Európsky súd pre ľudské práva rozhodol v prospech Slovenskej republiky v prípade týkajúcom sa monitorovania telefonickej komunikácie odsúdeného

Európsky súd pre ľudské práva zverejnil svoje rozhodnutie v prípade Tatič a ďalší proti Slovenskej republike z 29. septembra 2026. ESĽP rozhodol v prospech Slovenskej republiky a sťažnosti vyhlásil za neprijateľné.
Prípad sa týkal sťažností odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, ako aj ďalších osôb s príbuzenským alebo iným vzťahom k nemu. Sťažovali sa, že monitorovanie telefonickej komunikácie s prvým sťažovateľom z väznice alebo do väznice priamo zo zákona bez súdnych alebo iných záruk je nezlučiteľné s ich právami na rešpektovanie súkromného života a právom na účinný prostriedok nápravy. Namietali porušenie článkov 8 a 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. ESĽP sťažnosti preskúmal podľa článku 8 Dohovoru, zaručujúceho právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života.
Pokiaľ ide o počúvanie väzenskej telefonickej komunikácie v reálnom čase alebo retrospektívne, ESĽP konštatoval, že na rozdiel od zaznamenávania takejto komunikácie ide o individuálne opatrenie schvaľované riaditeľom ústavu. Stotožnil sa s argumentáciou vlády, že sťažnosti týkajúce sa takéhoto opatrenia môžu byť napadnuté pred riaditeľom ústavu, prokuratúrou a ústavným súdom a pokiaľ ide o všeobecnú účinnosť tohto mechanizmu, ESĽP odkázal na rozsudok Ribár proti Slovenskej republike z 12. decembra 2024, v ktorom účinnosť tohto mechanizmu nápravy uznal. ESĽP ďalej poukázal na to, že podstata sťažností sťažovateľov spočívala v námietke, že boli obeťami porušenia práva na rešpektovanie ich súkromného života a korešpondencie samotnou existenciou právnej úpravy umožňujúcej počúvanie telefonátov. Keďže sa sťažovali na príslušné pravidlá vo všeobecnosti, bez vyjadrenia akéhokoľvek podozrenia, že sa táto právna úprava mohla aplikovať vo vzťahu k nim, ESĽP dospel k záveru, sťažovatelia nemôžu tvrdiť, že sú obeťami porušenia Dohovoru.
Čo sa týka zaznamenávania väzenskej telefonickej komunikácie, ESĽP poukázal na všeobecný a abstraktný charakter námietok sťažovateľov bez uvedenia ich individuálnej situácie a akéhokoľvek možného dopadu na ich práva. Dospel preto k záveru, že sťažnosti neodkrývali žiaden náznak porušenia práv a slobôd podľa Dohovoru. Sťažnosti preto vyhlásil ako celok za neprijateľné.
Zdroj: Ministerstvo spravodlivosti SR
© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk