Musel ju však napokon v Ruskej federácii zanechať a s rodinou utiecť, pretože z klienta, ktorý bol oznamovateľom trestnej činnosti, sa v dôsledku pomsty odsúdených stal obvinený a neskôr obžalovaný.

Klient preto z Ruskej federácie utiekol a usadil sa v Slovenskej republike. Keď sa dozvedel, že Ruská federácia bude žiadať jeho extradíciu, prišiel za nami s tým, že potrebuje pomoc. Nepreháňame, ak povieme, že sme mali v rukách klientov život, pretože o ruských väzniciach a o značnom počte krutých úmrtí v nich by sme na základe získaných informácií mohli napísať samostatný článok.

Trvalo nám takmer dva roky, kým sa nám podarilo zabezpečiť jeho medzinárodnú ochranu, a to kvôli značnej náročnosti prípadu spôsobenej klientovým dvojitým štátnym občianstvom. Ak sa pýtate, ako často sa  v Slovenskej republike udeľuje azyl, tak nie veľmi často – od roku 2010 udelil migračný úrad azyl len necelým deviatim percentám žiadateľov.
 

Charakteristika klienta

Klient je štátnym občanom Ruskej federácie a zároveň aj štátnym občanom ďalšieho štátu mimo Európskej únie, pričom väčšinu svojho života žil v Ruskej federácii. Vyrastal v nej, študoval v nej a neskôr v nej od základov vybudoval úspešnú obchodnú spoločnosť. V období, keď sa klientova spoločnosť rapídne rozrastala a naberala na hodnote, sa ocitla v hľadáčiku osôb, ktoré sa korupčným správaním pokúšali nadobudnúť výlučnú účasť v nej, teda jednoducho povedané, ukradnúť mu ju.

V záujme toho, aby sa klient zbavil týchto pokusov a zastavil konanie týchto osôb, nahlásil ich pokusy ruským orgánom činným v trestnom konaní. Situácia sa následne vyvinula tak, že na základe klientovho trestného oznámenia boli odsúdené desiatky ruských úradníkov a príslušníkov policajného zboru.

Dávalo by zmysel očakávať, že týmto sa klientova situácia zmení k lepšiemu, ale opak bol pravdou. Pôvodne boli klientovými nepriateľmi iba osoby, ktorých cieľom bola klientova spoločnosť, ale na základe klientovho trestného oznámenia sa okruh jeho nepriateľov podstatne rozšíril. Terčom sa teda nakoniec popri klientovej spoločnosti stal aj samotný klient a začali voči nemu byť vedené umelo vykonštruované trestné stíhania, v rámci ktorých boli vypočúvaní aj jeho rodinní príslušníci.

Klientov život sa postupom času skomplikoval natoľko, že útek z Ruskej federácie bol jedinou možnosťou, ktorou mohol uchrániť seba a svoju rodinu pred prenasledovaním zo strany ruských orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Rozhodol sa preto so svojou rodinou utiecť a usadili sa v Slovenskej republike. Po vypuknutí vojny na Ukrajine začal klient otvorene a verejne kritizovať Ruskú federáciu, a to jednak za to, že ho nebola schopná chrániť pred pokusmi o zmocnenie sa jeho spoločnosti, ale aj za vznik konfliktu na Ukrajine. Napokon začala Ruská federácia trestne stíhať klienta popri iných trestných stíhaniach aj za to, že vyjadruje svoje politické názory, ktoré oponujú ruskej propagande.

Klientova obava z extradície sa napokon naplnila a Ruská federácia žiadala jeho vydanie na trestné stíhanie, pričom, ako to pri politicky motivovaných trestných stíhaniach býva zvykom, do extradičnej žiadosti sa nezahŕňajú. Od začiatku sme však s extradičným konaním počítali a boli sme naň pripravení, pretože sme museli počítať aj s variantom, že by klientovi azyl udelený nebol. Podrobnejšie sa však extradičnému konaniu v tomto článku venovať nebudeme.
 

Prvé kolo v azylovom konaní

V azylovom konaní sa nedá nič vrátiť späť, a tomu sme prispôsobili vedenie nášho doteraz najnáročnejšieho azylového konania. Azylové konanie trvalo celkovo takmer dva roky, pretože prvé rozhodnutie migračného úradu bolo zrušené správnym súdom a vec bola vrátená migračnému úradu na ďalšie konanie. Druhé rozhodnutie migračného úradu už bolo kladné, a teda klientovi bol udelený tzv. politický azyl podľa § 8 písm. a) Zákona o azyle.

Začiatok našej cesty k azylu bol taký, že klient sa z obavy z extradície do Ruskej federácie obrátil so žiadosťou o právnu konzultáciu na našu advokátsku kanceláriu. Klient nám na konzultácii povedal, že sa obáva toho, že Ruská federácia bude v blízkej dobe žiadať o jeho extradíciu a jeho cieľom je, aby sa za žiadnych okolností nemusel vrátiť do Ruskej federácie, pretože mu v nej s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu hrozí minimálne mučenie a veľmi pravdepodobne smrť. Vzhľadom na okolnosti prípadu bolo naše odporúčanie jednoznačné – požiadať o udelenie azylu na území Slovenskej republiky.

Právne postavenie nielen azylanta, ale aj žiadateľa o azyl, má totiž za následok, že vydanie do cudziny je podľa § 501 písm. b) Trestného poriadku[1] neprípustné – znamená to, že kým prebieha azylové konanie, tak vydanie do cudziny je neprípustné a neplatí to iba pre azylanta, ale platí to aj pre žiadateľa o azyl. Začatím azylového konania sme teda získali dve veci – v prvom rade šancu získať pre klienta azyl a zabezpečiť tým nielen dočasnú, ale aj trvácnu neprípustnosť jeho vydania a v druhom rade čas, aby sme sa dostatočne pripravili na extradičné konanie bez esa v rukáve, teda v prípade, ak budeme v azylovom konaní neúspešní.

Treba úprimne povedať, že štatisticky nie sú šance na udelenie azylu priaznivé. Azylové konanie končí úspešným udelením medzinárodnej ochrany veľmi zriedkavo. Štatistika zverejnená Migračným úradom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý rozhoduje o udeľovaní medzinárodnej ochrany, uvádza, že od roku 2010 do roku 2026 bol azyl udelený iba 8,98% žiadateľom a doplnková ochrana bola poskytnutá iba 12,63% žiadateľom.[2] Od začiatku preto do každého azylového konania vkladáme maximálne množstvo úsilia a žiadne neberieme na ľahkú váhu.

Poskytovanie medzinárodnej ochrany, ktorou je azyl a doplnková ochrana, aktuálne upravuje nový Zákon o medzinárodnej ochrane,[3] ktorý okrem iného zrušil predchádzajúci Zákon o azyle.[4] V našom prípade však celé azylové konanie prebiehalo podľa Zákona o azyle, a to na základe prechodného ustanovenia v § 88 ods. 1 Zákona o medzinárodnej ochrane.

V priebehu azylového konania absolvoval klient dva osobné pohovory – prvý absolvoval v rámci podávania vyhlásenia na cudzineckej polícii o tom, že žiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky a druhý absolvoval po vyše mesiaci, ale už na migračnom úrade. V rámci prvého pohovoru sa príslušník policajného zboru pýtal klienta vopred stanovené otázky, ktoré sú aj verejne dostupné, no na druhom pohovore sa už zamestnanec migračného úradu pýtal klienta otázky príznačné pre jeho konkrétny prípad, a preto nie sú vopred známe ani zverejnené. Treba tiež spomenúť, že všeobecne platí, že žiadateľ o azyl sa počas výsluchu nemôže s právnym zástupcom radiť; právny zástupca môže byť na pohovore prítomný, môže dohliadať na jeho priebeh a na záver sa vyjadriť k jeho priebehu, ale do pohovoru nemôže nijako zasahovať. Preto je potrebné klienta čo najlepšie pripraviť vopred, aby mal predstavu, čo môže byť pre migračný úrad rozhodujúce.

Zápisnice z osobných pohovorov sú v azylovom konaní veľmi dôležitými dôkazmi, a preto bolo veľmi dôležité, ako klient odpovedal na otázky kladené počas pohovorov, pretože neskoršie protirečenie si alebo zmeny odpovedí môže mať v azylovom konaní za následok zníženie dôveryhodnosti žiadateľa a prísnejšie hodnotenie jeho žiadosti podľa § 19a ods. 3 Zákona o azyle.

Okrem pohovoru nás migračný úrad k ničomu ďalšiemu nevyzýval, no my sme priebežne do azylového konania predkladali niekoľko podaní spolu s prílohami, ktorými sme odôvodňovali udelenie azylu klientovi. Migračný úrad nás kontaktoval až pár dní pred vydaním rozhodnutia, pričom nám dal možnosť preštudovať si azylový spis a vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, k čomu nám na požiadanie dokonca ústretovo predĺžil lehotu.

V rámci nahliadnutia do azylového spisu sa nám potvrdilo to, čo býva pravidlom – migračný úrad si zaobstaral množstvo podkladov k rozhodnutiu. Informácie čerpal jednak z verejne dostupných zdrojov, ale aj z tzv. polytematických správ o stave krajín pôvodu, ktoré vypracúval na to príslušný odbor v rámci migračného úradu.

Polytematické správy vznikali tak, že zamestnanec migračného úradu, ktorý posudzoval náš prípad, zadal spomínanému odboru otázky ohľadom krajín pôvodu nášho klienta a následne spomínaný odbor tieto otázky zodpovedal a uviedol zdroje, z ktorých pri formulácii odpovedí vychádzal. Otázky, ktoré boli predmetom polytematických správ, boli zamerané najmä na: (i) zistenie skutočností, ktoré migračný úrad sám považoval za podstatné pre rozhodnutie; a (ii) overenie pravdivosti tvrdení a argumentov, ktoré sme v azylovom konaní uviedli migračnému úradu.

Migračný úrad nás jeho prvým rozhodnutím nepotešil, pretože klientovi neudelil azyl ani mu neposkytol doplnkovú ochranu. Neprekvapilo nás to, pretože sme si boli vedomí toho, že klientov prípad je celkovo veľmi náročný a jeho dvojité štátne občianstvo môže byť v azylovom konaní veľkou prekážkou, a preto sme boli na súdny prieskum dobre pripravení. Obrátili sme sa teda na správny súd a proti rozhodnutiu migračného úradu sme podali správnu žalobu.
 

Zrušenie rozhodnutia správnym súdom

Správnu žalobu je potrebné uchopiť odlišne ako podania v azylovom konaní, pretože pre správny súd sú kľúčové úplne iné skutočnosti ako pre migračný úrad v azylovom konaní. Zároveň sme vedeli, že máme k dispozícii množstvo argumentov, ktoré je možné pred správnym súdom použiť, ale bolo potrebné zvoliť nosné argumenty hodné podrobného rozpracovania.

Žalobu sme teda postavili na niekoľkých nosných argumentoch, ktorých voľba bola správna, pretože správny súd dal za pravdu našej argumentácii, ktorú sme v tomto prípade vyskladali na subordinatívnom (podraďovacom) princípe, a ten nám umožnil vytvoriť pevný základ celej argumentácie. Znamená to, že všetky čiastkové argumenty na seba vzájomne nadväzovali a čiastkové argumenty následne nadväzovali na nosné argumenty, čo im vytvorilo pevnú a ťažko rozporovateľnú základňu.

Správny súd následne skonštatoval, že stav veci nebol úplne a presne zistený, a najmä že neboli dostatočne preskúmané listinné podklady, ktoré sme migračnému úradu predložili (naše podania a ich prílohy) a dokonca ani listinné podklady, ktoré si migračný úrad sám zabezpečil (polytematické správy). Rozhodnutie migračného úradu bolo teda správnym súdom zrušené a vec bola migračnému úradu vrátená na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní pred migračným úradom sme sa zamerali na otázky, ktoré migračný úrad vnímal ako sporné a nedostatočne preukázané. Kľúčovou z nich bola otázka, či nemôže klient využiť medzinárodnú ochranu ani v jeho druhej krajine pôvodu, ktorej je popri Ruskej federácii taktiež občanom. Totižto, ak by klient mohol využiť jej medzinárodnú ochranu, tak by nemal žiadať o medzinárodnú ochranu Slovenskú republiku, ktorej štátnym občanom nie je.

V tejto fáze sme si siahli na dno našich síl, pretože sme mali za to, že všetky podstatné argumenty už odzneli a migračnému úradu sme predložili všetko, čo sme mohli. Celú situáciu nám však v tomto prípade komplikovalo klientovo dvojité štátne občianstvo, ktoré bolo najväčšou prekážkou celého azylového konania.

Zároveň sme vedeli, že ak chceme uspieť, tak musíme prísť s niečím novým, a to sme aj urobili – zmenili sme procesnú stratégiu a predložili migračnému úradu dôkazy, ktoré sa dali spochybniť len veľmi ťažko. Zmena procesnej stratégie sa nám napokon osvedčila a odvtedy ju používame aj v ďalších azylových konaniach.
 

Zmena procesnej stratégie a prekážky azylového konania

Azylové právo, azyl alebo doplnková ochrana boli doposiaľ veľmi málo diskutovanými témami. O týchto témach je napísaných právnických článkov alebo publikácií ako šafranu, ale máme pocit, že vzhľadom na súčasnú situáciu vo svete sa o nich začína písať viac a azyl sa stáva čoraz známejším právnym inštitútom. Zdroje právnej doktríny sú teda v porovnaní s inými právnymi odvetviami alebo oblasťami značne obmedzené. V azylových konaniach preto rozhoduje najmä prax a znalosť toho, ako migračný úrad skutočne postupuje a akým spôsobom žiadateľov posudzuje.

V azylovom konaní sa uplatňuje princíp materiálnej pravdy, a teda migračný úrad je povinný podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku[5] zistiť presne a úplne skutočný stav veci. Nemožno sa však spoliehať na to, že migračný úrad urobí prácu za právneho zástupcu, teda že bude cielene a extenzívne vyhľadávať podklady svedčiace v prospech žiadateľa o azyl. V azylovom konaní je preto (neprekvapivo) hlavnou úlohou právneho zástupcu, aby vyhľadal a poskytol migračnému úradu všetky informácie a dôkazy, ktoré bez dôvodných pochybností odôvodňujú udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany jeho klientovi.

V priebehu azylového konania sme preto migračnému úradu predkladali veľké množstvo dokumentov, ktoré odôvodňovali udelenie medzinárodnej ochrany nášmu klientovi. Samozrejme, to neznamená, že čím viac strán dokumentov do konania právny zástupca predloží, tým je to lepšie; ale ak je klientova pozícia v určitom smere náročná, tak presvedčivé a dôveryhodné preukázanie opaku si vyžaduje nadštandardné množstvo argumentov, dôkazov a celkového úsilia.

Tento prípad bol obzvlášť náročný, pretože klient mal dvojité štátne občianstvo, čo predstavovalo podstatnú prekážku v azylovom konaní, ktorú bolo potrebné prekonať. Pripomíname na tomto mieste, že azylové konanie, o ktorom píšeme, prebiehalo podľa starého Zákona o azyle, a preto je už len z princípu potrebné vnímať nižšie uvedené informácie ako starú právnu úpravu. Jedným dychom ale treba dodať, že podmienky na udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany v novom Zákone o medzinárodnej ochrane sú porovnateľné, a preto sú nižšie uvedené informácie relevantné aj pre konania o udelení medzinárodnej ochrany podľa nového Zákona o medzinárodnej ochrane.

V prípadoch, keď žiadatelia o azyl nemajú dvojité štátne občianstvo, je hlavným cieľom v azylovom konaní, zjednodušene povedané, preukázanie obáv z prenasledovania a preukázanie, že vzhľadom na tieto obavy sa žiadateľ o azyl nemôže alebo nechce vrátiť do krajiny pôvodu.

V prípade, ak je žiadateľovým cieľom poskytnutie doplnkovej ochrany, tak je potrebné, aby preukázal vážne dôvody domnievať sa, že by bol žiadateľ v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia.

Azylové konanie je však špecifické tým, že žiadosť o udelenie azylu sa nepodáva oddelene od žiadosti o poskytnutie doplnkovej ochrany, ale rozhoduje sa o nich v jednom konaní. V prípade, ak žiadateľovi nie je v konaní o medzinárodnej ochrane udelený azyl, tak migračný úrad rozhoduje ex offo o poskytnutí doplnkovej ochrany.

Dvojité štátne občianstvo však spôsobuje, že žiadateľ o azyl musí okrem vyššie uvedeného preukázať aj skutočnosť, že má obavu z prenasledovania aj v jeho druhej krajine pôvodu. V prípade, ak sa žiadateľova druhá krajina pôvodu považuje za bezpečnú krajinu pôvodu podľa § 2 písm. l) Zákona o azyle, tak by mal taktiež preukázať, že v jeho prípade ju za bezpečnú krajinu pôvodu nemožno považovať alebo sa do nej nemôže vrátiť, čo úzko súvisí s obavou z prenasledovania v nej.

Klientovo dvojité štátne občianstvo však nebolo jedinou prekážkou, ktorej sme čelili – ďalšou prekážkou bolo preukázanie, že klientova kritika Ruskej federácie nebola účelová. Klient totižto po vypuknutí vojny na Ukrajine začal otvorene a verejne kritizovať Ruskú federáciu, vrátane jej prezidenta, a bolo potrebné preukázať, že účelom tejto kritiky nebolo vytvorenie podmienok na udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany. Išlo o náročnú úlohu, ale podarilo sa nám s ňou vysporiadať tak, že napokon stratila svoju relevanciu.

Okrem preukazovania splnenia podmienok na udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany je rovnako dôležitou úlohou právneho zástupcu preukázať aj opak všetkého, čo migračný úrad získal a čo svedčí v neprospech jeho klienta. Možno je to dokonca aj úplne najdôležitejšia úloha právneho zástupcu v azylovom konaní. Máme totiž za to, že pre migračný úrad sú najdôležitejšími podkladmi spomínané polytematické správy, ktoré si v azylových konaniach zabezpečuje.

Polytematické správy v tomto prípade obsahovali zmiešané informácie – niektoré boli v prospech klienta, niektoré v jeho neprospech a napokon aj také, ktoré sme vyhodnotili ako neutrálne. Museli sme ich preto komplexne zhodnotiť a vyjadriť sa k nim tak, aby nemohli byť podkladom na neudelenie azylu alebo neposkytnutie doplnkovej ochrany nášmu klientovi.

Procesnou stratégiou bolo teda komplexne spracovať všetky doposiaľ prezentované argumenty, vyvrátiť každý jeden argument migračného úradu prezentovaný v azylovom, ale aj správnom súdnom konaní, a v neposlednom rade zaobstarať ďalšie dôkazy, ktoré nie sú verejne prístupné, ale zároveň pochádzajú z veľmi dôveryhodných zdrojov, a preto je ich pravdivosť a správnosť ťažko spochybniteľná. Tieto dôkazy sa na konci dňa ukázali ako presvedčivejšie a dôveryhodnejšie v porovnaní s dôkazmi, ktoré zaobstaral migračný úrad.

Napokon sa ukázalo, že zmena stratégie bola dobrým rozhodnutím, pretože po predložení dodatočnej argumentácie a dôkazov migračný úrad uznal, že udelenie azylu nášmu klientovi je opodstatnené a spravodlivé, a preto mu ho po takmer dvoch rokoch udelil – podrobnejšie sa však našej procesnej stratégii venovať nebudeme, pretože je súčasťou nášho know-how.
 

Právne postavenie azylanta

Právne postavenie azylanta je podľa § 501 písm. b) Trestného poriadku jednou zo skutočností, ktoré spôsobujú neprípustnosť vydania. Znamená to, že v prípade extradičného konania nebude mať prokurátor vo fáze predbežného vyšetrovania príliš veľa práce, pretože je nesporné, že podmienky na vyslovenie prípustnosti vydania do cudziny v tomto prípade dané nie sú.

Okrem toho sa azylant považuje za cudzinca, ktorému sa udelil trvalý pobyt. Vzhľadom na to, že azyl sa udeľuje na dobu neurčitú, klientovi získaním azylu odpadla povinnosť pravidelne si predlžovať prechodný pobyt na území Slovenskej republiky. Azylanti taktiež majú prístup na trh práce a teda sa môžu voľne zamestnať, prípadne podnikať na území Slovenskej republiky.

Získanie štátneho občianstva je v súlade s čl. 34 Dohovoru o právnom postavení utečencov[6] taktiež azylantom zjednodušené – azylanti môžu podľa Zákona o štátnom občianstve Slovenskej republiky[7] žiadať o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky, ak žijú na území Slovenskej republiky aspoň štyri roky bezprostredne predchádzajúce podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva. Azylant zároveň môže žiadať o vydanie špeciálneho cestovného dokladu cudzinca podľa Dohovoru o právnom postavení utečencov a Zákona o cestovných dokladoch.[8]

Treba však mať na pamäti, že právne postavenie azylanta nie je nedotknuteľné. Azyl môže byť odňatý najmä vtedy, keď pominú dôvody, pre ktoré bol udelený, ale môže byť odňatý aj v dôsledku správania sa azylanta po tom, čo mu bol azyl udelený. Takým správaním môže byť napr. aj komunikácia s orgánmi verejnej moci krajiny pôvodu, a to najmä s konzulárnymi úradmi, zastupiteľskými úradmi alebo veľvyslanectvami, čo môže byť v niektorých prípadoch vnímané ako dobrovoľné využitie ochrany, ktorú mu poskytol štát, ktorého je štátnym občanom.[9] Azylantom, ktorých zastupujeme, preto radíme, aby každý podobný krok vopred konzultovali s nami.
 

Záver

Sporové konania sa kvôli ich priebehu prirovnávajú k šachu – náš ťah, ťah protistrany a následne ideme opäť my, pričom ďalším ťahom sa niekedy dá zhojiť predchádzajúci zlý ťah. Azylové konania, resp. po novom konania o udelení medzinárodnej ochrany, by sme na základe našich skúseností prirovnali k voľnému lezeniu bez istiaceho lana, a to práve kvôli spomínanej špecifickosti týchto konaní.

V azylových konaniach nie je priestor na nápravu – ak urobíte chybu, je v drvivej väčšine prípadov nezvratná. V azylových konaniach je tlak veľmi citeľný a ešte citeľnejší je v prípadoch, ak paralelne s azylovým konaním prebieha aj extradičné konanie – v takom prípade je potrebné zvažovať množstvo vecí zároveň.

Vždy máme radosť z každého pracovného úspechu, ale najväčšiu radosť máme z tých úspechov, ktoré našim klientom významným spôsobom menia život k lepšiemu – a udelenie azylu nepochybne takým úspechom je. Klient nám po úspešnom skončení azylového konania povedal, že po rokoch mu konečne odľahlo a konečne sa mu lepšie zaspáva.

V prípadoch, keď niekomu hrozí extradícia, tak neexistuje žiaden skúšobný pokus, pretože jeden zlý krok vedľa môže znamenať stratu šance na záchranu pred extradíciou – to si náš klient uvedomil včas. Ak ste v rovnakej situácii, radi sa s Vami o nej porozprávame skôr, než urobíte prvý krok.

JUDr. Martin Herczeg
Associate