Rovnosť volebného práva a jej meranie

Ústava v čl. 30 ods. 3 zaručuje rovné volebné právo, ktorého súčasťou je aj rovnaká váha hlasu: na jeden poslanecký mandát má vo všetkých obvodoch pripadať približne rovnaký počet obyvateľov. Tvorbu volebných obvodov upravuje zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva – obecné zastupiteľstvo ich určuje podľa § 166 a zastupiteľstvo samosprávneho kraja podľa § 134. Prax pritom vychádza z odporúčaní Benátskej komisie, podľa ktorých by odchýlka medzi obvodmi nemala presiahnuť dvadsaťpäť percent.

Ako to vyzerá v číslach, ukazuje Trnavský kraj. Pri štyridsiatich poslancoch pripadalo na mandát v priemere 14 150 obyvateľov, v obvode Dunajská Streda to však bolo 15 584 a v obvode Senica 11 950 obyvateľov – vzájomný rozdiel 25,68 percenta tolerovanú hranicu prekročil. Ešte výraznejšiu nerovnosť konštatoval Ústavný súd SR v náleze z 24. júna 2026 týkajúcom sa Bratislavy: zákonná garancia aspoň jedného mestského poslanca pre každú mestskú časť viedla k tomu, že Devín s približne dvetisíc obyvateľmi mal rovnaké zastúpenie ako takmer sedemnásťtisícová Devínska Nová Ves, teda hlas s približne osemnásobne nižšou váhou. Ústavný súd túto časť zákona o hlavnom meste vyhlásil za protiústavnú; Košice sa obdobnému zásahu vyhli len vďaka novele zákona o meste Košice účinnej od 24. júna 2026.

Protest prokurátora a jeho limity

Protest prokurátora podľa § 22 a nasledujúcich zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre je nástrojom netrestného dozoru nad samosprávou: prokurátor ním napáda nezákonné uznesenie a zastupiteľstvo mu môže vyhovieť a uznesenie zmeniť či zrušiť. Ak nevyhovie, prokurátor sa môže obrátiť správnou žalobou na správny súd podľa Správneho súdneho poriadku. Práve tu však vzniká komplikácia: podľa rozhodnutia predsedu Národnej rady mali byť obvody určené a zverejnené do 21. júla 2026 a ministerstvo vnútra upozornilo, že volebný zákon s ich neskoršou zmenou nepočíta a dodatočné zásahy môžu ohroziť právnu istotu kandidátov aj voličov. Proti sebe tak stojí požiadavka prokuratúry na nápravu nezákonného stavu a obava rezortu vnútra z narušenia už bežiaceho volebného procesu.

Ako reagujú samosprávy

Reakcie sa zatiaľ rôznia. Trnavský samosprávny kraj protestu vyhovel už 11. augusta: počet poslancov zvýšil zo štyridsať na štyridsaťdva, po jednom mandáte pridal obvodom Dunajská Streda a Skalica a maximálny rozdiel medzi obvodmi klesol na 23,43 percenta. Naopak v Prešovskom kraji sa mimoriadne zastupiteľstvo 17. augusta – už tretie v poradí – nezišlo v uznášaniaschopnom počte a protest zostáva nevyriešený; predseda kraja Milan Majerský varoval, že ak sa obvody neopravia, voľby v kraji môžu byť vyhlásené za neplatné. Združenie miest a obcí Slovenska už po júnovom náleze ústavného súdu uviedlo, že samosprávy budú musieť princíp rovnosti váhy hlasu rešpektovať, žiadalo však včasnú metodiku a upozornilo na dopady na menšie mestské časti.

Ak zastupiteľstvá protestom nevyhovejú a obvody zostanú v napadnutej podobe, do úvahy prichádzajú dva scenáre. Pred voľbami správne súdnictvo, po voľbách volebná sťažnosť na Ústavný súd SR podľa čl. 129 ods. 2 ústavy, ktorá môže vyústiť až do vyhlásenia volieb v dotknutom meste či kraji za neplatné a ich opakovania.

Záver

Protesty generálneho prokurátora nie sú formálnou epizódou, ale testom, či princíp rovnosti volebného práva platí aj v komunálnej rovine, kde sa obvody dlhodobo kreslili skôr podľa miestnych zvyklostí než podľa ústavných kritérií. Júnový nález ústavného súdu k Bratislave nastavil jasné meradlo a prokuratúra ho teraz premieta do konkrétnych miest a krajov. Samosprávy, ktoré protestom vyhovejú, môžu nezákonný stav odstrániť ešte pred voľbami – príklad Trnavského kraja ukazuje, že to je technicky zvládnuteľné v priebehu dní. Tam, kde náprava nenastane, sa riziko presúva do povolebného obdobia: volebná sťažnosť môže spochybniť výsledky a v krajnom prípade viesť k opakovaniu volieb, so všetkými nákladmi a stratou dôvery, ktoré s tým súvisia. Pre právnu prax je vec zaujímavá aj širšie – ukazuje limity netrestného dozoru prokuratúry nad samosprávou aj medzeru vo volebnom zákone, ktorý s opravou obvodov po zákonnej lehote nepočíta. Práve tá by si od zákonodarcu zaslúžila riešenie skôr, než sa podobná situácia zopakuje.