21.2.2019
ID: 4407
Overiť jedného klienta môže trvať aj 14 hodín
Zdroj: RUŽIČKA AND PARTNERS
Novelizovaný zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovaní terorizmu principiálne rozšíril okruh povinných osôb, na ktoré sa zákon vzťahuje. Zásadné sú aj sprísnené požiadavky na tieto osoby. Do našej legislatívy sa k tomuto zákonu začína transponovať už v poradí piata smernica Európskej únie a pred dverami máme tiež piatu kontrolu zo strany MONEYVAL Rady Európy. To celé vytvára rizikovú kombináciu, na ktorú Slovensko nie je z pohľadu advokátskej kancelárie RUŽIČKA AND PARTNERS pripravené, kvôli viacerým zásadným nedostatkom.
Lucie Schweizer, partnerka advokátskej kancelárie RUŽIČKA AND PARTNERS, vníma nedostatky ako na strane podnikateľskej sféry, tak aj na strane štátu a jeho orgánov, ktoré sú v praxi poverené dozorovaním zákona: „Je mnoho malých a stredných podnikov, no nájdu sa aj veľké podniky, ktoré stále netušia, že sa na nich po novom vzťahuje zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovaní terorizmu. Do portfólia zákona spadajú podnikatelia aj s takými bežnými predmetmi činnosti, ako je predaj a prenájom nehnuteľností, či služby organizačných a ekonomických poradcov. Všetci, ktorých sa po novom začal zákon týkať musia postupovať v jeho intenciách. Ich povinnosťou je identifikovať každého jedného zákazníka a partnera v obchodnom styku až na úroveň konečného užívateľa výhod, definovať ich rizikovosť a k miere rizika nastaviť úroveň a intenzitu starostlivosti o nich.“
„Ideovo je zákon postavený správne, no jeho konkrétne znenie je extrémne komplikované a zákon ako taký byrokraticky značne zaťažuje firmy a podnikateľov. Je nemysliteľné, aby ho v tejto podobe mohli na 100 % napĺňať,“ vysvetľuje Lucie Schweizer a vyjadruje názor, že na podnikateľskú sféru sa preniesli povinnosti, ktoré by inak mali byť v kompetencii orgánov činných v trestnom konaní. Lucie Schweizer zákonu vyčíta, že síce definuje presné dáta, ktoré má firma či podnikateľ na strane svojich zákazníkov a partnerov zbierať a monitorovať, ale nedefinuje spôsob práce s nimi a nenastavuje systém ich vyhodnotenia a dokonca neposkytuje podnikateľom návod, ako správne celý proces nastaviť. Vyhodnotenie miery rizika je de facto na každej spoločnosti, či podnikateľovi zvlášť. Podnikateľom by pomohla jednotná metodika vyhodnocovania rizík, ktorá by ujasnila následne aj to, ako sa majú firmy a podnikatelia o subjekty spadajúce pod zákon starať. Súčasná, tzv. národná analýza rizík je nepremostiteľná na reálnu biznis prax. Navyše chýbajú nástroje, na základe ktorých je možné identifikáciu klienta overovať.
Za ďalší problém považuje Lucie Schweizer aj časovú náročnosť, ktorá je spojená len s tvorbou základného dotazníka a so zberom informácií na identifikovanie klientov podnikateľského subjektu: „Dôvodová správa uvádza predpoklad 1,2 hodiny na túto aktivitu. Naša prax však ukázala, že priemerný čas, ktorý je počítaný na jedného klienta, či novo uzatváraný obchod, môže byť až 14 hodín. To je enormné číslo, ktoré treba násobiť počtom klientov a zamestnancov, ktorí sa tomu majú venovať.“
Lucie Schweizer firmám a podnikateľom radí, aby zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovaní terorizmu nebrali na ľahkú váhu: „Predpokladám, že blížiaca sa novembrová kontrola MONEYVAL zintenzívni kontroly zo strany Národnej banky Slovenska a Finančnej spravodajskej jednotky. To vychádza aj z Akčného plánu na plnenie povinností tohto zákona. Predpokladám tiež, že štát sa posilní personálne a zvýši počty pracovníkov venujúcich sa tejto agende či vykonávaniu kontrol. Za porušenie zákona nehrozia spoločnostiam a vrcholovému manažmentu len pokuty, ale Akčný plán definoval aj mediálnu a verejnú informovanosť o výsledkoch vykonávaných kontrol. A to je nový moment, ktorý ovplyvní reputáciu firiem, ale aj manažérov, ktorí firmu zastupujú.“.
