Ústavný súd vyhlásil časť zákona o Bratislave za protiústavnú

Ústavný súd SR v stredu 24. júna rozhodol, že časť zákona o hlavnom meste SR Bratislave upravujúca počet poslancov volených v jednotlivých mestských častiach je v rozpore s ústavou a Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach. Súd vyhovel návrhu verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského, ktorý ešte vo februári namietal extrémnu disproporciu medzi počtom obyvateľov na jeden mandát v jednotlivých mestských častiach, keď napríklad v Devíne stačilo na zisk mandátu rádovo niekoľko sto hlasov, kým v Petržalke ani niekoľko tisíc. Stráca účinnosť pravidlo, ktoré každej mestskej časti garantovalo aspoň jedného poslanca v celomestskom zastupiteľstve, a Národná rada má šesť mesiacov od vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov na zosúladenie zákona s ústavou. Podľa ústavného právnika Mareka Domina nie je pre októbrové voľby nevyhnutná novela, postačí, ak bratislavské mestské zastupiteľstvo do 21. júla určí volebné obvody rešpektujúce princíp rovnosti váhy hlasu.

Predseda parlamentu vyhlásil spojené komunálne a župné voľby na 24. októbra

Predseda Národnej rady SR Richard Raši v utorok 23. júna vyhlásil voľby do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávnych krajov na sobotu 24. októbra 2026, pričom hlasovanie bude prebiehať od 7.00 do 20.00 h. Rozhodnutie malo byť zverejnené v Zbierke zákonov 24. júna, čím sa súčasne začala oficiálna volebná kampaň kandidátov na županov, primátorov, starostov a poslancov zastupiteľstiev. Posledným dňom na podávanie kandidátnych listín je 25. august 2026, na čo nadväzujú lehoty pre samosprávy na určenie volebných obvodov, zriadenie okrskov a vytvorenie volebných komisií. Termín volieb zároveň dáva rámec rozhodnutiu Ústavného súdu o bratislavských obvodoch, ktoré musí mesto vyriešiť do 21. júla.

Vláda upravila nariadenie o cielenej energetickej pomoci pre domácnosti

Vláda SR na rokovaní 24. júna prerokovala zmenu nariadenia k poskytovaniu cielenej energetickej pomoci podľa zákona č. 260/2025 Z. z., ktorá spresňuje určenie rozhodujúceho dňa a obdobia pri posudzovaní a prehodnocovaní nároku na pomoc. Kľúčovou zmenou je obmedzenie energetických poukážok pri bytoch tak, že ak je odberným miestom byt, pomoc sa poskytne najviac pre tri byty jedného vlastníka, pričom pri väčšom počte bytov sa najvyššie poukážky nasmerujú do troch bytov s najnižším podielom na spotrebe. Navrhovaná účinnosť úpravy je 1. júl 2026, čím sa pravidlá zosúlaďujú s nárastom regulovaných cien energií pre druhý polrok. Opatrenie nadväzuje na pokračujúcu energetickú agendu vlády a snahu sústrediť verejnú podporu na domácnosti s reálnou spotrebou.

V kauze vraždy Jána Kuciaka tri dni vypovedal kľúčový svedok Peter Tóth

Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pokračovalo v dňoch 22. až 24. júna dokazovanie v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, keď tri dni po sebe vypovedal bývalý spravodajca a svedok Peter Tóth. V pondelok a utorok poskytol spontánnu výpoveď a odpovedal na otázky prokurátora, obhajoby aj obžalovaného Mariana K., v stredu nasledovali otázky zástupcu poškodených Romana Kvasnicu a napokon súdu. Výpovede sa týkali sledovania novinárov aj kontaktov v pozadí prípravy trestnej činnosti, ktoré sú pre rekonštrukciu skutkového stavu zásadné. Konanie patrí k najsledovanejším trestným procesom na Slovensku a jeho priebeh dlhodobo zarámcováva debatu o nezávislosti justície.

Megaproces Očistec pokračoval po naštartovaní dokazovania

Po tom, čo sa hlavné pojednávanie v kauze Očistec na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici naplno rozbehlo 8. júna čítaním rozsiahlej obžaloby, proces v sledovanom období pokračoval podľa harmonogramu s približne 32 naplánovanými termínmi minimálne do februára 2027. Na lavici obžalovaných je jedenásť osôb vrátane podpredsedu Národnej rady a bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara, podnikateľa Norberta Bödöra, exšéfa špeciálnej prokuratúry Dušana Kováčika a bývalého prezidenta finančnej správy Františka Imreczeho. Obžaloba opisuje vytvorenie a fungovanie zločineckej skupiny vo vrcholných štruktúrach polície v rokoch 2012 až 2018, ktorá mala ovplyvňovať vyšetrovanie citlivých káuz; obžalovaní odmietli dohodu o vine a treste a obhajoba hovorí o účelovom a politicky motivovanom konaní. Na výsledok dokazovania môže mať priamy vplyv pripravovaná novela inštitútu kajúcnika, ktorá sa prerokúva v parlamente.

Novela Trestného poriadku o kajúcnikoch ostáva pred jesenným druhým čítaním

Vládna novela Trestného zákona a Trestného poriadku z dielne ministra spravodlivosti Borisa Suska, ktorú parlament 9. júna posunul do druhého čítania, zostáva otvorenou položkou trestnej legislatívy pred jesennou schôdzou s navrhovanou účinnosťou od 1. novembra 2026. Návrh presúva benefity spolupracujúcich obvinených z prípravného konania do súdnej fázy po podaní obžaloby alebo dohody o vine a treste, pričom o výhodách kajúcnika by rozhodoval súd formou mimoriadneho zníženia trestu alebo upustenia od potrestania a poškodení aj obvinení by mohli namietať ich neprimeranosť. Sprísňuje sa podmienka, že spolupracujúca osoba musí pomôcť odhaliť rovnako závažnú alebo závažnejšiu trestnú činnosť, než akú sama spáchala, pričom benefity sa majú viazať na nové a dôveryhodné informácie o korupcii, organizovanom zločine, terorizme či úkladnej vražde. Opozícia varuje pred oslabením vyšetrovania korupcie v kontexte kauzy Očistec, minister argumentuje zabránením zneužívania výpovedí.

Rekodifikácia Občianskeho zákonníka mieri k jesennému schváleniu

Vládny návrh nového Občianskeho zákonníka, ktorý parlament 9. júna posunul do druhého čítania, zostáva najrozsiahlejšou rekodifikáciou súkromného práva za desaťročia a jeho schválenie sa očakáva na jeseň 2026 s navrhovanou účinnosťou od 1. júla 2027. Takmer päťstostranová predloha s približne dvetisíc paragrafmi zavádza jednotnú trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu, novú úpravu právnických osôb a spoločného imania manželov, odstraňuje dualizmus občianskoprávnej a obchodnoprávnej úpravy zmluvných typov a prináša nové dedičské inštitúty vrátane dedičskej zmluvy, odkazu a správcu dedičstva. Koaličné kluby si na návrh predsedu klubu Smer-SD Jána Richtera nechali rozpravu skrátiť na zákonné minimum 12,5 hodiny, čo opozícia opakovane kritizovala ako neprimerané pri kódexe takého rozsahu. Minister Boris Susko pre druhé čítanie pripustil zriadenie osobitného ústavnoprávneho výboru.

Návrh SNS na Národný mediálny úrad ostáva pod tlakom pre rozpor s právom EÚ

V sledovanom období naďalej rezonoval poslanecký návrh SNS, ktorý by súčasnú deväťčlennú Radu pre mediálne služby pretransformoval na jednoosobovo riadený Národný mediálny úrad na čele s predsedom voleným Národnou radou na šesťročné funkčné obdobie. Medzinárodné novinárske organizácie aj domáca opozícia varujú, že koncentrácia rozhodovacích právomocí v rukách jedného funkcionára by oslabila nezávislosť regulátora a dostala sa do rozporu s nariadením o slobode médií EMFA, konkrétne jeho článkom 7, a s článkom 30 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách. Kritici upozorňujú, že namiesto deklarovaného zosúladenia s európskym mediálnym rámcom návrh smeruje opačným smerom. Spor sa prelína s pretrvávajúcim napätím okolo personálnej situácie a prepúšťania novinárov vo verejnoprávnej STVR.

Ústavný súd položil Súdnemu dvoru EÚ otázky k zákonu o STVR

V konaní vedenom pod sp. zn. PL. ÚS 10/2024 o súlade zákona o Slovenskej televízii a rozhlase s ústavou Ústavný súd SR adresoval Súdnemu dvoru Európskej únie sériu prejudiciálnych otázok k výkladu nariadenia o európskej slobode médií EMFA. Otázky smerujú k požiadavkám na orgány verejnoprávneho média, k postupu pri voľbe generálneho riaditeľa STVR a členov rady, k zárukám nezávislosti od vlády a k mechanizmom ochrany redakčnej slobody tvorivých zamestnancov. Konanie môže zásadne ovplyvniť posúdenie ústavnosti zákona o STVR účinného od 1. júla 2024, ktorý napadla skupina poslancov aj verejný ochranca práv. Európska komisia a medzinárodné organizácie dlhodobo upozorňujú, že právna úprava dostatočne nechráni verejnoprávnu autonómiu pred politickými vplyvmi.

Generálny prokurátor Žilinka kritizoval prepad v stíhaní daňovej kriminality

Generálny prokurátor Maroš Žilinka ostro kritizoval stav boja proti daňovej kriminalite, keď podľa neho štát po schválení novely Trestného zákona fakticky rezignoval na efektívne stíhanie daňových deliktov a nastal masívny prepad v ich stíhaní. Vyjadril sklamanie, že parlament aj minister spravodlivosti ignorovali jeho legislatívny podnet a návrh zákona zameraný na boj proti daňovým podvodom. Vyhlásenie prišlo v období, keď časť koalície otvorene pripúšťa výmenu generálneho prokurátora ešte pred parlamentnými voľbami a pred uplynutím jeho funkčného obdobia v decembri 2027, pričom túto otázku verejne otvoril aj podpredseda parlamentu Tibor Gašpar. Téma zapadá do širšej diskusie o dôsledkoch trestnej novely, ktorá zmenila hranice škody a premlčacie lehoty a ktorej časti predtým posudzoval Ústavný súd SR.

Spor o zrušenie voľby poštou zo zahraničia sa odsunul na jesennú schôdzu

Koaličný návrh na zrušenie voľby poštou zo zahraničia, ktorý by Slovákom žijúcim v zahraničí umožnil hlasovať už len osobne na zastupiteľských úradoch, sa má prerokovať až na ďalšej, jesennej schôdzi parlamentu. SNS podmienila podporu zmeny prijatím osempercentnej kvóty pre prednostné hlasy v parlamentných voľbách namiesto súčasných troch percent, čo narazilo na odpor časti koalície a zablokovalo dohodu. Opozičné Progresívne Slovensko, SaS, KDH aj mimoparlamentní Demokrati návrh dlhodobo označujú za účelový zásah do volebných pravidiel, ktorý môže pripraviť o hlas desaťtisíce občanov, a v predchádzajúcich týždňoch proti nemu zvolali protesty v Bratislave aj Košiciach. Predloha tak zostáva otvorenou a politicky výbušnou položkou volebnej legislatívy pred jeseňou.

Plán obnovy smeruje k posledným platbám, zonácie národných parkov ostávajú sporné

Slovenský Plán obnovy a odolnosti v hodnote 6,4 miliardy eur vstúpil do záverečnej fázy, v ktorej krajinu čaká podanie posledných dvoch žiadostí o platbu v súhrnnej výške približne 1,2 miliardy eur, pričom všetky zostávajúce míľniky a ciele musia byť splnené do 31. augusta 2026. Najspornejším míľnikom ôsmej platby vo výške 453 miliónov eur zostáva schválenie zonácií Tatranského národného parku, Národného parku Nízke Tatry, Poloniny a Malá Fatra, ktorých hodnotenie Európska komisia pozastavila pre nedokončený proces. Zonácie sa mali dostať na rokovanie vlády 24. júna, opozičné Progresívne Slovensko však opakovane upozorňuje, že vláda ich predloženie odkladá a tým ohrozuje výplatu časti európskych zdrojov. Spor naráža aj na požiadavku Komisie pripraviť zonáciu podľa národnej metodiky identifikácie pralesov a ochrany biotopu hlucháňa.

Pôdohospodárskej platobnej agentúre hrozí podmienečné pozastavenie akreditácie

Naďalej trvá spor okolo Pôdohospodárskej platobnej agentúry, ktorá na Slovensku vypláca európske agrodotácie a od ktorej Európska komisia po audite požaduje okamžité podmienečné pozastavenie akreditácie. V kampani na rok 2026 je na priame platby vyčlenených 662 miliónov eur a ak agentúra zistenia neobjasní, môže nasledovať dočasná akreditácia na dvanásť mesiacov spojená s plánom nápravy, pričom platby farmárom by sa podľa Komisie nemali zastaviť. Minister pôdohospodárstva Richard Takáč opakuje, že peniaze farmárov ohrozené nie sú, opozícia naopak žiada odstúpenie ministra aj vedenia agentúry. Kauza sa stala ďalším bodom širšieho sporu o riadne čerpanie európskych zdrojov.

Verejný ochranca práv zostáva pod policajnou ochranou, podporu mu vyjadrila advokátska komora

Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský naďalej zostáva pod ochranou polície po vlne vyhrážok, ktoré nasledovali po jeho podnete na Ústavný súd SR vo veci registračného limitu 50 000 dospelých členov pre cirkvi a náboženské spoločnosti. Podnet podal po sťažnosti Starokatolíckej cirkvi, v politickej diskusii však čelil obvineniam z údajnej islamizácie Slovenska, na ktorých sa podieľali aj členovia vlády. Slovenská advokátska komora útoky politikov na ombudsmana verejne odsúdila ako narúšanie princípov právneho štátu a podporu ústavnej inštitúcii vyjadrili aj českí a poľskí ombudsmani a medzinárodné organizácie. Prípad sa stal súčasťou širšej diskusie o tlaku na nezávislé kontrolné inštitúcie, ktorú sleduje aj Európska komisia.

Konanie o porušení Zmluvy o EÚ pre ústavnú novelu o prednosti práva EÚ pretrváva

Naďalej beží konanie o nesplnení povinnosti, ktoré Európska komisia začala 21. novembra 2025 voči Slovensku pre septembrovú ústavnú novelu zakotvujúcu v článku 7 Ústavy SR možnosť slovenských orgánov vrátane súdov posudzovať rozsah uplatniteľnosti práva EÚ vrátane rozhodnutí Súdneho dvora EÚ. Komisia argumentuje, že úprava je v rozpore so zásadou prednosti a jednotného uplatňovania úniového práva a autonómie jeho právneho poriadku, a zaslala formálnu výzvu s dvojmesačnou lehotou na odpoveď. Slovenská vláda deklarovala, že reformu mieni brániť, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť postupu do druhej fázy s odôvodneným stanoviskom a následnej žaloby na Súdny dvor EÚ. Kontext konania zostrila rezolúcia Európskeho parlamentu z 20. mája 2026 o úpadku právneho štátu na Slovensku, prijatá pomerom 347 hlasov za, 165 proti a 25 zdržaní.

Tlak Európskeho parlamentu na kondicionalitu eurofondov a spor o Úrad na ochranu oznamovateľov pokračuje

Európsky parlament v apríli 2026 schválil správu vyzývajúcu Komisiu spustiť mechanizmus kondicionality právneho štátu voči Slovensku podľa nariadenia 2020/2092 a zvážiť pozastavenie platieb z rozpočtu EÚ, pričom politický tlak v sledovanom období pretrvával bez nového formálneho kroku. Dôvodom sú zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry, novela Trestného zákona a zásah do Úradu na ochranu oznamovateľov. Práve pre zmenu, ktorá pôvodný úrad transformuje na nový orgán so šéfom menovaným predsedom parlamentu, vedie Komisia samostatné konanie pre rozpor so smernicou o ochrane oznamovateľov a Chartou základných práv EÚ. Pôvodný úrad mal zaniknúť 1. januára 2026, no po zásahu Ústavného súdu SR z decembra 2025 funguje ďalej bez zmien.

Slovensko vedie pred Súdnym dvorom EÚ spor o nariadenie RePowerEU

Slovensko vedie pred Súdnym dvorom EÚ žalobu proti nariadeniu RePowerEU o postupnom ukončení dovozu ruského plynu a ropy, ktorú podalo v apríli 2026 a ktorá je v písomnej fáze konania bez nového procesného úkonu v sledovanom týždni. Minister spravodlivosti Boris Susko argumentuje, že hoci nariadenie bolo prijaté ako opatrenie spoločnej obchodnej politiky kvalifikovanou väčšinou, vecne ide o sankčné a bezpečnostné rozhodnutie vyžadujúce jednomyseľnosť, a namieta aj porušenie zásad subsidiarity a proporcionality. Spor priamo súvisí so slovenskou energetickou agendou a s ropovodom Družba, ktorého dodávky boli po januárovom výpadku obnovené 23. apríla 2026 a podmienili aj odblokovanie 20. sankčného balíka EÚ. Prípadný ďalší výpadok dodávok by mohol znova skomplikovať slovenskú pozíciu pri schvaľovaní sankcií.

Európsky parlament dohodol odklad pravidiel pre vysokorizikovú AI a zákaz nudifikácie

Poslanci Európskeho parlamentu sa v rámci takzvaného digitálneho omnibusu dohodli na úprave aktu o umelej inteligencii, ktorá prináša neskoršie a jasne stanovené dátumy uplatňovania pravidiel pre vysokorizikové systémy, zjednodušenie povinností a výslovný zákaz tvorby pornografického obsahu umelou inteligenciou bez súhlasu zobrazenej osoby. Úprava má priamy dopad na slovenský návrh zákona o umelej inteligencii a európskej dátovej regulácii, ktorý pripravilo ministerstvo investícií a informatizácie a ktorý má vytvoriť vnútroštátny rámec dohľadu nad AI s navrhovanou účinnosťou od 1. augusta 2026. Slovenský zákon počíta so sankciami až do 35 miliónov eur alebo 7 percent celkového ročného obratu a s možnosťou stiahnuť rizikové systémy z trhu. Posun európskych termínov dáva slovenskému zákonodarcovi priestor zosúladiť harmonogram dohľadu s finálnou podobou únijných pravidiel.

Sankčná agenda EÚ napreduje, Slovensko nové balíky neblokuje

Európska únia pokračuje v sankčnej politike voči Rusku, keď po cielenom mini-balíku prijatom v polovici júna pripravuje rozsiahly 21. balík sektorových sankcií plánovaný na koniec júna alebo začiatok júla so zameraním na vývoz ruskej ropy, finančný sektor a takzvanú tieňovú flotilu. Slovensko a Maďarsko podľa dostupných informácií nové obmedzenia neblokujú, keďže obe krajiny podmienili podporu sankcií obnovením dodávok ropy ropovodom Družba, ktoré beží od 23. apríla 2026. Slovenská sankčná politika tak zostáva fakticky naviazaná na technický stav ropovodu cez ukrajinské územie. Pri ďalšom prerušení dodávok by sa rozhodovanie v Rade EÚ mohlo opäť skomplikovať, podobne ako pri 20. balíku.