Megaproces Očistec pokračoval výsluchmi obžalovaných, súd konanie prerušil do 11. augusta

Na pracovisku Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici pokračovalo v pondelok 27. júla hlavné pojednávanie v kauze Očistec pred trojčlenným senátom pod vedením sudcu Petra Pulmana. Podpredseda Národnej rady SR a bývalý prezident Policajného zboru Tibor Gašpar vyhlásil, že je nevinný a prípravu obžaloby označil za škandalóznu. V utorok 28. júla vypovedali ďalší z jedenástich obžalovaných: podnikateľ Norbert Bödör hovoril približne tri minúty a ďalšiu výpoveď podmienil vyjasnením otázky prípustnosti dôkazov, bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik zopakoval, že obvinenia sú nezákonné a že prokuratúra ani po šiestich rokoch nešpecifikovala skutok číslo devätnásť. Expolicajti Róbert Krajmer, Marián Zetocha a Milan Mihálik odmietli vypovedať, kým súd neposúdi prípustnosť dôkazov a rozsah benefitov poskytnutých spolupracujúcim obvineným. Spolupracujúci obžalovaný Bernard Slobodník, bývalý šéf finančnej polície, upravil časť svojej výpovede o úplatku vo výške päťdesiattisíc eur s tým, že na úplatku trvá, no zrejme išlo o iný prípad. Obžaloba zahŕňa dvadsať skutkov kvalifikovaných ako založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny, prijímanie úplatku a zneužívanie právomoci verejného činiteľa v rokoch 2012 až 2018; senát pojednávanie prerušil do 11. augusta 2026.

Generálny prokurátor podal protest proti disciplinárnemu rozhodnutiu prezidenta vo veci riaditeľa SIS

Generálny prokurátor Maroš Žilinka podal 28. júla protest prokurátora proti rozhodnutiu prezidenta Petra Pellegriniho z 5. marca 2026, ktorým bol riaditeľovi Slovenskej informačnej služby Pavlovi Gašparovi uložený disciplinárny trest vo forme zrážky zo mzdy vo výške pätnásť percent na jeden mesiac. Sankcia sa viazala na dopravnú nehodu na Dobšinskej ulici v Nitre z 30. augusta 2025, pri ktorej boli dychové skúšky u oboch účastníkov negatívne a podnet podala v januári 2026 strana Sloboda a Solidarita. Žilinka namieta porušenie zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície: rozhodnutie podľa neho neobsahuje skutok vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným, nebol zistený úplný a presný skutkový stav, prezident konal predčasne a uložená sankcia zjavne prekračuje hornú hranicu pokuty za konanie s znakmi priestupku. Generálny prokurátor žiada zrušenie celého rozhodnutia ako nezákonného. Kancelária prezidenta v ten istý deň uviedla, že sa s protestom oboznámi a vybaví ho v súlade so zákonom; prezident bol v tom čase na štátnej návšteve Číny.

Vyšetrovateľ inšpekcie rozšíril obvinenie v kauze Kajúcnik o pokračovací zločin zneužívania právomoci

Advokát Peter Kubina 27. júla informoval, že vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby rozšíril 20. júla obvinenie v kauze Kajúcnik voči policajtom Pavlovi Ďurkovi, Róbertovi Magulovi a Branislavovi Dunčkovi a voči právoplatne odsúdenému bývalému policajtovi Jánovi Kaľavskému. Nový skutok je kvalifikovaný ako pokračovací zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa paragrafu 326 Trestného zákona s tým, že príslušníci Národnej kriminálnej agentúry mali počas eskorty kajúcnika z väzby navádzať svedka na obsah výpovede a na označenie konkrétnej budovy v Moste pri Bratislave ako objektu, ktorý mal podpáliť. Obhajoba tvrdí, že skutok existuje len v predstavách vyšetrovateľa a tímu Veritas, že o ňom nehovorí žiaden relevantný dôkaz a že údajne navádzaný svedok navádzanie opakovane poprel. Kubina zároveň namieta absenciu výkonu právomoci verejného činiteľa, nesprávnu kvalifikáciu organizovanej skupiny a premlčanie; ak prokurátor obvinenie nezruší z úradnej povinnosti, obhajoba podá sťažnosť v zákonnej lehote. Úrad inšpekčnej služby rozšírenie obvinenia potvrdil, bližšie informácie s odkazom na prebiehajúce konanie neposkytol.

Via Iuris podala hromadnú pripomienku k návrhu zákona o justičných čakateľoch

Mimovládna organizácia Via Iuris podala 28. júla hromadnú pripomienku k návrhu zákona Ministerstva spravodlivosti SR, ktorý má do právneho poriadku opätovne zaviesť inštitút justičného čakateľa. Podľa riaditeľky Kataríny Batkovej návrh vytvára zásadnú bariéru pre vstup skúsených právnických odborníkov do súdnictva, keďže advokáti, prokurátori a akademici by museli opustiť svoje povolanie a absolvovať trojročnú prípravu bez záruky vymenovania za sudcu. Návrh predpokladá, že voľné miesta na okresných a správnych súdoch sa budú prednostne obsadzovať justičnými čakateľmi a otvorené výberové konania sa uskutočnia len výnimočne, ak čakatelia miesta neobsadia. Úprava zároveň definuje podmienky prijatia čakateľa, priebeh výberového konania, odbornú justičnú prípravu a odbornú justičnú skúšku a ruší doterajší inštitút odborných justičných stážistov. Navrhovaná účinnosť je 1. júl 2027; Via Iuris argumentuje, že systém by viedol k sebareprodukcii justície a znemožnil by diverzitu, ktorá sa osvedčila pri budovaní Najvyššieho správneho súdu SR.

Najvyšší správny súd potvrdil porušenie zákona o verejnom obstarávaní pri výstavbe nájomných bytov

Najvyšší správny súd SR zverejnil 24. júla rozhodnutie sp. zn. 4Sfk/63/2025 z 19. marca 2026, ktorým senát v zložení predsedníčka Monika Valašiková a členovia Peter Potásch a Vlastimil Pavlikovský ako spravodajca zamietol kasačnú sťažnosť. Súd potvrdil, že obec Balog nad Ipľom porušila zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní pri súťaži na výstavbu desiatich nájomných bytov, pretože nedostatočne a nejednoznačne opísala predmet zákazky v rozpore s paragrafom 42 ods. 1 a prílohou č. 3 bodom 1 zákona, takže predložené ponuky neboli vzájomne porovnateľné. Súd zároveň konštatoval porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, keď obec ešte pred vyhlásením súťaže prenajala pozemok konkrétnej spoločnosti, ktorá tak získala informačnú výhodu. Rozhodnutie je právoplatné a opravný prostriedok proti nemu nie je prípustný. Právna veta zdôrazňuje povinnosť verejného obstarávateľa opísať predmet zákazky nestranne a dostatočne podrobne.

Najvyšší správny súd vylúčil jednostranné navýšenie poistného o daň z poistenia

Najvyšší správny súd SR zverejnil 29. júla rozhodnutie sp. zn. 3Stk/18/2025 z 29. apríla 2026, ktorým senát v zložení predseda Michal Dzurdzík a členky Katarína Benczová a Zuzana Šabová zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú. Súd potvrdil zákonnosť rozhodnutia Národnej banky Slovenska v pozícii orgánu dohľadu nad finančným trhom. Podľa právnej vety poisťovňa nie je oprávnená zo zákona č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia, konkrétne z paragrafu 4 ods. 2 písm. a), paragrafu 5 ods. 3 a paragrafu 6 ods. 4, jednostranne navýšiť voči poistníkom dohodnuté poistné o daň, ak týmto postupom koná v rozpore s paragrafom 53 Občianskeho zákonníka upravujúcim ochranu spotrebiteľa v spotrebiteľských zmluvách. Rozhodnutie má priamy dosah na prax neživotného poistenia a na posudzovanie jednostranných zmien zmluvných podmienok.

Od 17. augusta sprísni zákon o obchodnom registri podmienky zmien v spoločnostiach s ručením obmedzeným

Odborná verejnosť sa v uplynulom týždni intenzívne venovala novej úprave podľa zákona č. 29/2026 Z. z. o obchodnom registri, ktorá nadobúda účinnosť 17. augusta 2026. Zakladateľské dokumenty spoločností s ručením obmedzeným budú po novom vyžadovať formu notárskej zápisnice alebo advokátom autorizovanej listiny namiesto doterajšieho osvedčenia podpisu, pričom rovnaká forma sa bude vyžadovať aj pri prevodoch obchodných podielov a rozhodnutiach spoločníkov o zmene vlastníckej štruktúry. Zákon zároveň ruší doterajší zákaz reťazenia, podľa ktorého mohla fyzická osoba založiť najviac tri jednoosobové spoločnosti a spoločnosť s ručením obmedzeným nemohla vlastniť inú takúto spoločnosť. Zavádza sa pokuta až do štyritisíc eur pre registrovaného za omeškanie s podaním návrhu na zápis a solidárna zodpovednosť viacerých konateľov. Poslankyňa Mária Kolíková a zástupcovia zamestnávateľov upozorňujú na zdraženie a byrokratickú záťaž, advokáti zase na neregulovanú advokátsku tarifu za autorizáciu.

Spor bývalých ministrov spravodlivosti o nedokončenú reformu trestného procesu a paragraf 363

Bývalí ministri spravodlivosti Mária Kolíková a Viliam Karas sa 30. júla verejne rozišli v hodnotení nedokončenej reformy trestného procesu z predchádzajúceho volebného obdobia. Karas tvrdí, že po nástupe do funkcie našiel nedokončený návrh bez dostatočnej odbornej zhody, Kolíková oponuje, že návrh prešiel riadnym pripomienkovým konaním za účasti Slovenskej advokátskej komory. Reforma mala okrem iného zúžiť právnu úpravu paragrafu 363 Trestného poriadku, teda mimoriadneho oprávnenia generálneho prokurátora rušiť rozhodnutia v prípravnom konaní. Po páde vlády Eduarda Hegera sa reforma nezaviedla a téma zostáva otvorená aj pre súčasné volebné obdobie. Spor je relevantný pre budúcu koncepciu trestného práva procesného, keďže obe strany opozície s ňou vstupujú do prípravy volebných programov.

Teplári kritizujú pripravovanú novelu zákona o tepelnej energetike, ministerstvo pripomienky odmietlo

Slovenský zväz výrobcov tepla 26. júla vyhlásil, že pripravovaná novela zákona o tepelnej energetike prehlbuje diskrimináciu približne dvoch miliónov ľudí napojených na centrálne zásobovanie teplom. Zväz namieta, že návrh umožňuje výstavbu individuálnych zdrojov tepla aj v územiach obsluhovaných systémami centrálneho zásobovania, čo pri odpájaní odberateľov rozpočíta fixné náklady medzi menší počet zostávajúcich domácností. Predseda predstavenstva Stanislav Janiš prirovnal situáciu k povinnému zmluvnému poisteniu motorových vozidiel, kde solidarita systému stojí na širokej báze účastníkov. Ministerstvo hospodárstva SR tvrdí, že ide o harmonizáciu s európskymi pravidlami a že novela obsahuje ochranu odberateľov obmedzením výstavby decentralizovaných zdrojov vo vymedzených územiach. Rezort odmietol viaceré odporúčania zväzu vrátane možnosti dodávateľa tepla jednostranne vypovedať zmluvu.

Ministerstvo financií pripravuje zvýšenie príplatku za nadzemné podlažie pri dani z nehnuteľností

Ministerstvo financií SR podľa informácií z 26. júla pripravuje úpravu dane z nehnuteľností, ktorá umožní mestám a obciam zvýšiť príplatok za každé nadzemné podlažie kancelárskych budov a hotelov. Súčasný strop je 0,33 eura za meter štvorcový a zostal nezmenený od roku 2004, po novom sa má odvíjať od sadzby dane zo stavieb na bývanie v danej obci, čo znamená napríklad 1,35 eura v bratislavskom Starom Meste, 1,27 eura v Košiciach a 0,95 eura v Prešove. Navrhovaná účinnosť je od 1. novembra, vlastníci by však prvýkrát platili zvýšenú daň najskôr za rok 2027. Združenie miest a obcí Slovenska zmenu podporuje ako posilnenie vlastných príjmov samospráv, Podnikateľská aliancia Slovenska varuje pred záťažou pre malé a stredné podniky. Presné číslo novely ani harmonogram medzirezortného pripomienkového konania zatiaľ neboli zverejnené.

Od septembra platia nové pravidlá cestnej premávky vrátane zákazu telefónov na priechodoch

Novela pravidiel cestnej premávky s účinnosťou od 1. septembra 2026 prináša zmenu v postavení chodcov na priechodoch, ktorej sa odborná verejnosť venovala 27. júla. Chodci získajú prednosť už pri zjavnom prejavenom úmysle vstúpiť na priechod, nesmú však vstúpiť náhle a musia sledovať dopravnú situáciu na ceste. Nová úprava výslovne zakazuje používanie mobilných telefónov a iných zariadení znižujúcich schopnosť sledovať situáciu na ceste počas prechádzania. Vodiči budú povinní sledovať signalizovaný úmysel chodca a zastaviť vozidlo. Balík zmien účinný od 1. septembra sa dotýka aj taxikárov, cyklistov a používateľov elektrických kolobežiek.

Podmienky pre vodičov taxislužieb sa od apríla 2027 sprísnia o povinné preskúšanie

Podľa úpravy z dielne Ministerstva vnútra SR, o ktorej sa informovalo 24. júla, budú žiadatelia o preukaz vodiča taxislužby musieť absolvovať teoretickú skúšku z pravidiel cestnej premávky. Skúšku bude potrebné opakovať každých päť rokov, inak bude oprávnenie na vedenie vozidla taxislužby pozastavené. Aplikácie taxislužieb budú zároveň musieť umožniť zákazníkovi výber jazyka komunikácie s vodičom. Podľa Branislava Masára z Asociácie taxi SR narástol počet vodičov z približne trinásťtisíc pred tromi rokmi na štyridsaťpäťtisíc, pričom deväťdesiat percent z nich tvoria cudzinci. Úprava má nadobudnúť účinnosť 1. apríla 2027.

Spor o výklad dlhovej brzdy: premiér tvrdí, že samosprávy nemusia mať vyrovnané rozpočty

Premiér Robert Fico na tlačovej konferencii v Prešove 27. júla vyhlásil, že vláda samosprávam oficiálne oznámila, že nemusia zostavovať vyrovnané rozpočty, a toto stanovisko zopakoval aj 29. júla. Opiera sa o výnimku zo sankcií dlhovej brzdy podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti s odôvodnením, že výdavky spojené s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky presahujú tri percentá hrubého domáceho produktu. Poslanec Progresívneho Slovenska Štefan Kišš oponoval, že vláda vedome porušuje ústavný zákon a že takzvaná klauzula o troch percentách je neplatná, keďže tento výklad odmietol Ústavný súd SR. Zástupcovia samospráv žiadajú namiesto politických vyhlásení oficiálne metodické usmernenie Ministerstva financií SR a presadzujú úplné vyňatie samospráv zo sankčných pásiem s argumentom, že vysoký verejný dlh nespôsobili. Spor má priamy dosah na zostavovanie rozpočtov obcí a vyšších územných celkov na rok 2027.

Polícia uzavrela prípad cesty ministra vnútra na Veľkú cenu Formuly 1, nadácia žiada preskúmanie

Vyšetrovateľ podľa informácií z 29. júla uzavrel prípad cesty ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka na Veľkú cenu Formuly 1 v Abú Zabí z decembra 2024 so záverom, že cestu si minister a jeho partnerka uhradili z vlastných platov. Ubytovanie a letenky v celkovej hodnote približne dvanásťtisícpäťsto eur boli podľa zistení hradené v hotovosti. Nadácia Zastavme korupciu následne zverejnila zistenia o úhrade leteniek v hotovosti niekoľko dní po návrate ministra a požaduje preskúmanie veci iným vyšetrovateľom. Opozícia vrátane bývalého ministra vnútra Romana Mikulca kritizuje najmä prístup do takzvaných VIP zón. Minister argumentuje pracovnými stretnutiami s vedením Medzinárodnej automobilovej federácie k témam kybernetickej bezpečnosti, vodíkových autobusov a bezpečnosti cestnej premávky.

Národná banka Slovenska zavedie od januára rozdielne limity ukazovateľa zabezpečenia úveru

Opatrenie Národnej banky Slovenska, ktorému sa odborná diskusia venovala 30. júla, zavádza od 1. januára 2027 rozdielne limity ukazovateľa zabezpečenia úveru nehnuteľnosťou. Pre osoby do tridsaťpäť rokov kupujúce prvú nehnuteľnosť na bývanie bude limit deväťdesiat percent hodnoty nehnuteľnosti za podmienky, že žiadny spoludlžník nevlastní nehnuteľnosť na bývanie; pre dlžníkov vlastniacich dve a viac nehnuteľností klesne na sedemdesiat percent a pre ostatných bude osemdesiat percent s výnimkou do deväťdesiat percent pre približne päť percent nových úverov. Účinnosť bola na žiadosť bankového sektora posunutá z pôvodne navrhovaného 1. októbra 2026. Podľa riaditeľa odboru finančnej stability Mareka Ličáka tvoria viac než päťdesiatšesť percent transakcií opakovaní kupujúci. Ceny nehnuteľností v prvom štvrťroku 2026 vzrástli medziročne o štrnásť percent celoslovensky a takmer o dvadsať percent v Bratislavskom kraji.

Komisia schválila takmer trojnásobné zvýšenie slovenskej schémy pomoci pre energeticky náročné podniky

Európska komisia 30. júla schválila úpravy slovenskej schémy štátnej pomoci, ktorá kompenzuje energeticky náročné podniky za nepriame náklady emisných povoleniek premietnuté do cien elektriny. Rozpočet schémy sa zvyšuje z dvestopäťdesiat miliónov eur na sedemstodesať miliónov eur a maximálna intenzita pomoci stúpa zo sedemdesiatpäť na osemdesiat percent oprávnených nákladov. Z upravenej schémy boli vyradené ropné a plynárenské spoločnosti, ktoré boli pôvodne medzi oprávnenými prijímateľmi. Komisia v ten istý deň schválila obdobné zmeny schém pre Česko, Francúzsko a Holandsko, pričom cieľom je znížiť riziko presunu energeticky náročnej výroby mimo Európskej únie. Právnym základom sú revidované usmernenia o štátnej pomoci v rámci systému obchodovania s emisnými kvótami.

Slovensku uplynul mandát európskeho prokurátora, Komisia zvažuje ďalší postup

Dňa 28. júla uplynul mandát Juraja Novockého ako slovenského európskeho prokurátora v Európskej prokuratúre a Slovensko sa stalo jediným z dvadsiatich piatich zúčastnených členských štátov bez riadne vymenovaného zástupcu v kolégiu. Agendu dočasne preberá delegovaná prokurátorka Renáta Ontkovičová s trojmesačným obnoviteľným mandátom. Výberové konania opakovane zlyhali: v pôvodnom kole neuspel ani jeden z dvoch prihlásených kandidátov a šesť doplňujúcich kôl neprinieslo žiadnu prihlášku, pričom aktuálne opätovne vyhlásené kolo má uzávierku 1. septembra 2026. Eurokomisár pre spravodlivosť Michael McGrath adresoval slovenskému ministerstvu spravodlivosti formálny list a Komisia vyhodnocuje odpoveď a zvažuje ďalšie kroky. Prípady dozorované Ontkovičovou sa budú prerozdeľovať, čo podľa Nadácie Zastavme korupciu zdrží vyšetrovania vrátane kauzy rekonštrukcií nemocníc v hodnote približne dvestomiliónov eur.

Ministerstvo vnútra odmietlo zapisovať zahraničné manželstvá osôb rovnakého pohlavia napriek rozsudku Súdneho dvora

Ministerstvo vnútra SR koncom uplynulého týždňa rozhodlo, že manželstvá osôb rovnakého pohlavia uzavreté v inom členskom štáte Európskej únie nebudú zapisované do Osobitnej matriky. Rozhodnutie prišlo po upozornení generálneho prokurátora Maroša Žilinku z 21. júla pre nečinnosť rezortu, ktorý mal od doručenia upozornenia tridsaťdňovú lehotu rozhodnúť o dvoch podaných žiadostiach. Jednu z nich podali 15. decembra 2025 Ivan Novotný a Metod Špaček, ktorí uzavreli manželstvo v Rakúsku v roku 2020, a to po rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-713/23 Wojewoda Mazowiecki, ktorý členským štátom ukladá uznávať manželstvá uzavreté v inom členskom štáte. Premiér Robert Fico rozhodnutie obhajuje ústavnou definíciou manželstva a odkazuje na novelu Ústavy SR z roku 2025, právnici však upozorňujú na prednosť práva Európskej únie a na možnosť dotknutých párov obrátiť sa na inštitúcie Únie a medzinárodné súdy. Formálne konanie Európskej komisie v tejto veci k 30. júlu začaté nebolo.

Zverejnená metodika k zákonu o rovnakom odmeňovaní, ktorý transponuje smernicu o transparentnosti odmeňovania

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v spolupráci so Slovenským národným strediskom pre ľudské práva zverejnilo 28. júla metodiku a analytický nástroj k zákonu č. 76/2026 Z. z. o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty. Zákon je slovenskou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/970 o transparentnosti odmeňovania a nadobudol účinnosť 7. júna 2026. Zamestnávatelia musia do 31. júla 2026 zaviesť štruktúru odmeňovania, od 1. augusta 2026 sprístupniť kritériá určovania odmien a na žiadosť zamestnanca poskytnúť informácie o odmeňovaní do dvoch mesiacov. Zamestnávatelia s dvestopäťdesiatimi a viac zamestnancami podávajú správu ministerstvu každoročne do 15. apríla, zamestnávatelia so sto až dvestoštyridsiatimi deviatimi zamestnancami každé tri roky. Metodika definuje kritériá hodnotenia práce, ktorými sú zložitosť, zodpovednosť, namáhavosť, pracovné podmienky a mäkké zručnosti.

Nadobudol účinnosť dvadsiaty prvý sankčný balík, ktorý Slovensko po prvý raz neblokovalo

Dvadsiaty prvý balík sankcií Európskej únie voči Rusku a paralelné sankcie voči Bielorusku, prijaté Radou 23. júla, nadobudli účinnosť na prelome 23. a 24. júla po publikácii v Úradnom vestníku Európskej únie. Balík zahŕňa dvestoosemnásť nových položiek vrátane sankcií voči deväťdesiatim štyrom ruským bankám, odpojenia tridsiatich dvoch bánk od systému SWIFT, zákazov transakcií pre tridsaťtri bánk a jedenásť poskytovateľov služieb kryptoaktív a opatrení voči štyridsiatim jednej lodi takzvanej tieňovej flotily. Zmrazuje sa aj cenový strop na ruskú ropu na úrovni 44,10 amerického dolára za barel do 14. júla 2027. Na rozdiel od predchádzajúcich kôl Slovensko balík neblokovalo, čím sa prerušila séria slovenských a maďarských vet, ktoré opakovane odkladali prijatie sankčných opatrení. Finálna podoba balíka bola oproti pôvodnému návrhu Komisie citeľne zmiernená a obsahuje výnimky pre Maďarsko a Grécko.