Lucie Schweizer na záver zhodnocuje: „Aj keď súčasné nastavenie zákona je pre firmy a podnikateľov v praxi naozaj komplikované, zákon je spolu s agendou compliance alfou a omegou v rozvoji transparentného, férového a etického podnikateľského prostredia u nás. Každá firma má na výber, ako sa zákona zhostí. Ak mu povie áno, tak má k dispozícii možnosti, nástroje i pomoc odborníkov, ako povinnosti zo zákona správne implementovať.“
„Ideovo je zákon postavený správne, no jeho konkrétne znenie je extrémne komplikované a zákon ako taký byrokraticky značne zaťažuje firmy a podnikateľov. Je nemysliteľné, aby ho v tejto podobe mohli na 100 % napĺňať,“ vysvetľuje Lucie Schweizer a vyjadruje názor, že na podnikateľskú sféru sa preniesli povinnosti, ktoré by inak mali byť v kompetencii orgánov činných v trestnom konaní. Lucie Schweizer zákonu vyčíta, že síce definuje presné dáta, ktoré má firma či podnikateľ na strane svojich zákazníkov a partnerov zbierať a monitorovať, ale nedefinuje spôsob práce s nimi a nenastavuje systém ich vyhodnotenia a dokonca neposkytuje podnikateľom návod, ako správne celý proces nastaviť. Vyhodnotenie miery rizika je de facto na každej spoločnosti, či podnikateľovi zvlášť. Podnikateľom by pomohla jednotná metodika vyhodnocovania rizík, ktorá by ujasnila následne aj to, ako sa majú firmy a podnikatelia o subjekty spadajúce pod zákon starať. Súčasná, tzv. národná analýza rizík je nepremostiteľná na reálnu biznis prax. Navyše chýbajú nástroje, na základe ktorých je možné identifikáciu klienta overovať.
Za ďalší problém považuje Lucie Schweizer aj časovú náročnosť, ktorá je spojená len s tvorbou základného dotazníka a so zberom informácií na identifikovanie klientov podnikateľského subjektu: „Dôvodová správa uvádza predpoklad 1,2 hodiny na túto aktivitu. Naša prax však ukázala, že priemerný čas, ktorý je počítaný na jedného klienta, či novo uzatváraný obchod, môže byť až 14 hodín. To je enormné číslo, ktoré treba násobiť počtom klientov a zamestnancov, ktorí sa tomu majú venovať.“
Lucie Schweizer firmám a podnikateľom radí, aby zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovaní terorizmu nebrali na ľahkú váhu: „Predpokladám, že blížiaca sa novembrová kontrola MONEYVAL zintenzívni kontroly zo strany Národnej banky Slovenska a Finančnej spravodajskej jednotky. To vychádza aj z Akčného plánu na plnenie povinností tohto zákona. Predpokladám tiež, že štát sa posilní personálne a zvýši počty pracovníkov venujúcich sa tejto agende či vykonávaniu kontrol. Za porušenie zákona nehrozia spoločnostiam a vrcholovému manažmentu len pokuty, ale Akčný plán definoval aj mediálnu a verejnú informovanosť o výsledkoch vykonávaných kontrol. A to je nový moment, ktorý ovplyvní reputáciu firiem, ale aj manažérov, ktorí firmu zastupujú.“.
Lucie Schweizer na záver zhodnocuje: „Aj keď súčasné nastavenie zákona je pre firmy a podnikateľov v praxi naozaj komplikované, zákon je spolu s agendou compliance alfou a omegou v rozvoji transparentného, férového a etického podnikateľského prostredia u nás. Každá firma má na výber, ako sa zákona zhostí. Ak mu povie áno, tak má k dispozícii možnosti, nástroje i pomoc odborníkov, ako povinnosti zo zákona správne implementovať.“
JUDr. Lucie Schweizer,
Partner
© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk