Cookies a náležitosti súhlasu

Pôvodné znenie ustanovenia § 109 ods. 8 ZEK bolo: „Každý, kto ukladá alebo získava prístup k informáciám uloženým v koncovom zariadení užívateľa, je na to oprávnený iba ak dotknutý užívateľ udelil preukázateľný súhlas.“ Návrh novely ZEK práve slovo „dotknutý“ zo svojej definície vypúšťa. Na záver ustanovenia zároveň pridáva slovné spojenie „spĺňajúci náležitosti podľa osobitného predpisu“, ktorým odkazuje priamo na nariadenie GDPR. Táto malá zmena znamená, že po novom sa aj na súhlas udelený prostredníctvom cookie lišty bude vzťahovať nariadenie GDPR a teda takýto súhlas bude musieť spĺňať všetky náležitosti, ktoré nariadenie GDPR vyžaduje.

Nová definícia priameho marketingu

Doposiaľ bol priamy marketing zadefinovaný ako: „akákoľvek forma prezentácie tovarov alebo služieb v písomnej forme alebo ústnej forme, zaslaná alebo prezentovaná prostredníctvom verejne dostupnej služby priamo jednému alebo viacerým účastníkom alebo užívateľom.“[1] Zákonodarca k už existujúcej definícii navrhuje pridať „vrátane získavania informácií o tovaroch a službách od účastníka alebo užívateľa.“ Je otázne, aký cieľ týmto zákonodarca sleduje a či sa to neprieči účelu samotného nariadenia GDPR, respektíve ePrivacy smernice. Samotná definícia priameho marketingu nepočíta s komunikáciou prevádzkovateľa so zákazníkom (s výnimkou prípadov reklamácie tovaru) po predaji tovaru (účastník alebo užívateľ za danú vec už zaplatil a aktívne ju využíva), jedná sa teda skôr o záujem predajcu / poskytovateľa služieb na skvalitňovaní svojich služieb a nie o ich inzerciu. Predpokladáme, že sa jedná o tzv. dotazníky spokojnosti, ktoré do priameho marketingu jednoznačne nepatria.

Navolávanie súhlasov

V ustanovení § 116 ods. 4 návrh novely ZEK rozšíril zákaz navolávania súhlasov o štandardné volania s ľudským zásahom, ktoré by mali byť od nadobudnutia účinnosti novely zakázané.

Lehota oslovovania existujúcich zákazníkov ohľadom predaných tovarov a služieb

Doposiaľ bola lehota na oslovovanie existujúcich zákazníkov ponechaná na svojvôli predajcu / poskytovateľa služieb. Bolo na predajcovi, aby v súlade so zásadami GDPR stanovil primeranú lehotu na tieto účely.

V ustanovení § 116 ods. 16 návrhu novely ZEK zákonodarca stanovuje túto lehotu na 2 roky od ukončenia zmluvného vzťahu. Stanovenie lehoty vychádza primárne z ustanovení ePrivacy smernice, konkrétne z čl. 13 ods. 2, podľa ktorého, keď fyzická alebo právnická osoba získa od zákazníkov ich elektronické kontaktné údaje pre elektronickú poštu v súvislosti s predajom produktu alebo služby, a v súlade so smernicou 95/46/ES tá istá fyzická alebo právnická osoba môže použiť tieto elektronické kontaktné údaje na priamu reklamu vlastných podobných produktov alebo služieb za predpokladu, že zákazníkom bola jasne a jednoznačne poskytnutá možnosť bezplatne a jednoduchým spôsobom namietať voči takémuto použitiu elektronických kontaktných údajov v čase ich zberu a pri každej správe v prípade, že zákazník také použitie predtým neodmietol.

Oprávnenie využívať takýto súhlas podporuje aj recitál č. 41 ePrivacy smernice, ktorý uvádza, že používanie elektronických kontaktov v rámci existujúcich vzťahov je prípustné, ale len spoločnosťou, ktorá ich získala v súlade s vtedajšou smernicou 95/46/ES.

Po získaní elektronických kontaktných informácií by mal byť zákazník jasným a jednoznačným spôsobom informovaný o ich ďalšom využití pre priamu reklamu a mal by mať možnosť odmietnuť také využitie. Táto možnosť by sa mala naďalej bezplatne ponúkať pri každej následnej priamej reklamnej správe.

S ohľadom na ePrivacy smernicu je však otázne, že dokedy je možné považovať vzťah za existujúci. Keďže lehota je nastavená na 2 roky po poskytnutí služby, je možné predpokladať, že zákonodarca naviazal dvojročnú lehotu podľa záručnej doby, ktorú štandardne spotrebitelia pri kúpe tovarov majú.

Sankcie

Ku zmenám dochádza aj v časti sankcií. V ustanovení § 124 ods. 4 návrhu ZEK zákonodarca podľa dôvodovej správy navrhuje zavedenie tzv. druhej šance pri niektorých zo správnych deliktov. Ide o porušenia takých povinností, pri ktorých nie je nevyhnutné okamžité ukladanie finančnej sankcie, ale väčší zmysel má práve splnenie porušenej povinnosti. Vzhľadom na to, je podmienkou pre neuloženie finančnej sankcie odstránenie zistených nedostatkov. Medzi tieto však nepatrí žiadne z porušení na úseku ochrany osobných údajov.

Ďalej zákonodarca navrhuje zmenu pri ukladaní pokút fyzickým osobám (táto zmena sa týka aj porušení na úseku ochrany osobných údajov) a to tak, že z postupu podľa zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch v platnom znení sa prejde na postup podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Dôvodom je, že pri priestupkoch v oblasti elektronických komunikácií nie je často možné v jednomesačnej lehote určenej podľa § 59 ods. 4 zákona o priestupkoch priestupok objasniť a dokázať konkrétnej osobe, pretože identifikácia osoby porušujúcej zákon o elektronických komunikáciách, napísanie a odoslanie zápisu, vysporiadanie sa s prípadnými námietkami pri dodržaní procesných a doručovacích lehôt zaberie spravidla viac ako jeden mesiac.

Záver

Navrhovaná novela ZEK prináša viacero významných zmien v oblasti ochrany osobných údajov, ktoré reflektujú najmä potrebu zosúladenia s nariadením GDPR a ePrivacy smernicou. Najzásadnejšie úpravy sa týkajú súhlasu s používaním cookies, prísnejšej definície priameho marketingu, obmedzenia navolávania súhlasov, ako aj zavedenia pevne stanovenej dvojročnej lehoty na oslovovanie bývalých zákazníkov. Hoci niektoré zmeny môžu prispieť k vyššej transparentnosti a právnej istote dotknutých osôb, iné – ako napríklad rozšírenie definície priameho marketingu – môžu vzbudiť otázky o súlade s účelom už prijatej európskej legislatívy na ochranu súkromia dotknutých osôb. Zmeny v oblasti sankcií, vrátane prechodu na správne konanie a zavedenie „druhej šance“, síce môžu zvýšiť efektívnosť vymáhania povinností, no ochrana osobných údajov ostáva výnimkou z tejto benevolentnejšej úpravy. Celkovo tak návrh novely predstavuje snahu o modernizáciu právnej úpravy, avšak jej konkrétne dopady bude možné objektívne posúdiť až po jej prijatí a praktickom uplatňovaní.