16.10.2018
ID: 4255upozornenie pre užívateľov
Zmeny vo vysielaní pracovníkov
Dňa 29. júla 2018 vstúpila do platnosti dlho očakávaná smernica, ktorá novelizuje pôvodnú smernicu o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb[1]. Členské štáty sú teraz povinné najneskôr do 30. júla 2020 transponovať smernicu do svojich vnútroštátnych poriadkov. Najdôležitejšie zmeny, ktoré čakajú vyslaných zamestnancov[2] a vysielajúcich zamestnávateľov nájdete v tomto článku.
 |
Dôvody prijatia novely smernice o vysielaní pracovníkov
Novela smernice o vysielaní pracovníkov prišla po viac ako 20tich rokoch od prijatia prvej smernice o vysielaní pracovníkov. Aktuálna prax ukázala, že je potrebné prehodnotiť aktuálnosť niektorých ustanovení smernice a posúdiť, či smernica stále zabezpečuje správnu rovnováhu medzi potrebou podporiť slobodu poskytovať služby a zabezpečiť rovnaké podmienky pre podnikateľov a potrebou chrániť práva vyslaných pracovníkov. Výsledkom tohto posúdenia bolo prijatie nižšie uvedených zmien.
Obmedzenie dĺžky vyslania
Vyslanie, vo forme v akej ho poznáme, bude obmedzené na obdobie 12 mesiacov, s možnosťou predĺženia na 18 mesiacov. Vyslanie trvajúce dlhšie ako 12 mesiacov (resp. 18) je možné, avšak na vyslaného zamestnanca sa nebude vzťahovať len tzv. tvrdé jadro, ale všetky uplatniteľné pracovné podmienky, ktoré sú v členskom štáte výkonu práce vyslaného pracovníka stanovené vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, v kolektívnych zmluvách alebo v arbitrážnych nálezoch, ktoré boli vyhlásené za všeobecne uplatniteľné. Je potrebné upozorniť na skutočnosť, že ak sa vyslaný pracovník nahrádza iným vyslaným pracovníkom vykonávajúcim „tú istú úlohu na tom istom mieste“, za trvanie vyslania sa považuje súhrnné trvanie období vyslania dotknutých jednotlivých vyslaných pracovníkov. Až prax ukáže, či je relevantné, či títo vyslaní pracovníci majú jedného zamestnávateľa alebo sú to pracovníci rôznych zamestnávateľov. Dôvodom je skutočnosť, že podľa rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie C-527/16 Alpenrind a i. sa na vyslaného pracovníka vzťahuje systém sociálneho poistenia miesta výkonu práce, ak nahrádza iného vyslaného pracovníka, aj keď títo pracovníci neboli vyslaní tým istým zamestnávateľom.
Rovnaká mzda za rovnakú prácu na rovnakom mieste
Zamestnávateľ nebude vyslanému zamestnancovi platiť len minimálne mzdové tarify platné v členskom štáte, do ktorého je zamestnanec vyslaný, ale bude povinný mu zabezpečiť rovnaké odmeňovanie, ako majú bežní zamestnanci v danom členskom štáte. Odmeňovanie je chápané širšie ako minimálne mzdové tarify, čiže zamestnávateľ musí vyslanému zamestnancovi zaplatiť aj všetky príplatky, resp. odmeny, na ktoré majú zamestnanci daného členského štátu nárok podľa vnútroštátnych všeobecne záväzných právnych predpisov alebo kolektívnych zmlúv.
Zavedením princípu „rovnaká mzda za rovnakú prácu na rovnakom mieste“ sa má na jednej strane zvýšiť ochrana vyslaných pracovníkov a na druhej strane sa ma zaistiť spravodlivejšia hospodárska súťaž pre podniky na vnútornom trhu EÚ. V princípe sa ma odbúrať konkurenčná výhoda krajín s lacnou pracovnou silou, ktoré najčastejšie vysielali pracovníkov do iných členských štátov.
V súvislosti s odmeňovaním treba zdôrazniť, že cestovné náklady, stravné a ubytovacie náklady, ktoré slúžia ako náhrada skutočne vynaložených nákladov spojených s vyslaním, sa nezapočítavajú do mzdy.
Touto novou úpravou zanikne jeden z dôležitých rozdielov medzi vyslaním a dočasným pridelením, kedy pri vyslaní stačilo poskytnúť pracovníkovi minimálnu mzdu členského do ktorého bol vyslaný a naopak pri dočasnom pridelení bola povinnosť poskytnúť pracovníkovi porovnateľnú mzdu.
Rozšírenie tzv. tvrdého jadra
Na vyslaného pracovníka sa povinne vzťahuje iba časť právneho poriadku štátu, do ktorého je vyslaný, ide o pracovné podmienky tvoriace tzv. tvrdé jadro. Tzv. tvrdé jadro sa novou smernicou rozšíri o dve nové podmienky. Na vyslaného pracovníka sa bude vzťahovať právny poriadok krajiny, do ktorej je vyslaný, aj v prípade:
a) podmienok ubytovania pracovníkov, ktoré zamestnávateľ poskytuje pracovníkom, ktorí sú mimo svojho obvyklého miesta výkonu práce,
b) prídavkov alebo náhrad cestovných nákladov, stravných a ubytovacích nákladov pre pracovníkov mimo domova z pracovných dôvodov. Predmetné sa vzťahuje výlučne na cestovné náklady, stravné a ubytovacie náklady, ktoré vynakladajú vyslaní pracovníci vtedy, keď sa od nich požaduje, aby cestovali do svojho obvyklého miesta výkonu práce a zo svojho obvyklého miesta výkonu práce v členskom štáte, na ktorého územie boli vyslaní, alebo keď sú ich zamestnávateľom dočasne vyslaní z uvedeného obvyklého miesta výkonu práce na iné miesto výkonu práce.
Uverejňovanie aktuálnych pracovných podmienok členských štátov
Nakoľko zamestnávatelia budú musieť odmeňovať svojich vyslaných zamestnancov v súlade s právnymi predpismi štátu, do ktorého je zamestnanec vyslaný, je potrebné, aby sa o pravidlách odmeňovania v danom štáte dozvedeli. Z tohto dôvodu sú členské štáty povinné uverejňovať informácie o pracovných podmienkach, vrátane zložiek odmeňovania, na jednotnej oficiálnej vnútroštátnej webovej stránke a zároveň zabezpečovať ich aktuálnosť a presnosť. Európska komisia na svojej webovej stránke uverejní adresy jednotných oficiálnych vnútroštátnych webových stránok.
Umožnenie dočasného pridelenia a následného vysielania pracovníka
Pracovník, ktorý je dočasne pridelený (prenajatý) do užívateľského podniku v inom členskom štáte, môže byť v rámci dočasného pridelenia vyslaný do iného členského štátu, ako je ten kde bežne pracuje pre svojho zamestnávateľa alebo pre užívateľský podnik (t. j. do tretieho členského štátu), za účelom vykonávania práce v rámci nadnárodného poskytovania služieb. V takomto prípade platí, že pracovníka vysiela jeho dočasný zamestnávateľ (ten, ktorý zamestnanca dočasne pridelil) alebo sprostredkovateľská agentúra, s ktorým je v pracovnoprávnom vzťahu a nie užívateľský podnik. Užívateľský podnik je povinný dostatočne vopred informovať dočasného zamestnávateľa / sprostredkovateľskú agentúru o potrebe vysielania zamestnanca.
Ako príklad možno uviesť situáciu, keď slovenská agentúra dočasného zamestnávania[3] dočasne pridelí (prenajme) zamestnanca užívateľskému zamestnávateľovi[4] do Rakúska. Užívateľský zamestnávateľ z Rakúska získa zákazku v Nemecku, na ktorú pošle svojich kmeňových zamestnancov a aj dočasne prideleného zamestnanca zo Slovenska, pretože jeho odborné znalosti tam bude potrebovať. Za vysielajúceho zamestnávateľa sa bude považovať slovenská agentúra dočasného zamestnávania a nie užívateľský zamestnávateľ z Rakúska.
Rovnaké pravidlá pre dočasne pridelených pracovníkov
Zamestnávateľ, ktorý dočasne prideľuje pracovníkov, alebo agentúra dočasného zamestnávania majú dočasne prideleným pracovníkom zaručovať rovnaké podmienky, aké platia pre dočasne pridelených pracovníkov najatých v členskom štáte, v ktorom sa vykonáva práca.
Kolektívne zmluvy
Nová smernica bližšie špecifikuje aké druhy kolektívnych zmlúv a arbitrážnych rozhodnutí je možné aplikovať v súvislosti s pracovnými podmienkami vyslaných pracovníkov. Novou špecifikáciou sa rozšírila možnosť využitia kolektívnych zmlúv.
Spolupráca a kontrola plnenia povinností vyplývajúcich zo smernice
Nová smernica zintenzívňuje spoluprácu členských štátov v boji proti podvodom a zneužívaniu v súvislosti s vysielaním pracovníkov. Členské štát sú zodpovedné za monitorovanie, kontrolu a presadzovanie povinností stanovených v tejto smernici.
Výnimka pre cestnú dopravu
Nová smernica o vysielaní pracovníkov sa momentálne nevzťahuje na odvetvie cestnej dopravy. Ustanovenia tejto smernice sa budú na cestnú dopravu uplatňovať odo dňa nadobudnutia účinnosti pripravovaných právnych predpisov v rámci balíka predpisov v oblasti mobility.
JUDr. Katarína Liebscherová,
advokátska koncipientka
Mgr. Jana Sapáková, LL.M.Eur.,
advokátka
Cintorínska 3/a
811 08 Bratislava
Tel.: + 421 2 327864 - 11
Fax: + 421 2 327864 - 41
e-mail: bratislava@dhplegal.com
______________________________
[1] SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2018/957 z 28. júna 2018, ktorou sa mení smernica 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb
[2] Slovenský právny poriadok používa pojem „zamestnanec“ a smernica o vysielaní pracovníkov pojem „pracovník“. Síce „pracovník“ je o niečo širší pojem ako „zamestnanec“, v kontexte vysielania sa pojem „zamestnanec“ používa v rovnakom význame ako pojem „pracovník“.
[3] Pojem „užívateľský podnik“, ktorý používa smernica, sa v slovenskom právnom poriadku označuje ako „užívateľský zamestnávateľ“.
[4] Pojem „sprostredkovateľská agentúra “, ktorý používa smernica, sa v slovenskom právnom poriadku označuje ako „agentúra dočasného zamestnávania“.
© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk