Otvorenie 49. schôdze NR SR s rekordným programom

V pondelok 14. apríla 2026 sa začala 49. schôdza Národnej rady SR, ktorá má podľa predsedu klubu Smer-SD Jána Richtera „atypický" rozmer – viac ako 230 bodov vrátane desiatok nedokončených návrhov z februárovej a marcovej schôdze. Program zahŕňa vládne novely v energetike, zákon o Environmentálnom fonde, Civilnom sporovom poriadku a o registri krátkodobých prenájmov, prezidentom Pellegrinim vetované zákony (tzv. covidové amnestie, novela o hazardných hrách) i koaličné zmeny volebných pravidiel a trestných sadzieb pri extrémizme. Schôdza má trvať až do 7. mája 2026. V úvode si poslanci uctili minútou ticha bývalého poslanca Ladislava Lysáka, ktorý zomrel 11. apríla vo veku 92 rokov.

Vláda predĺžila opatrenia počas stavu ropnej núdze o ďalších 30 dní

Na 137. rokovaní vlády SR 15. apríla 2026 kabinet schválil novelu nariadenia č. 42/2026 Z. z. o obmedzení spotreby motorovej nafty v čase stavu ropnej núdze a predĺžil platnosť vybraných opatrení o 30 dní od 17. apríla 2026. Dvojaké ceny palív zostávajú v platnosti, limity na tankovanie sa však mierne upravia. Stav ropnej núdze trvá od 19. februára 2026 po prerušení dodávok ropovodom Družba následkom dronového útoku na uzol pri Brodoch 27. januára 2026. Slovnaft podľa premiéra Fica beží takmer na plný výkon s ropou z Líbye a Saudskej Arábie, no zostáva čiastočne obmedzený, keďže rafinéria je technologicky projektovaná na ruskú ropu.

Fico neverí Zelenského sľubu o Družbe, hľadá kontakt s Magyarom

Premiér Robert Fico po stredajšom rokovaní vlády vyhlásil, že vyhláseniu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského o oprave ropovodu Družba do konca apríla „neverí". Zdôraznil, že otvorenie Družby je pre Slovensko prioritou, a preto sa snaží o priamy kontakt s víťazom maďarských volieb Pétrom Magyarom zo strany Tisza, aby zabezpečil koordináciu postoja Bratislavy a Budapešti. Generálny riaditeľ Slovnaftu Gabriel Szabó doplnil, že rafinéria má dodávky ropy zabezpečené aj na máj. Fico pozíciu slovenskej vlády zopakoval aj na Výbore NR SR pre európske záležitosti – Slovensko nemá iný pákový nástroj než blokovanie sankčných balíkov EÚ.

Parlament ústavnou väčšinou schválil zákon o rovnakom odmeňovaní mužov a žien

NR SR 15. apríla 2026 definitívne schválila zákon transponujúci smernicu (EÚ) 2023/970 o transparentnosti odmeňovania – za hlasovalo 123 zo 147 prítomných poslancov. Zamestnávatelia budú musieť zaviesť transparentnú mzdovú štruktúru, uvádzať mzdu alebo jej rozpätie v pracovných inzerátoch a ak rozdiel medzi mužmi a ženami v kategórii zamestnancov presiahne 5 %, musia ho zdôvodniť alebo odstrániť do šiestich mesiacov. Pozmeňujúci návrh Zdenky Mačicovej (Hlas-SD) zvýšil pokuty za porušenie zásady rovnakej odmeny až na 200 000 eur. Minister práce Erik Tomáš označil zákon za „historický míľnik", opozičné PS privítalo prijatie, no kritizovalo, že koalícia transponovala smernicu iba v „nutnom minime". Účinnosť je stanovená na 7. júna 2026.

Koalícia predložila balík zmien volebných pravidiel vrátane zrušenia voľby poštou

Po pondelkovej koaličnej rade podpredseda NR SR Tibor Gašpar (Smer-SD) 14. apríla ohlásil, že namiesto poštovej voľby zo zahraničia sa zavedie osobné hlasovanie na ambasádach a konzulátoch. Predseda NR SR Richard Raši (Hlas-SD) podporu v prvom čítaní potvrdil, trvá však na rozšírení voľby zo zahraničia aj na prezidentské voľby. SNS navyše požaduje zvýšenie hranice na prekrúžkovanie kandidátov na 8 %. Balík obsahuje aj predĺženie volebného obdobia samospráv aj poslancov NR SR zo 4 na 5 rokov. Kritici upozorňujú, že v parlamentných voľbách 2023 volilo poštou takmer 59 000 Slovákov, z ktorých vyše 80 % podporilo opozíciu a len 6,1 % Smer-SD.

Tisícové protesty v piatich európskych mestách proti zmene volebných pravidiel

V deň otvorenia 49. schôdze NR SR sa 14. apríla 2026 pred parlamentom v Bratislave, v Košiciach, Banskej Bystrici, Prahe a Bruseli konali protesty zvolané Progresívnym Slovenskom, ku ktorým sa pripojili SaS, KDH a mimoparlamentní Demokrati. Líder PS a podpredseda NR SR Michal Šimečka vyhlásil, že „v stávke je demokracia" a varoval, že „Slovensko sa nemôže stať Ficovou autokraciou". V Prahe sa k protestu pripojil Ivan Korčok. Krajanské spolky upozornili, že zmena ignoruje vyše 100 000 podpisov petícií za rozšírenie voľby poštou a že pre tisíce občanov v krajinách bez slovenského zastupiteľstva znamená neprekonateľnú logistickú bariéru. Kritici tvrdia, že ide o účelovú zmenu pravidiel rok a pol pred voľbami.

Napätie v koalícii kulminuje: 78 istých hlasov, závislosť na Huliakovcoch

Denník N 16. apríla 2026 zhrnul päť znakov vyhrotenia vzťahov v trojkoalícii Smer-Hlas-SNS – spory o zmrazenie paušálnych náhrad ministrov, o volebné pravidlá aj o mediálny zákon. Po vylúčení poslanca Samuela Migaľa z Hlasu má koalícia istých len 78 hlasov a na väčšinu potrebuje troch poslancov Strany vidieka Rudolfa Huliaka. Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar otvorene priznal: „Koalícia nemá pohodu, to je pravda." Andrej Danko (SNS) v relácii Na telo uviedol, že sa s premiérom Ficom dohodli na mlčanlivosti o pripravovaných konsolidačných opatreniach. Premiér Fico sa ospravedlnil z Hodiny otázok a nahradil ho Robert Kaliňák.

Huliakovci podmienečne podporia zrušenie voľby poštou, mediálnu novelu odmietajú

Líder Strany vidieka Rudolf Huliak v diskusnej relácii TA3 V politike 13. apríla 2026 oznámil, že jeho traja nezaradení poslanci podporia novelu volebného zákona o zrušení poštovej voľby s argumentom, že „pri voľbe poštou nie je zabezpečená tajnosť". Zároveň vyhlásil, že odmietne novelu mediálneho zákona SNS, hoci do prvého čítania pustí novelu o Audiovizuálnom fonde. Bez Huliakovcov koalícia nemá istú väčšinu – ich postoj tak môže zásadne ovplyvniť osud spornej mediálnej novely Andreja Danka, ktorá smeruje k hlasovaniu v druhom čítaní.

Medzinárodní novinári varujú pred novelou mediálneho zákona SNS

Koalícia Media Freedom Rapid Response (IPI, RSF, ECPMF a ďalší partneri) v priebežných vyhláseniach počas týždňa 11.–17. apríla 2026 varovala, že novela zákona o mediálnych službách z dielne poslancov SNS (Danko, Michelko, Lučanský, Garaj) porušuje článok 7 European Media Freedom Act (EMFA) a článok 30 smernice AVMSD. Novela transformuje Radu pre mediálne služby na Národný mediálny úrad a koncentruje rozhodovacie právomoci do rúk predsedu voleného parlamentom. Hlas-SD ústami Ľubice Laššákovej avizoval, že „má v aktuálnej podobe problém zákon schváliť". Medzinárodní partneri upozornili aj na nedávne prepustenie výkonného riaditeľa RpMS Martina Dorociaka a diskriminačné prepúšťanie asi 60 zamestnancov STVR.

Eskalácia sporov v STVR: desiatky umelcov rušia spoluprácu

Generálna riaditeľka STVR Martina Flašíková a riaditeľ Peter Begányi 12. apríla 2026 vydali stanovisko, v ktorom sa ohradili voči hromadnému odmietaniu spolupráce zo strany tvorcov. Reakcie prišli po odovzdávaní cien Slnko v sieti (9. 4.), kde viacerí umelci kritizovali prepúšťanie kritických novinárov z verejnoprávneho média. Spoluprácu odmietli režisér Peter Bebjak, herci Zuzana Kronerová, Alexander Bárta, Marek Geišberg, Milo Král a Ondřej Daniš.Moderátor Marián Miezga v súvislosti so zrušením prenosu z Radio Head Awards hovoril o „nástupe cenzúry". Vedenie STVR označilo verejné výzvy za „neférové" a „polarizujúce".

Ústavný súd SR zjednotil právne názory vo veci náhrad za vecné bremeno

Plénum Ústavného súdu SR na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2026 rozhodlo vo veci sp. zn. PLz. ÚS 1/2026 a zjednotilo právny názor medzi II. a III. senátom vo veci náhrady za vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z. z. o pozemkoch pod stavbami, ktoré prešli zo štátu na obce a VÚC. Nález sa týkal výkladu prekonávania judikatúry najvyšších súdnych autorít. Rozhodnutie prichádza v kontexte stále účinného marcového pozastavenia časti novely Trestného poriadku z decembra 2025 (tzv. Gašparov prílepok o nepoužiteľnosti dôkazov od spolupracujúcich osôb), ku ktorému odlišné stanoviská pripojili sudcovia Fiačan, Kaššák, Szigeti a Šorl.

Súdna rada SR nezvolila kandidátku na predsedu NSS SR

Na 4. zasadnutí 14.–15. apríla 2026 Súdna rada SR nezvolila kandidátku na predsedu Najvyššieho správneho súdu SR – ani Katarína Benczová, ani Petra Príbelská nezískali potrebných 10 hlasov. Téma je časovo kritická, keďže funkčné obdobie súčasného predsedu NSS SR Pavla Naďa končí 18. mája 2026. Rada zároveň schválila zásadné pripomienky k Suskovej novele o kajúcnikoch (predložili Šamko, Bezák, Monok, Žovinec) s návrhom inšpirovať sa českou úpravou, podľa ktorej by o benefitoch rozhodoval výlučne súd. Novým členom rady sa stal Martin Žovinec (KS Trnava), ktorý nahradil Danu Jelinkovú Dudzíkovú. Rada odmietla zaradiť bod o verbálnych útokoch na sudcov.

Parlament schválil prísnejší režim povinného zmluvného poistenia vozidiel

Národná rada SR 14. apríla 2026 prijala zákon z dielne Ministerstva vnútra SR, ktorý má radikálne znížiť počet nepoistených vozidiel. Nové pravidlá umožňujú efektívnejšiu automatickú kontrolu a ukladanie pokút za neuzavretie PZP, konečnou sankciou môže byť vyradenie vozidla z evidencie. Autá bez platného PZP po novom neprejdú ani technickou a emisnou kontrolou. Rezort avizoval, že v úvode bude nasledovať „vyčistenie evidencie vozidiel", ktorá dlhodobo obsahuje desaťtisíce fiktívne registrovaných áut.

Skrátené konanie: novela o IT vo verejnej správe prešla pre hrozbu straty 3,5 mil. eur

Poslanci 16. apríla 2026 definitívne schválili novelu zákona o informačných technológiách vo verejnej správe, ktorú v skrátenom legislatívnom konaní predložil minister investícií Samuel Migaľ (nezávislý, predtým Hlas). Dôvodom skráteného konania boli hroziace hospodárske škody vyše 3,5 milióna eur v súvislosti s čerpaním prostriedkov z Plánu obnovy. Novela spresňuje kompetencie vládnej jednotky CSIRT, rozširuje skutkové podstaty správnych deliktov pri projektovom riadení a výšku sankcií naväzuje na celkovú cenu projektu. Paralelne vláda 15. apríla schválila určenie MIRRI SR ako nového člena združenia DEUS a DataCentra ako priameho prijímateľa 4 mil. eur z Plánu obnovy (Komponent 16 – Boj proti korupcii).

Kauza Magyar–Orbán: opozícia podala trestné oznámenie pre migračnú krízu z roku 2023

Víťaz maďarských volieb Péter Magyar v polovici aprílového týždňa verejne obvinil odstupujúceho premiéra Viktora Orbána, že za prudkým nárastom migrantov na slovensko-maďarských hraniciach pred voľbami 2023 mohol stáť cielený krok na pomoc kampani Roberta Fica a Smeru-SD. KDH na čele s Milanom Majerským 16. apríla 2026 zvolalo mimoriadny brannobezpečnostný výbor s požiadavkou predvolať Fica a ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka; strana Demokrati (Jaroslav Naď) podala trestné oznámenie pre podozrenie zo sabotáže a zneužívania migrácie. Predseda zahraničného výboru Marián Kéry (Smer-SD) označil tvrdenia za konšpiračné a obvinil „mimovládky a tajné služby členského štátu EÚ" z ovplyvňovania volieb. Kauza ďalej oslabila pozíciu Fica po volebnej prehre jeho kľúčového stredoeurópskeho spojenca.

