Občianstvo Únie: maltský program udeľovania občianstva investorom je v rozpore s právom Únie

Nadobudnutie občianstva Únie nemôže byť výsledkom obchodnej transakcie
Hoci vymedzenie podmienok udeľovania a straty štátnej príslušnosti členského štátu patrí do vnútroštátnej právomoci, táto právomoc sa musí vykonávať v súlade s právom Únie. Základ väzby štátnej príslušnosti členského štátu spočíva v osobitnom vzťahu solidarity, lojality a reciprocity práv a povinností medzi štátom a jeho občanmi. Ak členský štát udeľuje štátnu príslušnosť, a teda automaticky občianstvo Únie, priamou výmenou za vopred určené investície alebo platby prostredníctvom transakčného postupu, zjavne tieto zásady porušuje. Takáto „komercializácia“ postavenia občana je nezlučiteľná so základnou koncepciou občianstva Únie vymedzenou v Zmluvách. Porušuje zásadu lojálnej spolupráce a ohrozuje vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o udeľovanie ich štátnej príslušnosti, ktorá bola určujúca pre zavedenie občianstva Únie v Zmluvách.
V nadväznosti na zmenu zákona o maltskom občianstve v júli 2020 prijala Malta úpravu1, ktorá stanovila podmienky nadobudnutia „maltského občianstva na základe naturalizácie za výnimočné služby prostredníctvom priamych investícií“ (Program udeľovania občianstva z roku 2020)2. V rámci tohto režimu mohli zahraniční investori požiadať o naturalizáciu v prípade, že splnili určité podmienky, najmä finančnej povahy.
Komisia sa domnieva, že tento režim, ktorý poskytuje naturalizáciu výmenou za vopred určené platby alebo investície osobám, ktoré nemajú skutočnú väzbu s Maltou, predstavuje porušenie pravidiel týkajúcich sa občianstva Únie3 a porušenie zásady lojálnej spolupráce4. Podala tak proti tomuto členskému štátu žalobu na Súdny dvor. [TK 165/24]
Súdny dvor rozhodol, že Malta tým, že zaviedla a uplatňovala program udeľovania občianstva investorom z roku 2020, ktorý má podobu komercializácie udeľovania štátnej príslušnosti členského štátu, a tým aj postavenia občana Únie, porušila právo Únie.
Súdny dvor pripomenul, že každý členský štát môže slobodne vymedziť podmienky, za ktorých udelí alebo odníme svoju štátnu príslušnosť. Táto sloboda sa však musí vykonávať pri dodržaní práva Európskej únie. Znenie Zmlúv ani ich štruktúra totiž neumožňujú vyvodiť z nich vôľu ich autorov stanoviť, pokiaľ ide o udeľovanie štátnej príslušnosti členského štátu, výnimku z povinnosti dodržiavať právo Únie.
Európske občianstvo zaručuje voľný pohyb v spoločnom priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Tento spoločný priestor spočíva na dvoch základných zásadách: vzájomná dôvera medzi členskými štátmi a vzájomné uznávanie vnútroštátnych rozhodnutí. Európske občianstvo predstavuje základnú solidaritu medzi členskými štátmi založenú na súbore vzájomných záväzkov. Každý členský štát sa tak musí zdržať akýchkoľvek opatrení, ktoré by mohli ohroziť spoločné ciele Únie, v súlade so zásadou lojálnej spolupráce.
V dôsledku toho členský štát nemôže udeliť svoju štátnu príslušnosť – a v skutočnosti aj európske občianstvo – výmenou za vopred určené platby alebo investície, pretože to v podstate znamená, že nadobudnutie štátnej príslušnosti sa stáva jednoduchou obchodnou transakciou. Takáto prax neumožňuje založiť potrebnú väzbu solidarity a lojality medzi členským štátom a jeho občanmi, ani zabezpečiť vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi, a teda predstavuje porušenie zásady lojálnej spolupráce. UPOZORNENIE: Žalobu o nesplnenie povinnosti smerujúcu proti členskému štátu, ktorý si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce z práva Únie, môže podať Komisia alebo iný členský štát. Ak Súdny dvor určí, že došlo k nesplneniu povinnosti, dotknutý členský štát je povinný bezodkladne vykonať rozsudok. Ak sa Komisia domnieva, že členský štát nevykonal rozsudok, môže podať novú žalobu s návrhom na uloženie peňažných sankcií. V prípade neoznámenia opatrení na prebratie smernice Komisii však Súdny dvor môže na návrh tejto inštitúcie uložiť sankcie v rámci prvého rozsudku.
[1] Nariadenie z roku 2020 o udeľovaní občianstva za výnimočné služby, prijaté v novembri 2020, podľa článku 10 ods. 9 zákona o maltskom občianstve, v znení zákona o občianstve z roku 2020.
[2]Časť III a časť IV nariadenia z roku 2020 obsahovali podrobné pravidlá pre rozhodovanie o žiadostiach o naturalizáciu za výnimočné zásluhy alebo služby prostredníctvom priamych investícií do hospodárskeho a sociálneho rozvoja Malty.
[3] Článok 20 ZFEÚ.
[4] Článok 4 ods. 3 ZEÚ.
Zdroj: Riaditeľstvo pre komunikáciu
Sekcia pre tlač a informácie curia.europa.eu
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 52/25
Luxemburg 29. apríla 2025
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-181/23 | Komisia/Malta (Občianstvo investorom)
© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk