9.10.2018
ID: 4248upozornenie pre užívateľov

Vnútroštátne ustanovenie, ktoré na účely určenia dĺžky platenej dovolenky za kalendárny rok zaručenej pracovníkovi vylučuje dobu trvania rodičovskej dovolenky, ktorú čerpal tento pracovník, je v súlade s právom Únie

7aa2684a74c85b4f9649c08af9ced079/shutterstock_97960787w.jpg
Zdroj: shutterstock.com

Dobu trvania rodičovskej dovolenky nemožno považovať za obdobie skutočného výkonu práce

Pani Maria Dicu, sudkyňa na Tribunalul Botoșani (Okresný súd Botoșani), čerpala materskú dovolenku od 1. októbra 2014 do 3. februára 2015. Od 4. februára do 16. septembra 2015 čerpala rodičovskú dovolenku na výchovu dieťaťa do dvoch rokov veku. Počas tejto doby bol jej pracovnoprávny vzťah prerušený. Napokon si vzala 30 dní platenej dovolenky za kalendárny rok od 17. septembra do 17. októbra 2015.

Pani Dicu požiadala podľa rumunského práva, ktoré stanovuje právo na platenú dovolenku za kalendárny rok v trvaní 35 dní, vnútroštátny súd, na ktorý bola pridelená, aby jej priznal päť dní platenej dovolenky za kalendárny rok 2015, ktoré nevyčerpala.

Tribunalul Botoșani (Okresný súd Botoșani) túto žiadosť zamietol z dôvodu, že podľa rumunského práva je dĺžka platenej dovolenky za kalendárny rok proporcionálna k času skutočného výkonu práce v priebehu daného roka a že v tomto ohľade dobu trvania rodičovskej dovolenky, ktorú čerpala v priebehu roka 2015, nemožno považovať za obdobie skutočného výkonu práce na účely určenia práv na platenú dovolenku za kalendárny rok.

Pani Dicu napadla toto rozhodnutie na rumunských súdoch. Práve v tomto kontexte sa Curtea de Apel Cluj (Odvolací súd Kluž, Rumunsko) Súdneho dvora pýta, či právo Únie[1] bráni vnútroštátnemu ustanoveniu, ktoré na účely určenia dĺžky dovolenky za kalendárny rok vylučuje, aby sa doba, počas ktorej bol pracovník na rodičovskej dovolenke, považovala za obdobie skutočného výkonu práce.

Vo svojom dnešnom rozsudku Súdny dvor pripomína, že právo Únie stanovuje, že každý pracovník má právo na platenú dovolenku za kalendárny rok v trvaní najmenej štyroch týždňov a že toto právo je zásadou sociálneho práva Únie, ktorá má osobitnú dôležitosť. Súdny dvor poznamenáva, že jeho účel, ktorým je umožniť pracovníkovi oddýchnuť si, je založený na predpoklade, že pracovník počas referenčného obdobia skutočne pracoval.

Súdny dvor však spresňuje, že v určitých špecifických situáciách, v ktorých je pracovník neschopný plniť svoje úlohy najmä z dôvodu riadne odôvodnenej neprítomnosti pre chorobu alebo materskej dovolenky, nemôže členský štát podmieniť právo na platenú dovolenku za kalendárny rok povinnosťou, aby skutočne pracoval.

Súdny dvor konštatuje, že pani Dicu, ktorá počas referenčného obdobia čerpala rodičovskú dovolenku, sa v takej špecifickej situácii nenachádza.

V tomto ohľade Súdny dvor na jednej strane uvádza, že vznik práceneschopnosti z dôvodu choroby v zásade nemožno predvídať a je nezávislý od vôle pracovníka, zatiaľ čo vzhľadom na skutočnosť, že pracovník na rodičovskej dovolenke nie je fyzicky ani psychicky obmedzený chorobou, takýto pracovník sa nachádza v odlišnej situácii.
Súdny dvor na druhej strane zastáva názor, že cieľom materskej dovolenky je ochrana biologického stavu ženy počas jej tehotenstva a po ňom, ako aj ochrana osobitných vzťahov medzi ženou a jej dieťaťom v priebehu obdobia, ktoré nasleduje po tehotenstve a pôrode. Aj táto situácia sa teda odlišuje od situácie pracovníka na rodičovskej dovolenke.

Za týchto okolností Súdny dvor dospel k záveru, že v takej situácii, o akú ide vo veci samej, obdobie rodičovskej dovolenky, ktorú čerpal dotknutý pracovník v referenčnom období, nemožno na účely určenia jeho práv na platenú dovolenku za kalendárny rok považovať za obdobie skutočného výkonu práce. Z toho vyplýva, že vnútroštátne ustanovenie, podľa ktorého sa na účely určenia práv na platenú dovolenku za kalendárny rok za referenčné obdobie nepovažuje doba trvania rodičovskej dovolenky, ktorú tento pracovník čerpal počas uvedeného obdobia, za obdobie skutočného výkonu práce, je v súlade s právom Únie.

Zdroj:
Súdny dvor Európskej únie TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 149/18 V Luxemburgu 4. októbra 2018 
Rozsudok vo veci C-12/17

Neoficiálny dokument pre potreby médií, ktorý nezaväzuje Súdny dvor. Úplné znenie rozsudku sa uverejňuje na internetovej stránke CURIA v deň vyhlásenia rozsudku.
______________________________
[1] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Ú. v. EÚ L 299, 2003, s. 9; Mim. vyd. 05/004, s. 381).


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk