Od nadobudnutia účinnosti  zákona č. 546/2010 Z.z.  (od 1. januára 2011) (ďalej len „Zákon“), ktorým bol novelizovaný jednak (i) zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „Zákon o slobodnom prístupe k informáciám“), ako aj (ii) zákon č. 40/1964  Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) uplynuli už viac ako dva roky.

Aj napriek relatívne dlhému obdobiu, počas ktorého predmetný Zákon platí, absentuje v laickej ale aj odbornej verejnosti znalosť a využívanie ustanovení o povinnom zverejňovaní informácií povinnými osobami. V nedávnej minulosti sme sa mohli opakovane stretnúť s neuplatnením predmetného inštitútu (napr.>>> tu), ktoré malo za následok právnu neúčinnosť nimi uzavretých zmlúv.

Zákon zaviedol povinné zverejňovanie zmlúv, povinné zverejňovanie objednávok za tovary a služby a povinné zverejňovanie faktúr za tovary a služby. Ďalší text sa sústredí výlučne na povinné zverejňovanie zmlúv povinnými osobami.

Právna úprava v Zákone o slobodnom prístupe k informáciám

Zákonom bolo do Zákona o slobodnom prístupe k informáciám vložené nové ustanovenie §5a, v rámci ktorého Zákon upravil povinné zverejňovanie zmlúv. Podľa §5a ods.1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám „Povinne zverejňovaná zmluva je písomná zmluva, ktorú uzaviera povinná osoba a ktorá obsahuje informáciu, ktorá sa získala za verejné prostriedky, alebo sa týka  používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom, na základe zákona alebo nakladania s finančnými  prostriedkami Európskej únie.“ Zákon o slobodnom prístupe k informáciám vymedzuje aj negatívne, ktoré zmluvy nepatria k povinne zverejňovaným.
 
Poznámka: osobami povinnými sprístupňovať informácie podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona (ďalej len "Povinná osoba").

Podľa vyššie uvedeného ustanovenia povinne zverejňovanou zmluvou je zmluva, ktorá spĺňa tri nasledovné podmienky: (i) ide o zmluvu, ktorá je uzatvorená v písomnej forme, (ii) ide o zmluvu, ktorú uzavrela Povinná osoba a (iii) ide o zmluvu, ktorá sa dotýka používania verejných prostriedkov, resp. nakladania s majetkom štátu, obce, vyššieho územného celku, prípadne finančných prostriedkov Európskej únie.
 
Zákon o slobodnom prístupe k informáciám rozoznáva dva druhy povinného zverejňovania zmlúv, a to:

• povinné zverejňovanie zmlúv v Centrálnom registri zmlúv (ďalej len „Register“). Zverejňovanie zmlúv zabezpečuje Úrad vlády Slovenskej republiky v elektronickej podobe. V Registri sa povinne zverejňujú zmluvy, ktorých účastníkom je ministerstvo, ostatný ústredný orgán štátnej správy, verejnoprávna inštitúcia alebo nimi založená právnická osoba. Povinné osoby sú povinné bezodkladne po uzatvorení zaslať zmluvu Úradu vlády Slovenskej republiky na zverejnenie.
• povinné zverejňovanie zmlúv na  webovom sídle Povinnej osoby, prípadne v Obchodnom vestníku. Povinne zverejňovaná zmluva, ktorej účastníkom je iná povinná osoba ako uvedená vyššie, sa zverejňuje na webovom sídle Povinnej osoby, ktorá zmluvu uzaviera, prípadne, ak táto osoba nemá webové sídlo, zmluva sa zverejňuje bezodplatne v Obchodnom vestníku. 

Právna úprava v Občianskom zákonníku

V nadväznosti na novelizáciu Zákona o slobodnom prístupe k informáciám bol novelizovaný aj  Občiansky zákonník, do ktorého bolo vložené nové ustanovenie § 47a. Podľa tohto ustanovenia „Ak zákon ustanovuje povinné zverejnenie zmluvy, zmluva je účinná dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia.“ Vzhľadom na citované ustanovenie povinne zverejňované zmluvy podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám nadobúdajú účinnosť až dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia  či už v Registri,  na webovom sídle Povinnej osoby alebo v Obchodnom vestníku.

Občiansky zákonník s nesplnením tejto povinnosti spája nevyvrátiteľnú domnienku neuzatvorenia takejto zmluvy. Podľa § 47a ods. 3 Občianskeho zákonníka „Ak sa do troch mesiacov od uzavretia zmluvy alebo od udelenia súhlasu, ak sa na jej platnosť vyžaduje súhlas príslušného orgánu zmluva nezverejnila, platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo.“ Za typický príklad súhlasu príslušného orgánu je možné považovať schválenie zmluvy obecným zastupiteľstvom. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že pokiaľ nebola povinne zverejňovaná zmluva zverejnená v súlade s ustanoveniami Zákona o slobodnom prístupe k informáciám v uvedenej lehote 3 mesiacov platí, akoby k jej uzatvoreniu neprišlo, a táto predmetná zmluva de jure neexistuje, nenadobudne ani platnosť ani účinnosť (nie absolútnu neplatnosť).

Aplikačné problémy 

V praxi sa v súvislosti s inštitútom povinného zverejňovania zmlúv môžu vyskytovať rôzne aplikačné problémy:

• Povinná osoba si svoju povinnosť nesplní a nezverejní povinne zverejňovanú zmluvu v Registri, na webovom sídle, prípadne ani v Obchodnom vestníku. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám s touto možnosťou počíta a pre tento prípad dáva možnosť druhému účastníkovi zmluvného vzťahu, aby tak urobil. Podľa § 5a ods. 10 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám „Ak zmluva nie je zverejnená do siedmich dní odo dňa uzavretia alebo odo dňa doručenia súhlasu, ak sa na jej platnosť vyžaduje súhlas príslušného orgánu, môže účastník podať návrh na zverejnenie v Obchodnom vestníku.“ Ide však len o možnosť druhého účastníka predmetného zmluvného vzťahu a nie o povinnosť.
• Povinná osoba uzavrie s treťou osobou zmluvu, ktorú strany nezverejnia predpísaným spôsobom, aj keď k reálnemu plneniu zo strany účastníkov zmluvného vzťahu dôjde/dochádza. V daných prípadoch sa uplynutím 3 mesiacov na zmluvu treba pozerať akoby ani nevznikla. Pokiaľ zmluvné strany zmluvu plnia či plnili, takéto plnenia nemajú právny dôvod a môžu byť považované za bezdôvodné obohatenie, prípadne následkom môže byť strata práv (napr. užívacieho práva, vlastníckeho práva) či neexistencia povinností, o ktorých sa zmluvné strany domnievajú, že existujú. Na zachovanie právnej istoty preto odporúčame v prípadoch, kde to povaha veci pripúšťa, uzavretie novej zmluvy, ktorá bude následne zverejnená postupom podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám;
• Nejednoznačná úprava vo vzťahu k vymedzeniu pojmu povinne zverejňovaná zmluva a Povinná osoba má za následok, že niektoré subjekty s majetkovou účasťou štátu (napr. niektoré distribučné spoločnosti v energetike) zastávajú názor, že na ne sa nevzťahuje povinnosť zverejňovať zmluvy, nakoľko nehospodária s verejnými zdrojmi v zmysle zák. č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, príp. sa odvolávajú na výnimku spočívajúcu v oslobodení od povinnosti zverejnenia, keď je zmluva uzatvorená v bežnom obchodnom styku v rozsahu predmetu podnikania Povinnej osoby (§ 5a ods. 2 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám). Presnejší výklad daných pojmov by mohla dať súdna judikatúra, avšak doteraz súdy o žiadnej žalobe za nezverejňovanie nerozhodovali;

Možné sankcie

Za najväčší nedostatok Zákona možno považovať reálnu vynútiteľnosť plnenia povinnosti zverejňovať povinne zverejňované zmluvy a v prípade porušovania týchto povinností Povinnými osobami je problematické uplatnenie sankcií.

Už z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že k porušeniu povinnosti Povinnými osobami môže dôjsť buď tým, že Povinná osoba nezverejní povinne zverejňovanú zmluvu (pretože bude v záujme oboch zmluvných strán túto zmluvu nezverejniť, ale obe zmluvné strany pritom budú mať záujem na reálnom plnení tejto zmluvy), alebo danú povinnosť jednoducho opomenú, alebo majú za to, že daná zmluva nepatrí k povinne zverejňovaným zmluvám.

Zákon o slobodnom prístupe k informáciám výslovne neustanovuje žiadnu konkrétnu sankciu Povinnej osobe za porušenie povinnosti zverejniť zmluvu. V § 21 Zákona o slobodnom prístupe  k informáciám sú všeobecne upravené priestupky, pričom podľa § 21 ods. 1 písm. c) Zákona o slobodnom prístupe k informáciám platí, že „Priestupku sa dopustí ten, kto poruší inú povinnosť ustanovenú týmto zákonom.“ V zmysle daného ustanovenia je možné uložiť pokutu do výšky 1.650,- EUR a zákaz  činnosti až na dva roky. Priestupky prejednáva obvodný úrad len na podnet dotknutej osoby. Na priestupky sa vzťahuje aj zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorý v § 42a obdobne ustanovuje „(1) Priestupku sa dopustí aj ten, kto vedome vydá a zverejní nepravdivé, neúplné informácie, kto poruší povinnosť určenú osobitným predpisom, alebo ten, kto vydaním rozhodnutia  alebo vydaním príkazu, alebo iným opatrením zapríčiní porušenie práva na sprístupnenie informácií. (2) Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 1.659,- EUR a zákaz činnosti až na dva roky." Za porušenie povinnosti uloženej právnickej osobe zodpovedá podľa zákona o priestupkoch ten, kto za právnickú osobu konal alebo mal konať, a ak ide o konanie na príkaz, ten, kto dal na konanie príkaz.

Poznámka: k času spracovania článku nám nie sú známe žiadne rozhodnutia správneho orgánu o uložení pokuty za porušenie povinnosti zverejniť zmluvu, príp. súdne rozhodnutie o porušení § 47a Občianskeho zákonníka.

Záver

Prijatý Zákon umožnil zvýšenú kontrolu verejnosti nad hospodárením a správou verejného majetku a prostriedkov zo strany orgánov verejnej správy. Fyzické, prípadne právnické osoby, uzatvárajúce akúkoľvek zmluvu s Povinnou osobou, ktorá nakladá s verejnými prostriedkami, prípadne majetkom (ako napr. kúpna zmluva, zmluva o zriadení vecného bremena, nájomná zmluva a pod.) musia mať na zreteli povinnosť jej zverejnenia v zmysle Zákona o slobodnom prístupe k informáciám v spojení s Občianskym zákonníkom zo strany Povinnej osoby. V prípade, že nedôjde k takémuto zverejneniu do 7 dní od uzavretia, druhá zmluvná strana má možnosť bezodplatného zverejnenia v Obchodnom vestníku, čím sa dosiahne účinnosť zmluvy a zároveň predíde riziku neexistencie zmluvy.

Mgr. Silvia Podlipná,
advokátka, Associate Partner

JUDr. Matej Slezák,
advokátsky koncipient

Rödl & Partner Advokáti, s. r. o.

Lazaretská 8
811 08 Bratislava 1

Tel.: +421 2 57 200 411
Fax:  +421 2 52 733 635
e-mail: bratislava@roedl.sk

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk