Návrh na zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov v parlamente

Parlament SR v zrýchlenom konaní rokuje o vládnom návrhu zákona na zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov a zriadenie nového Úradu na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti . Tento krok vyvolal ostrú kritiku Európskej komisie, odbornej verejnosti, mimovládnych organizácií aj viacerých politikov, ktorí namietajú obsah návrhu aj urýchlený spôsob jeho schvaľovania . Pred budovou parlamentu proti rušeniu úradu protestovali občania .

Prezident zvažuje veto zákona o oznamovateľoch

Prezident SR Peter Pellegrini naznačil, že nemusí podpísať zákon rušiaci Úrad na ochranu oznamovateľov, ktorý parlament prerokúva v skrátenom režime . Vyjadril výhrady k takto narýchlo schválenej legislatíve a pripustil, že využije svoju právomoc vrátiť zákon na opätovné prerokovanie do parlamentu .

Európska prokuratúra varuje pred oslabením ochrany oznamovateľov

Európska hlavná prokurátorka zaslala Európskej komisii list (podľa nariadenia EÚ 2020/2092) upozorňujúci na navrhované zmeny zákona o ochrane oznamovateľov, ktoré chce slovenská vláda prijať v zrýchlenom konaní . Na základe analýzy konštatovala, že návrh obsahuje viaceré prvky nezlučiteľné s princípmi právneho štátu – okrem iného obmedzuje ochranu niektorých kategórií oznamovateľov (napríklad policajtov) a zavádza retroaktivitu zmien, ktoré by priamo ovplyvnili prebiehajúce prípady Európskej prokuratúry . Podľa nej by prijatie týchto opatrení negatívne ovplyvnilo vyšetrovanie korupcie a ochranu finančných záujmov EÚ .

Vláda schválila reformu sociálnych služieb

Kabinet na mimoriadnom zasadnutí 28. novembra odsúhlasil návrh zákona z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý zavádza nový príspevok na pomoc odkázaným osobám a celkovo reformuje financovanie sociálnych služieb . Návrh okrem iného vytvára pozíciu „pracovníka dlhodobej starostlivosti“, mení systém financovania neverejných zariadení sociálnej starostlivosti a rozširuje úhradu opatrovateľských úkonov z verejného zdravotného poistenia . Premiér Robert Fico označil rozsiahlu novelu za „super zákon“ a avizoval, že od roku 2027 prinesie do sektora sociálnych služieb o 300 miliónov eur viac; vláda zároveň požiadala parlament, aby návrh prerokoval v skrátenom legislatívnom režime .

Minister vnútra žiada zrušenie rozsudku v kauze „čurillovci“

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) podniká právne kroky voči kontumačnému rozsudku, ktorý mu prikázal ospravedlniť sa a zaplatiť odškodné skupine vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu (známych ako „čurillovci“) . Spor prehral pre zmeškanie elektronickej komunikácie; minister tvrdí, že pre pracovnú vyťaženosť nekontroloval štátny elektronický portál a súd ho mohol vyrozumieť aj iným spôsobom . Eštok teraz žiada zrušenie rozsudku a zastavenie exekúcie (ktorá mu zablokovala účet) a zdôrazňuje, že si stojí za svojimi kontroverznými výrokmi na adresu uvedených policajtov .

Rada prokurátorov navrhuje odvolať krajského prokurátora

Rada prokurátorov SR sa stotožnila s dôvodmi na odvolanie žilinského krajského prokurátora Tomáša Balogha a odporučila generálnemu prokurátorovi zbaviť ho funkcie . Podľa Rady Balogh porušil zákon – v uniknutej komunikácii detailne komentoval dôkazy v živých trestných veciach a inicioval spor s nadriadenými cez parlamentný výbor, čím zanášal politiku do prokuratúry . Rada mu vyčíta aj spornú kúpu drahého nábytku; kombináciu týchto zlyhaní a narušenie apolitickosti prokuratúry považuje za neakceptovateľné .

Opozícia kritizuje nákupy zbraní bez súťaže (SAFE)

Strana Sloboda a Solidarita (SaS) upozornila na nedostatočnú transparentnosť plánu vlády financovať nákup zbraní pôžičkou z európskeho nástroja posilnenia obranného priemyslu (SAFE) . Poslanec Juraj Krúpa (SaS) poukazuje, že kabinet chce cez tento mechanizmus za vyše 2,3 miliardy eur nakúpiť muníciu a vojenskú techniku bez verejnej súťaže . Opozícia to označuje za obchádzanie súťažných pravidiel a riziko plytvania zdrojmi; pripomína napríklad kontroverzný plán vyrábať delostreleckú muníciu za 58 miliárd eur či nákup útočných pušiek za 85 miliónov eur .

Ministerstvo vnútra obhajuje AI v kyberbezpečnosti štátu

Ministerstvo vnútra SR reagovalo na výhrady Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) a obhájilo svoj plán nasadiť platformu umelej inteligencie na ochranu štátnych sietí pred kybernetickými hrozbami . Rezort argumentuje, že ide o novú technológiu s minimom porovnateľných dát a z bezpečnostných dôvodov musí detaily utajovať . Analýza ÚHP namietala chýbajúcu analýzu rizík a možnosť lacnejšej ochrany niektorých oblastí, no ministerstvo prisľúbilo pripomienky zapracovať s tým, že zároveň musí garantovať obranu štátu v čase rastúcich, sofistikovanejších útokov .

Vláda deklarovala nemennosť Benešových dekrétov

Na výjazdovom rokovaní vlády vo Svidníku (26. novembra) kabinet prijal uznesenie, ktorým odmietol akékoľvek otváranie otázky tzv. Benešových dekrétov . Vláda reagovala na snahy spochybniť povojnové usporiadanie – pripomenula, že právne akty Československa a Slovenskej národnej rady prijaté po druhej svetovej vojne sú súčasťou právneho poriadku SR a podľa zásad medzinárodného práva ich dôsledky nemožno spochybňovať. Právne a majetkové vzťahy vytvorené týmito dekrétmi označila vláda za nespochybniteľné, nedotknuteľné a trvalé.

Spor o zriadenie Národného mediálneho úradu

Koaličná SNS navrhuje zriadiť nový Národný mediálny úrad transformáciou súčasnej Rady pre mediálne služby, čo obhajuje predseda parlamentu Andrej Danko s odôvodnením potreby silnejšej autority pre komunikáciu s digitálnymi korporáciami . Opozícia, konkrétne Branislav Gröhling (SaS), návrh odmieta ako neakceptovateľný – kritizuje, že o mediálnom spektre by rozhodoval jediný politický nominant, čo je koncentrácia moci nad médiami v rukách jedného človeka . Téma rozdelila koalíciu a opozíciu aj v diskusnej relácii, kde Danko označil vznik úradu za potrebný, kým Gröhling varoval pred ohrozením plurality.

Súdny dvor EÚ: štáty musia uznávať sobáše párov rovnakého pohlavia

Luxemburský Súdny dvor EÚ rozhodol 25. novembra, že každý členský štát musí na účely uplatňovania práv v rámci Únie uznať manželstvo osôb rovnakého pohlavia uzavreté v inom členskom štáte . Verdikt padol v prípade poľského páru, ktorému úrady v domovskej krajine odmietli zapísať sobáš uzavretý v Nemecku; súd konštatoval, že taký postup porušuje právo na voľný pohyb a rodinný život . Zároveň zdôraznil, že povinnosť uznania neznamená zavedenie inštitútu manželstva osôb rovnakého pohlavia do národného práva – štáty môžu zvoliť formu uznania (napr. administratívny zápis), ale nemôžu ho úplne odmietnuť .

Nový Občiansky zákonník: automatický zánik manželstva po zmene pohlavia

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) predložil návrh úplne nového Občianskeho zákonníka obsahujúci kontroverzné ustanovenie o automatickom zániku manželstva v prípade, že si jeden z manželov úradne zmení pohlavie . Po tranzícii by manželstvo zaniklo priamo zo zákona – podobne ako pri vyhlásení manžela za mŕtveho – a na spoločné deti i majetok by sa uplatnili pravidlá ako po rozvode . Opoziční poslanci aj LGBTI+ organizácie návrh ostro kritizujú s tým, že štát by takto fakticky nútene „rozvádzal“ páry proti ich vôli, čo považujú za škandálny a neakceptovateľný zásah do súkromia .

Pokus o odvolanie ministra dopravy po nehodách

Opoziční poslanci iniciovali mimoriadnu schôdzu parlamentu s cieľom vysloviť nedôveru ministrovi dopravy Jozefovi Rážovi ml. (nom. Smer-SD) po sérii vážnych železničných nehôd . Predseda NR SR Richard Raši (Hlas-SD) zvolal 44. schôdzu na 1. decembra . Opozícia ministrovi vyčíta, že neniesol politickú zodpovednosť za stav železničnej infraštruktúry a tragickým nehodám nepredišiel; hoci Ráž ponúkol premiérovi Ficovi rezignáciu, ten ju neprijal . Opozičné strany trvajú na tom, že minister mal sám podať demisiu prezidentovi a požadujú jeho odvolanie.

NKÚ odhalil porušenie zákona na ministerstve obrany

Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) zistil nedostatky vo finančnom hospodárení Ministerstva obrany – podľa výsledkov auditu rezort v minulosti neoprávnene vyplatil najmenej 99-tisíc eur a zlyhal aj vnútorný kontrolný systém . Konkrétne projekty ani zmluvy, ktorých sa pochybenia týkajú, neboli zverejnené, no vedenie ministerstva prisľúbilo nápravu a posilnenie kontrolných mechanizmov, aby sa podobné prípady neopakovali .

Štefan Harabin opäť pred súdom za schvaľovanie agresie

Bývalý predseda Najvyššieho súdu a exminister spravodlivosti Štefan Harabin bude opäť čeliť súdnemu procesu v kauze verejného schvaľovania ruskej vojenskej agresie proti Ukrajine . Harabin v minulosti viackrát verejne obhajoval kroky Moskvy a čelí obvineniu podľa paragrafu trestného zákona postihujúceho schvaľovanie trestného činu . Predchádzajúce konanie v tejto veci bolo dočasne pozastavené, no prokuratúra prípad znovu otvorila a Harabin má znova predstúpiť pred sudcu – ide o súčasť snahy slovenských orgánov dôsledne postihovať šírenie extrémistických postojov a podpory neoprávnenej agresie .

Majitelia domácich solárnych panelov nebudú platiť nové odvody

Minister financií Ladislav Kamenický potvrdil, že prevádzkovatelia malých domácich fotovoltických elektrární nebudú od nového roka platiť žiadne dodatočné odvody či poplatky za samovýrobu elektriny . Po týždňoch neistoty spôsobenej nejasným výkladom nových predpisov minister upokojil verejnosť vyhlásením, že štát nechce „trestať“ ľudí investujúcich do zelenej energie . Majitelia solárnych panelov tak môžu aj naďalej využívať vyrobenú elektrinu pre vlastnú spotrebu bez obáv z nového finančného zaťaženia .

ÚRSO navrhuje zvýšenie cien elektriny pre domácnosti

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) predložil návrh na razantné zvýšenie regulovaných cien elektriny pre domácnosti od januára budúceho roka . Dôvodom majú byť výrazne vyššie náklady dodávateľov a vývoj na veľkoobchodných trhoch s energiami . Ak by návrh prešiel, odberatelia by mohli pocítiť citeľný nárast účtov – hovorí sa aj o desiatkach percent . Návrh ešte podlieha pripomienkam a vláda avizovala, že bude hľadať spôsoby, ako zmierniť dosah na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov .

Slovensko žiada ďalších 760 miliónov eur z Plánu obnovy EÚ

Slovenská republika podala koncom novembra už siedmu žiadosť o platbu z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti EÚ (Plán obnovy) v hodnote približne 760 miliónov eur . Krajina tak deklaruje splnenie príslušných míľnikov a investičných cieľov dohodnutých pre túto etapu čerpania . Prostriedky majú smerovať napríklad na zelené projekty, digitalizáciu, modernizáciu nemocníc a škôl; po posúdení Európskou komisiou by platba mohla prísť v marci 2026 . Doteraz už Slovensko získalo z tohto fondu miliardy eur na financovanie zásadných reforiem a podporu ekonomického rastu po pandémii .

Brusel spustil konanie pre slovenskú ústavnú novelu

Európska komisia začala infringement konanie voči Slovensku pre septembrovú novelu ústavy, ktorá deklaruje prednosť národného práva pred právom EÚ v otázkach tzv. národnej identity (rodiny, pohlavia a kultúrno-etických otázok) . Podľa Komisie táto zmena porušuje princíp nadradenosti práva EÚ, ktorý je základom európskeho právneho poriadku . Slovenský premiér Robert Fico však v reakcii vyhlásil, že na ústave sa nič meniť nebude a že predmetné ustanovenie je podľa neho v súlade s právom Únie . Slovenská prozápadná opozícia medzitým vyjadrila obavy, že vláda týmto „kladie základy pre potenciálny odchod z EÚ“ .

Pápež ocenil ochranu tradičných hodnôt na Slovensku

Prezident Peter Pellegrini informoval vo Vatikáne pápeža Lea XIV., že Slovensko prijalo novelu ústavy na ochranu tradičných hodnôt a ďalšie legislatívne kroky dôležité z pohľadu cirkvi (napríklad úpravu prítomnosti duchovných v nemocniciach) . Svätý Otec privítal snahu zachovať tradičné rodinné hodnoty a počas súkromnej audiencie vyjadril želanie navštíviť Slovensko v priebehu najbližších rokov .

Zdroj:
https://www.vlada.gov.sk//tlacove-spravy/
https://www.nrsr.sk/web/