Československé právne predpisy klasifikovali zamestnania podľa ich náročnosti. Baníci boli zaradení do I. kategórie, ktorá zakladá nárok na predčasný dôchodok dosiahnutím veku 55 rokov, za predpokladu, že boli zamestnaní dvadsaťpäť rokov, z toho pätnásť rokov pod zemou v hlbinnej bani. Nový právny predpis prijatý v roku 1992 zrušil tento systém klasifikácie k 31. decembru 1992, pričom zachoval nadobudnuté nároky až do roku 2016. Po zániku Československej federatívnej republiky 31. decembra 1992 Česká republika toto zrušenie uplatnila okamžite, zatiaľ čo Slovensko odložilo jeho účinky až do roku 1999.

V roku 2013 požiadal žalobca, v tom čase vo veku 55 rokov, o poskytnutie dôchodku na Slovensku. Jeho žiadosť bola zamietnutá z dôvodu, že nespĺňal podmienku, podľa ktorej musel pracovať pätnásť rokov ako baník v hlbinnej bani. Slovenské orgány usúdili, že obdobia výkonu činnosti na území súčasnej Českej republiky sa môžu zohľadniť len vtedy, ak podľa českých právnych predpisov stále spadajú do I. kategórie. K 31. decembru 1992, kedy bola táto klasifikácia v Českej republike zrušená, však ešte nevykonával činnosť v tejto kategórii pätnásť rokov.

Následne vznikol spor, či bola slovenská správa sociálneho poistenia pri výpočte tohto trvania pätnástich rokov povinná zohľadniť obdobie od 1. januára 1993 do 31. augusta 1995, počas ktorého žalobca naďalej pracoval ako baník v hlbinnej bani v Českej republike.
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky predložil Súdnemu dvoru otázku týkajúcu sa výkladu nariadenia č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia1, a konkrétne pravidla týkajúceho sa sčítania dôb činnosti dosiahnutých v rôznych členských štátoch na účely výpočtu starobného dôchodku. Cieľom tohto pravidla je zabezpečiť, aby osoby, ktoré vykonávali činnosť, ktorá im zakladá nárok na osobitné výhody, nestratili nárok na tieto výhody len z toho dôvodu, že využili svoje právo voľne sa pohybovať, tým že túto činnosť vykonávali v inom členskom štáte.

Súdny dvor konštatoval, že toto pravidlo sa uplatňuje vždy, keď sú stanovené osobitné pravidlá priznania starobného dôchodku pre určité povolania alebo činnosti v členskom štáte príslušnom na poskytnutie dávky. To platí aj v prípade neexistencie osobitného systému sociálneho zabezpečenia formálne oddeleného od všeobecného systému.

Pokiaľ ide o prejednávanú vec, Súdny dvor konštatoval, že slovenské právne predpisy stanovovali pre obdobie od 1. januára 1993 do 31. augusta 1995 osobitné pravidlá v oblasti starobných dôchodkov pre činnosť baníka v hlbinnej bani. Keďže doby dosiahnuté žalobcom v Českej republike boli spojené s touto činnosťou, zdá sa, že s výhradou overenia, ktoré prináleží vykonať Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky, treba tieto doby zohľadniť pri výpočte jeho starobného dôchodku na Slovensku.

[1] Nariadenie (ES) č. 883/2004 Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Text s významom pre EHP a Švajčiarsko). Pokiaľ ide o uplatniteľnosť tohto nariadenia na prejednávanú vec, Súdny dvor pripomenul, že nariadenie stanovuje, že na účely určenia nároku na dávku sa zohľadnia všetky doby poistenia, zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo bydliska dosiahnuté pred dátumom uplatňovania nariadenia na území príslušného členského štátu. V dôsledku toho okolnosť, že doby prispievania, o ktoré ide vo veci samej, predchádzajú nadobudnutiu účinnosti nariadenia, ako aj pristúpeniu dotknutých členských štátov, v prejednávanej veci Slovenskej republiky a Českej republiky, k Európskej únii, nebráni uplatneniu tohto nariadenia na situáciu, o akú ide v tejto veci.

Zdroj: Riaditeľstvo pre komunikáciu
Sekcia pre tlač a informácie curia.europa.eu
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 75/26
Luxemburg 21. mája 2026
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-717/24|Sociálna poisťovňa (Starobný dôchodok baníka v hlbinnej bani)