Bratislava vetuje 20. sankčný balík EÚ, podmienkou je obnovenie Družby

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD) 16. apríla 2026 pred Výborom NR SR pre európske záležitosti oznámil, že Slovensko zablokuje schválenie 20. balíka sankcií EÚ voči Rusku, kým nedostane „transparentné a overiteľné" záruky obnovenia prevádzky ropovodu Družba. „Ak Družba nebude v prevádzke a schválenie 20. balíka bude už na stole, neschválime ho," vyhlásil Blanár. Potvrdil však, že Slovensko nebude blokovať 90-miliardový úver EÚ pre Ukrajinu. Sankčný balík majú ministri zahraničia EÚ rokovať v nasledujúcom týždni. Vyjadrenie prichádza po porážke Viktora Orbána v maďarských voľbách 12. apríla – Brusel dúfal, že obidva zablokované návrhy bude po páde Orbána možné rýchlo odblokovať, no Fico prevzal úlohu hlavného oponenta.

Európska komisia rokovala v Bratislave, 1,4 mld. eur z Plánu obnovy tesne pred schválením

Riaditeľka DG REFORM Céline Gauer 15. a 16. apríla 2026 rokovala v Bratislave s ministrom Tomášom Druckerom (Hlas-SD), povereným vedením Úradu podpredsedu vlády pre Plán obnovy. Komitologický výbor mal v piatok 17. apríla schváliť šiestu a siedmu žiadosť o platbu v objeme cca 1,4 mld. eur, čím by celková vyčerpaná suma stúpla na 5,2 mld. z balíka 6,4 mld. eur. Komisia zdôraznila, že všetky míľniky musia byť splnené do 31. augusta 2026. Kľúčovým termínom pre ôsmu žiadosť (28 míľnikov vrátane zonácie národných parkov Vysokých Tatier, Nízkych Tatier, Malej Fatry a Polonín) je 30. apríl 2026; záverečná deviata žiadosť má nasledovať koncom júla.

Spor o Úrad na ochranu oznamovateľov uzavretý, infringement v pozadí

Komisia potvrdila 16. apríla 2026, že obnovila proces vyplácania šiestej a siedmej platby z Plánu obnovy po tom, ako NR SR v marci zrušila spornú decembrovú novelu o transformácii ÚOO. Zrušenie bolo podmienkou, keďže pôvodná legislatíva ohrozovala jeden z míľnikov a viedla k infringementovému konaniu EK voči SR pre rozpor so smernicou o ochrane oznamovateľov a Chartou základných práv EÚ. Ústavný súd SR účinnosť novely pozastavil už v decembri 2025. Slovensko bude mať po vyplatení máji 2026 k dispozícii 5,2 mld. eur, do konca implementácie zostanú ešte dve žiadosti v objeme cca 1,2 mld. eur, podmienené splnením 82 míľnikov vrátane reforiem energetiky a životného prostredia.

Zelenskyj sľúbil opravu Družby do konca apríla, Merz ponúkol Adria ako alternatívu

Dva dni po maďarských voľbách oznámil 14. apríla 2026 ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na spoločnej tlačovej konferencii s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom, že ropovod Družba bude do konca apríla opravený „dostatočne na to, aby fungoval", hoci nie úplne. Európska komisia uviedla, že situáciu pozorne sleduje a ponúkla Ukrajine fact-finding misiu; Merz navrhol Maďarsku ako alternatívu ropovod Adria cez Chorvátsko. Premiér Fico vyhlásenie spochybnil a naďalej trvá na tom, že Kyjev ropovod zatvoril z politických dôvodov, nie pre technické škody.

Europoslanec Blaha spochybnil legitimitu maďarských volieb

Slovenský europoslanec Ľuboš Blaha (Smer-SD, frakcia Non-Inscrits) 13. apríla 2026 komentoval víťazstvo Pétra Magyara v maďarských voľbách ako „čierny deň pre Maďarsko a Európu" a v príspevku na Telegrame ho označil za „Zelenského agenta". Jeho výroky odrážajú pokračujúcu pozíciu najsilnejšej slovenskej vládnej strany v EP, ktorá otvorene spochybňuje inštitúcie EÚ. V rovnakom týždni nebola v EP plenárna schôdza, no rétorika naznačuje, že pri nadchádzajúcom hlasovaní o 20. sankčnom balíku a úvere pre Ukrajinu bude Slovensko hlavnou prekážkou konsenzu v Rade EÚ.