Deti sa líšia od dospelých najmä tým, že sa nachádzajú v procese telesného, psychického, emočného, sociálneho a morálneho vývinu. V oblasti emócií majú deti slabšiu schopnosť sebaregulácie a silnejšie reagujú na podnety z prostredia. Ich fyzický organizmus ešte nedosiahol plnú zrelosť a schopnosť zvládať dlhodobú fyzickú či psychickú záťaž. Tieto a ďalšie odlišnosti sú dôvodom osobitných požiadaviek na systém súdnictva pre mládež a iného zaobchádzania s deťmi, ktoré sa dopustili protiprávneho konania.
Na medzinárodnej úrovni sa problematika špecifického zaobchádzania s mladistvými v trestnom konaní stala predmetom prijímania legislatívnych nástrojov vo forme usmernení, odporúčaní či dohovorov od druhej polovice 20. storočia. Tieto aktivity boli prijímané predovšetkým na pôde OSN, Rady Európy a Európskej únie. Za najvýznamnejší a najkomplexnejší nástroj upravujúci procesné práva mladistvých v trestnom konaní možno považovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/800 z 11. mája 2016 o procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní, ktorou sa vytvoril ucelený rámec pre trestné konanie proti mladistvému v Európskej únii.
Monografia hodnotí úroveň transpozície smernice 2016/800 a ďalších medzinárodných nástrojov týkajúcich sa procesných práv detí, ktoré sa dopustili protiprávneho konania majúceho znaky trestného činu. Autori poukazujú na jednotlivé nedostatky slovenskej vnútroštátnej úpravy a predstavujú návrhy de lege ferenda. Aj napriek tomu, že autori predstavujú riešenia a legislatívne návrhy, táto problematika prináša neustále množstvo diskutabilných otázok, ktoré je potrebné riešiť. Veríme, že predložená monografia bude východiskom pre odbornú diskusiu a tiež prínosom pre legislatívnu oblasť pre prípad vytvorenia osobitného systému trestného súdnictva mládeže, ako aj pre aplikačnú prax.