Pre objasnenie, pojem „prístupnosť“ podľa tohto zákona zahŕňa zvýšenie dostupnosti a vnímateľnosti výrobkov a služieb, vytvorenie inkluzívnejšej spoločnosti. Prostredie s prístupnými výrobkami a službami uľahčuje nezávislý život osobám so zdravotným postihnutím (zrakovým, sluchovým, mentálnym, pohybovým...). Zákon má za cieľ podporovať úplnú a rovnakú účasť osôb so zdravotným postihnutím v spoločnosti prostredníctvom zlepšenia prístupu k bežným výrobkom a službám.

Zákon transponuje do slovenského právneho poriadku Smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb (ďalej len „EAA“).Jej cieľom je zlepšenie fungovania vnútorného trhu s prístupnými produktmi a službami v EÚ odstránením prekážok a rozšírením požiadaviek na prístupnosť na širší okruh subjektov, produktov a služieb. Legislatíva EAA sa teda bude dotýkať subjektov verejného, ale aj súkromného sektora.

Hneď na úvod je však dôležité uviesť, že zákon sa nevzťahuje na mikropodniky, teda podniky zamestnávajúce menej ako 10 zamestnancov, ktorých ročný obrat alebo súvaha je vo výške menej ako 2 milióny eur. Okrem mikropodnikov má však zákon dopad na pomerne širokú škálu subjektov.

Okruhy služieb, na ktoré sa zákon vzťahuje

Zákon sa vzťahuje na viaceré oblasti služieb poskytovaných spotrebiteľom. Patria sem napríklad služby leteckej, autobusovej, vodnej či železničnej dopravy a tiež služby v oblasti financií. Zákon sa však vzťahuje aj na tzv. služby informačnej spoločnosti, pod ktorými sa ukrýva viacero „bežných“ digitálnych služieb, ako napríklad webové stránky firiem, mobilné aplikácie a e-shopy. Práve na uvedenú oblasť sa zameriame v tomto článku.

Legislatíva EAA totiž definuje „služby informačnej spoločnosti“ ako služby poskytované za úhradu, na diaľku, elektronickým spôsobom a na individuálnu žiadosť prijímateľa služieb. Výklad definície je však potrebné aplikovať extenzívne. To znamená, že napríklad pojem „za úhradu“ zahŕňa aj služby, kde užívatelia „platia“ plnením nepeňažného charakteru, napríklad poskytnutím svojich osobných údajov[1]. Pre posúdenie „odplatnosti“ je preto kľúčová najmä skutočnosť, či je účelom webovej stránky akokoľvek „prilákať“ platiacich zákazníkov. Ďalší definičný znak pojmu „na žiadosť príjemcu“ rovnako zahŕňa výslovný i nevýslovný prejav vôle príjemcu, z ktorého je možné vyvodiť jeho žiadosť o poskytnutie služby. Pod nevýslovný súhlas užívateľa tak možno zaradiť aj obyčajné zadanie webovej adresy, prípadne vyplnenie akéhokoľvek formulára na internete.

Z uvedeného dôvodu pod predmetný „nenápadný“ pojem „služby informačnej spoločnosti“ spadá široká škála služieb poskytovaných online, ako napríklad webhostingové služby, online úložiská, online spravodajské portály, funkcionality pridávania komentárov či užívateľských recenzií na webstránkach, platformy na vloženie inzercie, online predaj tovaru a online komerčná komunikácia, elektronická pošta (okrem osobnej elektronickej pošty), sociálne siete, služby poisťovania cez internet, služby pripojenia na internet, rezervácie služieb (napr. rezervácia hotela, služby cestovnej kancelárie), aukčný server, klasické online vyhľadávanie[2] a v neposlednom rade všetky „e-shopy“.

Povinnosti poskytovateľov služieb

Legislatívne zmeny prinesú nové povinnosti pre poskytovateľov služieb. Elektronické obchody, resp. iní dotknutí podnikatelia budú musieť prispôsobiť svoje webové stránky tak, aby boli prístupné, teda dostupné a použiteľné aj pre osoby so zdravotným postihnutím.

Potrebná bude celková technická úprava webstránok a elektronických služieb za tým účelom, aby ich obsah bol lepšie vnímateľný aj pre osoby so zdravotným postihnutím a aby uvedené osoby aj napriek svojmu zdravotnému znevýhodneniu vedeli poskytované služby riadne využívať.

Služby tak budú po novom musieť spĺňať tzv. štandard Web Content Accessibility Guidelines 2.2 (ďalej len „WCAG“). Ide o technickú normu, ktorá je tvorená odborníkmi z praxe, tzv. Pracovnou skupinou pre prístupnosť webového obsahu. Ten určuje konkrétne kritériá, ktoré musia poskytovatelia služieb splniť, aby zabezpečili prístupnosť pre všetkých používateľov. Uvedené kritéria majú okrem iného dosiahnuť to, aby bol text na webovej stránke plne využiteľný pre čítače obrazovky, či iné obdobné technické pomôcky používané osobami so zdravotným postihnutím. Kľúčové v tomto smere je, aby bol na stránke dostatočný kontrast farieb a tiež aby mal web klávesovú navigáciu, ktorá umožňuje osobám so zníženou motorickou schopnosťou jednoducho sa po ňom pohybovať. Ako konkrétne príklady funkcionalít pre dosiahnutie stanovených požiadaviek možno uviesť:

• vopred nahratý samostatný zvukový alebo video záznam;
• titulky;
• audio komentár;
• aktiváciu pohybom, t. j. funkcie, ktoré možno ovládať pohybom zariadenia alebo pohybom samotného používateľa;
• gestá ukazovateľa, to znamená, že v prípade, ak je možné nejakú funkciu ovládať s použitím viacerých prstov (ako napr. pri zoom-in funkcií), je potrebné umožniť používateľovi, aby vedel túto funkciu vykonať aj jednoduchším, alternatívnym spôsobom (napríklad stlačením tlačidla lupy);
• konzistentnú navigáciu a označenie, to znamená, že v rámci sady webových stránok sa rozvrhnutie navigácie, resp. odkazy vyskytujú v rovnakom relatívnom poradí;
• minimálna veľkosť cieľa v pixeloch, to znamená, že stlačiteľné objekty na webstránke musí byť o veľkosti minimálne oblasti dotyku prsta s obrazovkou na telefóne;
• definovanie skratiek a nezvyčajných fráz a slov, vrátane idiómov a žargónu

a pod.

Poskytovatelia služieb budú tiež povinní na svojom webe zverejniť vyhlásenie o prístupnosti, teda formálny dokument, v ktorom uvedú základné informácie o charaktere služby, ktorá sa poskytuje spotrebiteľom a o tom, akým spôsobom sú vo vzťahu k uvedenej službe zabezpečené požiadavky na prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím.  

Výnimky

Ak splnenie vyššie uvedených požiadaviek predstavuje pre poskytovateľa služby zásadnú zmenu základnej povahy služby alebo neprimeranú záťaž, zákon umožňuje firmám využiť „výnimku“. Musia však preukázať dôvody a oznámiť ich regulačnému orgánu, ktorým je Slovenská obchodná inšpekcia (ďalej len „SOI“).

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 283/2023 Z. z. ustanovuje kritériá na posúdenie neprimeranej záťaže. Kritériá súvisia hlavne s:

1. pomerom medzi čistými nákladmi na dosiahnutie súladu s požiadavkami na prístupnosť vo vzťahu k celkovým nákladom (prevádzkové a kapitálové výdavky) na výrobu, distribúciu alebo dovoz výrobku alebo poskytovanie služby pre hospodárske subjekty, teda porovnanie koľko bude stáť úprava na dosiahnutie prístupnosti a akú veľkú časť celkových nákladov firmy to predstavuje;
2. odhadovanými nákladmi a prínosmi pre hospodárske subjekty vrátane výrobných procesov a investícií vo vzťahu k odhadovanému prínosu pre osoby so zdravotným postihnutím, pričom sa zohľadňuje množstvo a frekvenciu využívania konkrétnych výrobkov alebo služieb, teda porovnanie odhadov, aký bude mať úprava prístupnosti prínos pre firmu a aký pre osoby so zdravotným postihnutím;
3. pomerom medzi čistými nákladmi na dosiahnutie súladu s požiadavkami na prístupnosť vo vzťahu k čistému obratu hospodárskeho subjektu, teda porovnanie, koľko bude stáť úprava na dosiahnutie prístupnosti v porovnaní s celkovým obratom firmy,

Sankcie a dohľad

Ako už bolo uvedené, orgánom dohľadu nad plnením požiadaviek podľa zákona a nad dodržiavaním povinností, resp. regulačným orgánom je SOI.

Porušenie povinností môže viesť k sankciám od 200,- eur až do 3 % obratu podniku, pričom maximálna výška pokuty závisí od závažnosti deliktu a je limitovaná sumou 30.000,- eur. Napríklad neposkytnutie informácií o prístupnosti služby môže viesť k pokute do výšky 6.000,- eur, zatiaľ čo nezabezpečenie základných požiadaviek prístupnosti môže podnik vyjsť až na 20.000,- eur.

SOI môže upustiť od uloženia pokuty ak poskytovateľ prijme nápravné opatrenia alebo preukáže, že splnenie povinnosti by vyžadovalo významnú zmenu služby alebo predstavuje neprimeranú záťaž pre poskytovateľa služby.

Za zmienku stojí fakt, že hoci zákon nadobúda účinnosť už čoskoro (28. 6. 2025), SOI, rovnako ako žiadny iný orgán verejnej správy, zatiaľ k jeho implementácii nevydal žiadne bližšie usmernenie. Je pritom celkom zrejmé, že pre dotknuté subjekty prináša viaceré povinnosti, ktorých obsah a realizácia so sebou prinášajú mnohé nejasnosti. Ako tomu už na Slovensku býva, predstavy orgánu dohľadu o „správnom“ výklade zákona sa pravdepodobne dozvieme až po tom, ako SOI začne udeľovať prvé sankcie za jeho porušenie.

Prechodné ustanovenia

Podľa právnej úpravy sa požiadavky na prístupnosť služby nevzťahujú na služby poskytované na základe zmluvy uzatvorenej do 28. júna 2025. Táto výnimka platí až do skončenia doby platnosti danej zmluvy, najdlhšie však do 28. júna 2030.

Požiadavky na prístupnosť sa nevzťahujú ani na určitý digitálny obsah webových stránok a mobilných aplikácií, ktorými sú vopred zaznamenané médiá, uverejnené pred účinnosťou zákona, formáty kancelárskych súborov uverejnené pred účinnosťou zákona a webové stránky a mobilné aplikácie, ktoré sa považujú za archívy, ak obsahujú len obsah, ktorý nie je aktualizovaný alebo editovaný po účinnosti zákona. Teda požiadavky na prístupnosť netreba spĺňať napr. pri dokumentoch nahratých na web stránkach pred 28. júnom 2025.

Čo by mal prevádzkovateľ komerčnej webovej stránky v súvislosti so zákonom urobiť?

Určite neodporúčame brať zákon na ľahkú váhu. V prvom rade je potrebné posúdiť, či sa na Vás zákon aplikuje, t. j.

1. či ste sa našli v definícii poskytovateľa služieb informačnej spoločnosti a
2. či sa na Vás nevzťahuje výnimka pre mikropodniky.

Ak ste vyhodnotili, že sa na Vás zákon vzťahuje, potom odporúčame posúdiť súlad Vašej webovej stránky s novými zákonnými požiadavkami.

V tejto súvislosti dávame do pozornosti, že uvedenej problematike sa venuje pomerne dosť portálov, resp. podnikateľských subjektov pôsobiacich v IT sektore, pričom niektoré obsahujú praktické technické informácie, iné poskytujú softvér (aj bezplatný) na overenie súladu webu s EAA a iné ponúkajú aj platené konzultačné služby pre účely auditu a zosúladenia webu a procesov s legislatívou EAA, resp. zákonom. Ako príklad dávame do pozornosti služby testovania prístupnosti webových stránok a mobilných aplikácií pre ľudí so zdravotným postihnutím, ktoré (za odplatu) poskytuje Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Obdobné služby poskytuje na slovenskom trhu viacero ďalších podnikateľských subjektov.

Výsledkom „auditu“ Vášho webu by malo byť posúdenie, či spĺňa zákonom stanovené požiadavky, a ak nie, čo je potrebné vykonať, aby bol v súlade so zákonom.  

Ak zistíte, že zosúladenie Vášho webu s požiadavkami zákona pre Váš podnik predstavuje neprimeranú záťaž, je potrebné túto skutočnosť oznámiť a preukázať SOI.

Rovnako odporúčame oznámiť SOI, ak by ste zistili, že Váš web nestíhate zosúladiť so zákonom do jeho účinnosti, pričom v takom prípade by ste mali mať ešte dodatočnú lehotu 1 rok na prijatie „nápravných opatrení“ na zosúladenie Vášho webu.

Tomáš Borecký,
advokát

Katarína Gurecková,
paralegal