14.3.2023
ID: 5686upozornenie pre užívateľov

Čo je predmetom celoeurópskych pravidiel o digitálnych službách a dotknú sa aj Vášho podnikania?

Koncom roka 2022 začali platiť celoeurópske pravidlá o digitálnych službách[1], ktoré sa vzťahujú na všetky digitálne služby, ktoré spájajú spotrebiteľov s produktmi, službami, či iným obsahom. Napriek tomu, že tieto pravidlá zavádzajú prísnejšiu reguláciu najmä pre veľmi veľké online platformy a veľmi veľké online vyhľadávače, pričom do týchto kategórií spadá len obmedzené množstvo „technologických gigantov“, ich regulácia sa dotýka tiež menších podnikateľov podnikajúcich v oblasti poskytovania online sprostredkovateľských služieb.

Ktorí podnikatelia patria do kategórie online sprostredkovateľov, a čo znamenajú nové celoeurópske pravidlá o digitálnych službách pre ich podnikanie?

Harmonizácia pravidiel pre poskytovanie digitálnych služieb vo forme celoeurópskych pravidiel o digitálnych službách („DSA“) nastala, okrem iného, za účelom zachovania riadneho fungovania jednotného vnútorného trhu Európskej Únie („“). Poskytovanie online služieb prekračuje hranice jednotlivých štátov a zavádzanie vnútroštátnych predpisov, ku ktorému dochádzalo vo viacerých štátoch EÚ, malo na vnútorný trh EÚ negatívny dopad.

Na koho sa DSA aplikuje?

DSA sa aplikuje na poskytovateľov nasledovných sprostredkovateľských služieb:

  1. Služba „obyčajný prenos“ – spočíva buď v prenose informácií poskytovaných príjemcom v komunikačnej sieti, alebo v poskytovaní prístupu ku komunikačnej sieti – medzi sprostredkovateľov tejto služby patria napríklad poskytovatelia internetových služieb, či virtuálne privátne siete (VPN);
  2. Služba „kešing“ – spočíva v prenose informácií poskytovaných príjemcom služby v komunikačnej sieti, v rámci ktorého tieto informácie automaticky, dočasne a prechodne uchovávajú, ide o službu vykonávanú len za účelom zefektívnenia ďalšieho prenosu informácií k iným príjemcom na ich žiadosť - medzi sprostredkovateľov tejto služby patria napríklad siete pre doručovanie obsahu (CDN);
  3. Služba „hosting“ - spočíva v uchovávaní informácií poskytovaných príjemcom služby na jeho žiadosť - medzi sprostredkovateľov tejto služby patria napríklad online trhoviská, sociálne siete, obchody s aplikáciami, či poskytovatelia cloudových služieb. Do tejto kategórie teda spadajú online platformy (medzi celosvetovo najznámejšie patria Facebook, Twitter, či LinkedIn).

Mohlo by sa javiť, že slovenských podnikateľov sa DSA nedotkne, nakoľko poskytovanie vyššie uvedených služieb si zväčša spájame len s technologickými gigantmi. V skutočnosti však do kategórie poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb spadá veľké množstvo podnikateľov rôznych veľkostí, a svoje miesto si medzi nimi nájdu aj viacerí slovenskí strední a malí podnikatelia. Tieto subjekty si teraz budú musieť poskytovanie svojich služieb, ako aj s tým súvisiace interné postupy nastaviť tak, aby boli súladné s novými pravidlami stanovenými v DSA.

Aké povinnosti z DSA podnikateľom plynú?

Rozsah povinností aplikujúcich sa na poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb je rôzny v závislosti od toho, aké konkrétne služby títo podnikatelia poskytujú, ako aj v závislosti od ich veľkosti a rozsahu ich vplyvu. Najprísnejšie pravidlá DSA stanovuje pre poskytovateľov veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov[2]. Vzhľadom na množstvo nových povinností, ako aj s ohľadom na rozdiely v objektoch ich uplatnenia nižšie uvádzame zhrnutie len základných povinností platných pre všetkých online sprostredkovateľov:

  1. Podávať správy o transparentnosti – podnikatelia budú povinní (minimálne) každoročne zverejňovať zrozumiteľné správy o akomkoľvek moderovaní obsahu, ktoré uskutočnili v dotknutom období. Moderovanie obsahu slúži najmä na odhaľovanie a boj proti nezákonnému obsahu (nezákonné nenávistné prejavy, teroristický obsah, atď.) a informáciám od príjemcov sprostredkovateľovej služby, ktoré nie sú v súlade s obchodnými podmienkami sprostredkovateľa;
  2. Poskytovať služby s ohľadom na základné práva (zaručené Chartou základných práv Európskej únie);
  3. Spolupracovať s národnými orgánmi po tom, ako im tieto vydajú príkazy smerujúce k zabezpečeniu naplnenia účelu DSA (príkazy konať proti nezákonnému obsahu, príkazy na poskytnutie informácií);
  4. Určiť kontaktné miesta pre národné orgány, Európsku Komisiu a Európsky výbor pre digitálne služby - tak, aby bola zabezpečená priama elektronická komunikácia;
  5. Určiť kontaktné miesta pre príjemcov ich služby – tak, aby bola zabezpečená priama a rýchla komunikácia elektronickými prostriedkami a používateľsky ústretovým spôsobom;
  6. Zahrnúť do svojich obchodných podmienok informácie o všetkých obmedzeniach, ktoré zavedú vo vzťahu k informáciám poskytovaným príjemcami služby.

Popri zavádzaní priamych povinností DSA taktiež vymedzuje, aké podnikateľské správanie je neprijateľné, a zavádza povinnosť online sprostredkovateľov aktívne participovať na zamedzovaní takémuto správaniu. Jednou z podstatných oblastí, ktorým sa DSA venuje, je zákaz tzv. temných vzorcov. Temné vzorce predstavujú praktiky, ktorými sa podnikatelia snažia zmanipulovať spotrebiteľov k výberu, ktorý často nie je v ich najlepšom záujme, práve naopak. Medzi takéto praktiky patrí napríklad úprava webového rozhrania tak, aby spotrebiteľa viedla k nákupu, či skrývanie informácií, napríklad informácií o nákladoch na doručenie, či informácií o existencii lacnejšej alternatívy. Ako vyplýva aj z výsledku preverovania internetových stránok online obchodov, ktoré začiatkom tohto roka zverejnila celoeurópska sieť na ochranu spotrebiteľa tvorená Európskou Komisiou a príslušnými národnými orgánmi („CPC“), takýchto praktík sa dopúšťa veľmi veľké množstvo online obchodov. CPC sa zamerala na 399 online obchodov, a až už 40% z nich zistila využívanie temných vzorcov.[3] Napriek tomu, že zákaz požívania temných vzorcov vyplýva tiež z ďalšej legislatívy EÚ[4], DSA vyplnilo legislatívnu medzeru tým, že zaviedlo povinnosť online platforiem umožňujúcich spotrebiteľom uzatvárať s obchodníkmi zmluvy na diaľku zabezpečiť, aby boli online obchodníci sledovateľní, čím sa má do budúcna zabezpečiť prístup verejných orgánov, ako aj súkromných subjektov s oprávneným záujmom k potrebným informáciám.

Aké výhody plynú z DSA pre podnikateľov?

Napriek zavedeniu nových povinností budú mnohé podniky z DSA profitovať. Výhody sa dotknú predovšetkým inovatívnych mikro, malých a stredných podnikov („SME“) a start-upov, ktorých podnikateľské aktivity boli doteraz závislé od podmienok určených veľkými online platformami, a ktoré často neboli schopné preniknúť na trhy zvyšných členských štátov aj z dôvodu finančných nákladov na zabezpečenie súladu s rôznorodými právnymi úpravami v týchto štátoch.

Výhodou pre týchto podnikateľov bude, že veľmi veľké platformy budú po novom musieť byť oveľa transparentnejšie, a to aj ohľadom odporúčacieho systému, ktorý používajú, ako a  toho, ako u nich funguje online reklama.

DSA navyše predstavuje zjednotenie právnej úpravy na úrovni celej EÚ, čím sa dotknutým podnikateľom vytvorilo moderné a transparentné podnikateľské prostredie, v ktorom dokážu lepšie konkurovať aj väčším hráčom.

Výhodou pre SME, ako aj start-upy je tiež to, že DSA ich v mnohých ohľadoch vynecháva zo svojej pôsobnosti. Mnohé z povinností stanovených v DSA sa na týchto podnikateľov aplikovať nebudú. Na veľmi malých podnikateľov sa dokonca vôbec nebude aplikovať väčšina povinností z nariadenia.[5]

V neposlednom rade budú títo podnikatelia benefitovať tiež z existencie nových nástrojov na nahlasovanie ilegálnych aktivít, ktoré poškodzujú ich podnikanie, ako aj z nových nápravných mechanizmov.

Záver

DSA sa zatiaľ neaplikuje naplno a na všetky dotknuté subjekty. K úplnej aplikácii dôjde od 17.2.2024. Do tohto dátumu sú jednotlivé členské štáty, vrátane Slovenskej republiky, povinné určiť si tiež národných koordinátorov digitálnych služieb, teda orgány, ktoré budú zodpovedné za dohľad nad dodržiavaním a presadzovanie DSA. Napriek tomu, že väčšina slovenských podnikateľov má ešte takmer rok na to, aby svoje postupy zosúladili s DSA, odporúčame oboznámiť sa s jej obsahom čo najskôr, a to jednak za účelom predchádzania prípadným sankciám, ale taktiež za účelom čerpania výhod z ustanovení, ktoré zlepšujú ich trhové postavenie.

DSA vytvorila v porovnaní s doteraz aplikovanou legislatívou tvorenou najmä EÚ Smernicou o elektronickom obchode[6] a predpismi súťažného práva efektívnejší sankčný a výkonný mechanizmus. Na druhej strane, mnohí, najmä menší podnikatelia sa môžu o znenie DSA oprieť tiež za účelom získania konkurenčnej výhody. Ako už bolo vysvetlené vyššie, ustanovenia tohto nariadenia sú zamerané aj na podporu menších online sprostredkovateľov. Pri správnom využití ustanovení tohto nariadenia sa podnikateľom môže podariť jednoduchšie preniknúť na trh a získať stabilné postavenie medzi zvyšnými online sprostredkovateľmi obdobných služieb.

Mgr. Soňa Petrovičová, LL.M.,
advokát
 
Eversheds_logo_200
 

Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.

Hodžovo námestie 1/A
811 06 Bratislava

Tel:      +421 232 786 411
E-mail: bratislava@eversheds-sutherland.sk

 

[1] Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (akt o digitálnych službách) („DSA“)

[2] V zmysle Článku 33 ods. 1 DSA sa za veľmi veľké online platformy a veľmi veľké internetové vyhľadávače považujú subjekty, ktoré „majú priemerný mesačný počet aktívnych príjemcov služby v Únii, ktorý sa rovná 45 miliónom alebo je vyšší“, a o ktorých „Komisia po konzultácii s členským štátom usadenia alebo po zohľadnení informácií, ktoré poskytol koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia“ rozhodne, že sú veľmi veľkými online platformami alebo veľmi veľkými internetovými vyhľadávačmi.

[3] „Consumer protection: manipulative online practices found on 148 out of 399 online shops screened“ (Ochrana spotrebiteľa: manipulatívne online praktiky zistené u 148 z 399 preverovaných online obchodov“

[4] Napríklad Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov

[5] Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení mikropodnikov, malých a stredných podnikov

[6] Smernica 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode)


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk