Sťažovateľky boli v júli 2019 v obci Milhosť zadržané policajnými hliadkami. Pred samotným zadržaním sťažovateliek malo dôjsť k potýčke a neskôr k výtržnostiam v miestnom pohostinstve, a preto boli do obce vyslané policajné hliadky. Sťažovateľky boli odvezené na miestne policajné oddelenie. Následne sťažovateľky podali trestné oznámenia, v ktorých namietali postup a neoprávnené použitie fyzického násilia zasahujúcich policajtov. Sťažovateľky absolvovali aj lekárske vyšetrenia kvôli zraneniam, ktoré utrpeli počas policajného zásahu. Trestné stíhanie bolo prerušené uznesením z augusta 2021 z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Následne sa sťažovateľky obrátili na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý odmietol ich sťažnosť pre nedostatok právomoci.

Sťažovateľky sa v sťažnosti na ESĽP sťažovali sa na policajný zákrok z júla 2019, na ich zadržanie, počas ktorého malo dôjsť k ich fyzickým zraneniam, ako aj na situáciu na policajnej stanici, kde mali byť zo strany policajtov vystavené ponižujúcemu zaobchádzaniu, ďalej že štát nevykonal účinné vyšetrovanie predmetných udalostí, pričom namietali aj nezávislosť vyšetrovania, a že nebol skúmaný rasový motív na strane policajtov.

V rozsudku ESĽP konštatoval, že existenciu fyzickej bolesti alebo utrpenia potvrdzujú lekárske správy a výpovede sťažovateliek týkajúce sa zlého zaobchádzania s nimi počas zadržania, z ktorých je zrejmé, že bolesť a utrpenie im boli spôsobené úmyselne. Zlé zaobchádzanie, potvrdené lekárskymi správami, mohlo v sťažovateľkách vyvolať pocity strachu, úzkosti a menejcennosti, ktoré ich mohli ponížiť a znevážiť. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, najmä na dĺžku tohto zaobchádzania, fyzické a psychické následky, ako aj na pohlavie, vek a zdravotný stav sťažovateliek, ESĽP dospel k záveru, že v celkovom kontexte a so zreteľom na účel a závažnosť tohto zaobchádzania boli sťažovateľky podrobené neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu. Preto ESĽP konštatoval porušenie článku 3 Dohovoru v jeho hmotnej časti.

Čo sa týka vyšetrovania samotnej udalosti, ESĽP vnútroštátnym orgánom vytkol, že nedostatočne preverili záver znalca, podľa ktorého zranenia mohli byť spôsobené policajtmi, a teda dostatočne nezistili príčinu a okolnosti zranení sťažovateliek. ESĽP podotkol, že vyšetrovanie začalo v júli 2019, bolo prerušené v auguste 2021, a už niekoľko rokov neboli prijaté žiadne kroky. ESĽP konštatoval nedostatky v rýchlosti vyšetrovania, pričom poukázal na to, že obdobie od začiatku vyšetrovania až po jeho prerušenie trvalo o niečo viac ako dva roky, čo by mohlo byť považované za prijateľné, avšak konanie bolo značný čas neaktívne. Z týchto dôvodov ESĽP dospel k záveru, že vyšetrovanie nebolo dostatočne účinné a článok 3 Dohovoru bol porušený v jeho procesnom aspekte.

Čo sa týka sťažnosti na diskrimináciu, ESĽP poukázal na policajné záznamy o zadržaní, v ktorých sa nachádzali hanlivé vyjadrenia o sťažovateľkách, keď ich nazvali tlupou miestnych Rómiek. Už samotné použitie takéhoto výrazu v úradnom dokumente môže vyvolať pochybnosti o postoji policajta voči podozrivému a môže dokonca svedčiť o istom stupni nenávisti. Navyše to zvyšuje dôveryhodnosť tvrdení sťažovateliek týkajúcich sa ďalších urážok údajne vyslovených policajtmi. ESĽP bol toho názoru, že povinnosť orgánov podniknúť všetky primerané kroky na odhalenie akéhokoľvek rasového motívu a zistiť, či etnická nenávisť alebo predsudky zohrávali úlohu v zlom zaobchádzaní so sťažovateľkami alebo nie, nemožno považovať za splnenú a rozhodol, že bol porušený článok 14 Dohovoru v spojení s procesnou časťou článku 3 Dohovoru.

ESĽP priznal prvej sťažovateľke 13 500 eur a druhej sťažovateľke 8 500 eur z titulu nemajetkovej ujmy a 6 560 eur z titulu nákladov a výdavkov.

Zdroj: Ministerstvo spravodlivosti SR