Lexitor je poľskou spoločnosťou zaoberajúcou sa vymáhaním pohľadávok, na ktorú spotrebiteľ postúpil svoje nároky vyplývajúce zo zmluvy o úvere uzavretej s bankou. Táto spoločnosť tvrdí, že banka pri uzatváraní zmluvy porušila svoju informačnú povinnosť voči spotrebiteľovi. Obrátila sa na poľský súd a domáhala sa toho, aby banka zaplatila peňažnú sumu zodpovedajúcu úrokom a poplatkom, ktoré tento spotrebiteľ zaplatil.

Na podporu svojho návrhu sa Lexitor na jednej strane domnievala, že ročná percentuálna miera nákladov (RPMN1) bola nadhodnotená; podľa tejto spoločnosti sa jedna zo zmluvných podmienok, ktorá bola zohľadnená pri výpočte tejto sadzby, musí vyhlásiť za nekalú, a z tohto dôvodu nie je pre spotrebiteľa záväzná.2 Na druhej strane zmluva jasne nespresňuje dôvody a spôsoby zvyšovania poplatkov spojených s jej plnením.3 Podľa spoločnosti Lexitor majú tieto porušenia viesť k uloženiu sankcie stanovenej poľským právom, a teda k tomu, že úver je oslobodený od úrokov a poplatkov stanovených v zmluve.

Keďže poľský súd chcel vedieť, či banka porušila informačnú povinnosť stanovenú v práve Únie4 a či je zbavenie jej nároku na úroky a poplatky zlučiteľné s právom Únie, obrátil sa na Súdny dvor.

Po prvé Súdny dvor pripomenul, že zmluva o úvere musí zrozumiteľne a stručne uvádzať RPMN, ktorá je vypočítaná v čase jej uzavretia. Výpočet RPMN však predpokladá, že zmluva zostane platná počas dohodnutého obdobia. Okolnosť, že zmluva o úvere uvádza RPMN, ktorá sa zdá byť nadhodnotená z dôvodu, že niektoré podmienky tejto zmluvy sú neskôr uznané za nekalé, teda sama osebe nepredstavuje porušenie informačnej povinnosti.

Po druhé zmluva musí jasne a zrozumiteľne opísať podmienky umožňujúce zmeniť poplatky spojené s jej plnením. Skutočnosť, že na tento účel zmluva vychádza z ukazovateľov, ktoré sú pre spotrebiteľa ťažko overiteľné, môže porušiť informačnú povinnosť. Je to tak v prípade, ak priemerný spotrebiteľ nemôže overiť, či nastali okolnosti odôvodňujúce túto zmenu, ani ich vplyv na tieto poplatky, a tak nie je schopný pochopiť rozsah svojho záväzku. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby preskúmal, či je to tak v spore, ktorý mu bol predložený.
Po tretie v prípade porušenia informačnej povinnosti, ktoré ovplyvňuje schopnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, môže byť banka zbavená nároku na úroky a poplatky. S výhradou overenia vnútroštátnym súdom Súdny dvor považuje túto sankciu za primeranú, hoci závažnosť porušenia, ako aj dôsledky, ktoré z toho pre spotrebiteľa vyplývajú, sa môžu v jednotlivých prípadoch líšiť.

[1] Celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom, vyjadrené ako percento ročne z celkovej výšky úveru.
[2] Predmetná zmluva umožňuje banke účtovať úroky nielen zo sumy, ktorá bola spotrebiteľovi skutočne vyplatená, ale aj z nákladov na úver, ktoré pripísala. Ak by sa toto riešenie nezohľadnilo, z dôvodu jeho nekalej povahy, úroky by sa vypočítali výlučne zo sumy poskytnutého úveru. V takomto prípade by RPMN bola nižšia ako RPMN pôvodne uvedená v zmluve o úvere.
[3] Poplatky a provízie mohli byť zvýšené v prípade, že nastane aspoň jedna z podmienok vymenovaných v zmluve, ako je zmena minimálnej mzdy a úrovne ukazovateľov uverejnených poľským Ústredným štatistickým úradom, ako aj zmeny daňových a/alebo účtovných pravidiel uplatňovaných bankou, pokiaľ by tieto zmeny mali vplyv na náklady, ktoré vzniknú banke pri plnení predmetnej zmluvy.
[4] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere.

Zdroj: Riaditeľstvo pre komunikáciu
Sekcia pre tlač a informácie curia.europa.eu
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 16/25
Luxemburg 13. februára 2025
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-472/23 | Lexitor