl. 4 oznámenia č. 209/1993 Sb. (zmluva medzi ČR a SR o právnej pomoci) v Česku spravidla použiteľné bez ďalšieho overovania, formu osvedčovacej doložky však odporúčame vopred vyjasniť so spoločnosťou.

Ak podiel nadobudne niekoľko detí spoločne, sú voči spoločnosti jedným spoločným spoločníkom a podiel za ne spravuje správca spoločnej veci (§ 32 ods. 3). Ak má mať každé vlastný hlas, je potrebné podiel rozdeliť, čo pri s.r.o. ide len pri jeho prevode alebo prechode, ibaže spoločenská zmluva určí inak, a so súhlasom najvyššieho orgánu (§ 43).

Bez plánu odovzdania podiel spravidla prejde na dedičov, ibaže spoločenská zmluva prechod zakáže alebo obmedzí (§ 42 ods. 1); pri jednoosobovej spoločnosti sa na takýto zákaz alebo obmedzenie neprihliada (§ 14). Dedič sa môže do troch mesiacov od právoplatnosti uznesenia o dedičstve domáhať na súde zrušenia svojej účasti, ak od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval; to neplatí pri jedinom spoločníkovi (§ 211).

O osude podielu po smrti spoločníka teda rozhoduje české korporačné právo a spoločenská zmluva, nie dedičský štatút: nariadenie EÚ č. 650/2012 tieto otázky vylučuje (čl. 1 ods. 2 písm. h)). Samotné dedenie sa spravuje právom štátu posledného obvyklého pobytu poručiteľa (čl. 21), prípadne právom štátu jeho štátnej príslušnosti, ak si ho zvolil v právnom úkone pre prípad smrti, výslovne alebo tak, že to vyplýva z jeho ustanovení (čl. 22). Pri slovenskom vlastníkovi s obvyklým pobytom v Česku sa tak spravidla uplatní české dedičské právo vrátane povinného dielu, teda najmenej štvrtiny zákonného dedičského podielu plnoletého a troch štvrtín zákonného dedičského podielu maloletého dieťaťa (§ 1643 českého Občianskeho zákonníka).

Pri vlastníkovi žijúcom na Slovensku sa obvykle použije slovenské právo, ktoré chráni potomkov prísnejšie: maloletému musí závet zanechať celý zákonný podiel a plnoletému jeho polovicu, inak je závet v tejto časti neplatný, ibaže bol potomok vydedený; neplatnosti sa však dotknutý potomok musí dovolať (§ 479 a § 40a Občianskeho zákonníka SR). Pri ženatom vlastníkovi treba preveriť aj majetkový režim manželov, ktorý nariadenie z dedičského štatútu vylučuje (čl. 1 ods. 2 písm. d)).

Nadácia a nadačný fond: podiel ako vklad

České nadácie a nadačné fondy nemožno zamieňať so slovenskými inštitútmi rovnakého názvu. Slovenská nadácia slúži na podporu verejnoprospešného účelu a slovenský nadačný fond nemá právnu subjektivitu, vytvára ho nadácia (§ 2 a § 13 zákona č. 34/2002 Z. z.). Slovenský vlastník preto vychádza z českej úpravy a slovenské súvislosti posudzuje osobitne.

Česká nadácia (nadace) aj nadačný fond sú fundácie, teda právnické osoby vytvorené majetkom vyčleneným na určitý účel (§ 303 českého Občianskeho zákonníka).

Vklad môže byť nepeňažný, takže možno vložiť aj obchodný podiel, pri nadácii však za osobitných podmienok: predmet nepeňažného vkladu musí spĺňať predpoklad trvalého výnosu a nesmie slúžiť ako zábezpeka a výšku vkladu nemožno určiť vyššou sumou, ako stanoví ocenenie podľa zákona, spravidla znalecký posudok (§ 327 až 329). Pred vznikom nadácie musí súhrnná výška vkladov dosiahnuť aspoň 500 000 Kč a nadačná istina musí mať hodnotu najmenej 500 000 Kč (§ 330 ods. 1, § 336 ods. 2). Nadačný fond istinu ani kapitál nevytvára a jeho majetok nemusí spĺňať predpoklad trvalého výnosu, nemožno ho však zaťažiť záložným právom ani inak použiť na zabezpečenie dlhu (§ 398).

Účel nadácie môže byť dobročinný, teda podpora určitého okruhu osôb určených jednotlivo alebo inak (§ 306 ods. 1). Zákon tak umožňuje vymedziť príjemcov aj ako členov rodiny. Nadácia však nesmie slúžiť výlučne zárobkovým cieľom a súd ju v takom prípade aj bez návrhu zruší (§ 306 ods. 2). Nadácia môže podnikať len ako vedľajšiu činnosť a výnos musí slúžiť jej účelu; za rovnakých podmienok môže prevziať vedenie obchodnej spoločnosti, nesmie však byť neobmedzene ručiacim spoločníkom (§ 307).

Nadačná listina nadácie vyžaduje formu verejnej listiny (§ 309 ods. 4). Nadácia vzniká zápisom do verejného registra (§ 315), nadačný fond tiež (§ 397), a do štatútu nadácie môže nahliadať každý (§ 314 ods. 3). Nadácia alebo nadačný fond, ktoré slúžia na podporu zakladateľa alebo osôb jemu blízkych, však môžu navrhnúť, aby listina s údajmi o príjemcoch, podmienkach príspevkov a vkladoch nebola verejnosti prístupná (§ 68 ods. 2 českého zákona č. 304/2013 Sb., o verejných registroch). Zakladateľ môže meniť nadačnú listinu len v rozsahu, ktorý si v nej výslovne vyhradil (§ 317); inak len pri podstatnej zmene okolností, so súhlasom správnej rady a bez zásahu do práv tretích osôb (§ 318). Čo chce mať pod kontrolou, si preto má vyhradiť hneď pri založení.

Zverenecký fond: koná správca, fond nie je právnickou osobou

Zverenecký fond (svěřenský fond) vzniká vyčlenením majetku z vlastníctva zakladateľa: ten ho zmluvou alebo právnym úkonom pre prípad smrti zverí správcovi, ktorý sa zaviaže majetok držať a spravovať (§ 1448 ods. 1). Majetok vo fonde nie je vlastníctvom správcu, zakladateľa ani osoby, ktorej sa má plniť, a vlastnícke práva k nemu vykonáva správca vlastným menom na účet fondu (§ 1448 ods. 3). Fond nie je právnickou osobou. Najvyšší súd ČR v uznesení z 15. 12. 2020, sp. zn. 27 Cdo 3033/2019, potvrdil, že fond nemôže byť účastníkom konania, a že sa teda žaluje zverenecký správca s označením fondu. Protistranou slovenských bánk a obchodných partnerov je preto správca.

Účel fondu môže byť verejnoprospešný alebo súkromný. Súkromný fond slúži v prospech určitej osoby alebo na jej pamiatku, prípadne na investovanie s cieľom dosiahnuť zisk na rozdelenie medzi zakladateľa, zamestnancov, spoločníkov alebo iné osoby (§ 1449 ods. 2). Fond je zriadený, keď správca prijme poverenie, a vzniká zápisom do evidencie zvereneckých fondov; pri zriadení pre prípad smrti vzniká smrťou poručiteľa a do evidencie sa zapíše neskôr (§ 1451). Štatút vydáva zakladateľ vo forme verejnej listiny (§ 1452). Údaje o zakladateľovi, obmyšlenom (beneficientovi) a osobách dohliadajúcich na správu fondu sa z evidencie nezverejňujú, ibaže na to dajú súhlas, a úplný odpis zápisu dostane len správca alebo ten, kto má právny záujem; prístup majú orgány verejnej moci a povinné osoby podľa predpisov proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti (AML) pri kontrole klienta (§ 65d a § 65e zákona č. 304/2013 Sb.).

Správcom môže byť každá svojprávna fyzická osoba, právnická osoba len vtedy, ak to ustanovuje zákon (§ 1453). Zakladateľ alebo obmyšlený môže byť správcom len popri tretej osobe, s ktorou musí konať spoločne (§ 1454). Ako správca teda zakladateľ drží kontrolu nad firmou vo fonde len spoločne s inými; správcu však vymenúva a odvoláva on, ak štatút neurčí inak (§ 1455). Podiel sa do fondu prevádza na správcu, ktorý práva spoločníka vykonáva vlastným menom na účet fondu (§ 1448 ods. 3). Uplatnia sa rovnaké pravidlá zákona o obchodných korporáciách ako pri priamom prevode, teda súhlas valného zhromaždenia a podľa toho, či je podiel predstavovaný kmeňovým listom, písomná zmluva s úradne osvedčenými podpismi alebo rubopis (§ 208 až § 210). Konkrétny postup závisí od spôsobu vyčlenenia podielu a od zakladateľských dokumentov.

Evidencia skutočných majiteľov: povinnosť zápisu trvá, sankcie sú neisté

Podľa českého zákona č. 37/2021 Sb., o evidencii skutočných majiteľov, sa zapisujú fyzické osoby na konci vlastníckeho reťazca (v slovenskej terminológii koneční užívatelia výhod). Skutočným majiteľom obchodnej korporácie je každý, kto priamo alebo nepriamo drží viac ako 25 % podielu, hlasov alebo zisku, alebo v nej inak uplatňuje rozhodujúci vplyv (§ 4). Pri nadácii a nadačnom fonde je skutočným majiteľom vždy aj zakladateľ, člen správnej alebo dozornej rady, revízor a ten, v ktorého osobnej podpore spočíva účel (§ 6 ods. 1). Pri zvereneckom fonde je to zakladateľ, správca, osoba oprávnená na dohľad, ktorá môže vymenovať alebo odvolať správcu či obmyšleného, obmyšlený a, ak obmyšlený nie je, osoby z okruhu, v ktorých hlavnom záujme je fond zriadený alebo spravovaný (§ 6 ods. 3).

Zákon s nezapísaním spája tvrdé následky: korporácia nesmie vyplatiť podiel na zisku nezapísanému skutočnému majiteľovi ani štruktúre, ktorej je tiež skutočným majiteľom, a ten nesmie hlasovať (§ 53 a § 54). Najvyšší súd ČR však v uznesení z 25. 8. 2025, sp. zn. 27 Cdo 1368/2024, dospel k záveru, že kým sú údaje verejne prístupné, bránia články 7 a 8 Charty základných práv EÚ tomu, aby štát vynucoval povinnosť zápisu sankciami, a následne vylúčil použitie zákazu hlasovania podľa § 54 ods. 1 (uznesenie z 26. 8. 2025, sp. zn. 27 Cdo 1548/2024).

Ministerstvo spravodlivosti ČR od 17. 12. 2025 uzavrelo evidenciu pre verejnosť. Podľa ministerstva tým odpadla prekážka pre obnovenie vymáhania súkromnoprávnych následkov. Či to potvrdia aj súdy, zatiaľ nie je isté. Novelu, ktorá má prístup podmieniť preukázaním oprávneného záujmu, schválila vláda v júni 2026 a Poslanecká snemovňa ju v októbri 2026 podporila v prvom čítaní. Podľa uznesenia z 29. 9. 2026, sp. zn. 27 Cdo 1749/2025, súd na žiadosť evidujúcej osoby údaje o skutočných majiteľoch urobí verejnosti neprístupnými. Povinnosť zápisu pritom trvá. K zákazu výplaty dividend podľa § 53 výslovné rozhodnutie nepoznáme, preto je opatrnejšie zapísať novú štruktúru pred prvou výplatou.

Záver

Priamy prevod je najjednoduchší, ale zakladateľ ním podiel definitívne odovzdáva. Nadácia a zverenecký fond umožňujú majetok oddeliť a riadiť jeho ďalší osud, vyžadujú však verejnú listinu, zápis a starostlivo napísaný zakladateľský dokument. Pred voľbou štruktúry by mal mať zakladateľ jasno v troch veciach. Po prvé, či chce podiel odovzdať natrvalo, alebo ho oddeliť od rodiny na dlhší čas. Po druhé, kto bude mať kontrolu: pri nadácii správna rada a zakladateľ len v rozsahu vyhradených práv, pri fonde správca, ktorým môže byť zakladateľ len spoločne s treťou osobou, ale ktorého zakladateľ vymenúva a odvoláva, ak štatút neurčí inak. Po tretie, kto bude zapísaný ako skutočný majiteľ a kedy sa zápis vykoná. Daňové dôsledky (daňová rezidencia zakladateľa a nástupcov, darovanie verzus predaj podielu, zdanenie vkladu a plnení z fundácie či fondu) a slovenské právo tento článok nerieši a treba ich posúdiť osobitne.

Zvažujete odovzdanie českej firmy alebo zriadenie nadácie či zvereneckého fondu s českým podielom? Môžete sa obrátiť na autora článku alebo na ARROWS advokátní kancelář.

Právny stav k 20. 10. 2026.


JUDr. Jakub Dohnal, Ph.D., LL.M.
,
advokát, řídící partner


ARROWS advokátní kancelář, s.r.o.

Aviatica, U Trezorky 921/2
158 00 Praha 5

Tel.:        +420 245 007 740
e-mail:    [email protected]


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk