V súčasnosti sa považuje dosiahnutie zelenej ekonomiky za jeden z najdôležitejších cieľov, čo pochopiteľne motivuje jednotlivé podnikateľské subjekty, aby sa prezentovali v environmentálne pozitívnom svetle a tvrdili o svojich produktoch a službách, že napomáhajú k dosiahnutiu udržateľnosti a ochrane životného prostredia.  Ide o tzv. green marketing, na čom nie je nič problematické, pokiaľ sa takéto tvrdenia zakladajú na  pravde.  Na druhej strane sú podnikateľské subjekty, ktoré zneužívajú fenomén green marketingu, pričom prostredníctvom greenwashingu  zavádzajú spotrebiteľov nepravdivými tvrdeniami o svojich produktoch a službách. V nasledujúcom texte skúmame, či by mohlo používanie týchto obchodných praktík spĺňať skutkovú podstatu nekalej súťaže.

Nekalé súťažné konanie alebo nekalá súťaž je spôsob zneužitia účasti na hospodárskej súťaži, v dôsledku ktorého dochádza k deformácii súťažného vzťahu medzi jednotlivými súťažiteľmi. V systéme hospodárskeho práva zaraďujeme nekalú súťaž pod súťažné právo, ktoré tvorí súkromnoprávny pilier ochrany hospodárskej súťaže a poskytuje ochranu súťaže z mirkoekonomického pohľadu.[1] Právna úprava nekalej súťaže je obsiahnutá v § 44 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) vo forme generálnej klauzuly ako všeobecnej skutkovej podstaty. Následne v § 45 až § 52 sú demonštratívnym výpočtom vymedzené jednotlivé skutkové podstaty nekalej súťaže, teda osobitné skutkové podstaty. Vzťah medzi generálnou klauzulou a jednotlivými skutkovými podstatami nekalej súťaže je vymedzený tak, že pokiaľ určité konanie spĺňa podmienky generálnej klauzuly, tak ide o nekalosúťažné konanie. Ak by však išlo o konanie, ktoré spĺňa podmienky jednotlivých skutkových podstát, ale zároveň nespĺňa podmienky generálnej klauzuly, takéto konanie sa nepovažuje za nekalosúťažné konanie.

Pri analyzovaní či greenwashing spĺňa kritériá nekalej súťaže teda nemôžeme pristúpiť priamo k porovnaniu greenwashingu s niektorou z vhodných demonštratívne vymedzených skutkových podstát nekalej súťaže, akou by bola napríklad klamlivá reklama podľa § 45 ods. 1 Obchodného zákonníka. Je potrebné zistiť, či greenwashing kumulatívne spĺňa kritéria generálnej klauzuly nekalej súťaže, a teda či ide o;

1. konanie v hospodárskej súťaži,
2. konanie v rozpore s dobrými mravmi súťaže, a
3. konanie spôsobilé privodiť ujmu.

O konanie v hospodárskej súťaži ide vtedy, keď existujú aspoň dva súperiace subjekty medzi ktorými existuje súťažný vzťah. Z hľadiska subjektov nemusí ísť nevyhnutne len o podnikateľov, určujúce kritérium podmienky konania v hospodárskej súťaži je existencia  konania v súťažnom vzťahu medzi subjektami so súťžaným zámerom, ktoré si konkurujú na rovnakom trhu a v rovnakom predmete, čase a priestore.[2] V prípade greenwashingu vystupujú podnikateľské subjekty na jednom trhu, kde prezentujú svoje výrobky alebo služby ako ekologicky udržateľné za účelom dosiahnutia zisku predajom týchto produktov. Pôsobia tak navzájom voči sebe so súťažným zámerom, aby tvrdenie o ekologických vlastnostiach presvedčilo spotrebiteľa o tom, že zakúpenie práve ich produktov je najlepšia voľba pre životné prostredie. Podmienka hospodárskej súťaže je v tomto prípade nepochybne dodržaná.

Druhou podmienkou je  konanie v rozpore s dobrými mravmi súťaže. To znamená, že je potrebné vnímať pojem dobré mravy z hľadiska hospodárskej súťaže, nestačí len vychádzať z definície pojmu dobré mravy vo všeobecnom zmysle. Pod pojmom dobré mravy súťaže sa rozumejú tie pravidlá a zvyklosti, ktoré sa dodržiavajú v zmysle podnikateľskej korektnosti (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 29. júla 1994, sp. zn. 1 Obo 180/94).[3] Avšak nejde o akékoľvek agresívne súťažné konanie, ktoré je pre druhého súťažiteľa nepohodlné a obmedzujúce. O porušenie dobrých mravov súťaže ide až vtedy, ak prekročí určitú hranicu všeobecne akceptovaných a dodržiavaných pravidiel medzi súťažiteľmi. Definícia pojmu dobré mravy súťaže v Obchodnom zákonníku absentuje. Analógiou možno použiť definíciu dobrých mravov podľa ustanovenia § 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Greenwashing má viacero foriem,  ilustratívne uvádzame greenwashing v zmysle prítomnosti neoficiálnej environmentálnej značky. To znamená, že o určitom produkte by bolo naznačované, že je certifikovaný oprávneným subjektom, pričom k udeleniu takéhoto certifikátu nikdy nedošlo. Podľa nášho názoru je uvedená forma greenwashingu jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi súťaže. Predstieranie, že produkt disponuje environmentálnym certifikátom, resp.  nepravdivo vytvára dojem o jeho určitej environmentálnej kvalite, nemožno považovať za obchodnú zvyklosť, ktorá by bola v súlade s pravidlami a zvyklosťami podnikateľskej korektnosti. V opačnom prípade by žiaden súťažiaci nemal dôvod alebo motiváciu vynaložiť úsilie získať pravé certifikáty produktov.

Otázne môže byť skúmanie menej výrazných formiem greenwashingu. Jednou z foriem greenwashingu sú vágne tvrdenia ako napríklad prívlastky typu „prírodný“ alebo „priateľský k životnému prostrediu“. Vágnosť tohto pojmu je problematická z dôvodu, že je spôsobilá vyvolať mylné či nesprávne vnímanie produktu ako pozitívneho pre životné prostredie. V tomto prípade zastávame názor, že nie je jednoznačné, či by takéto tvrdenia boli  v rozpore s dobrými mravmi súťaže. Na jednej strane, takéto tvrdenia môžu implikovať pozitívnejší prínos produktu vo vzťahu k životnému prostrediu, než v skutočnosti predstavuje. Na druhej strane v minulosti, keď téme klimatickej zmeny ešte nebola venovaná taká miera pozornosti ako v súčasnosti, by takéto tvrdenie mohlo byť považované za neškodné, keďže s pojmami „prírodný“ alebo „priateľský k životnému prostrediu“ nebol prisudzovaný dôležitý význam ako v súčasnosti. Ako návrh de lege ferenda by sme považovali za dôležité vymedziť konkrétne kritériá dobrých mravov súťaže vo vzťahu k jednotlivým formám greenwashingu.

Treťou podmienkou je konanie spôsobilé privodiť ujmu súťažiteľom a spotrebiteľom. Na splnenie tohto kritéria sa nevyžaduje nevyhnutne vznik ujmy, stačí ak existuje hrozba vzniku ujmy, teda že určité konanie je spôsobilé zapríčiniť vznik ujmy.[4] Generálna klazula vymedzuje, že subjekt, ktorému v súvislosti s týmto konaním vznikne alebo hrozí vznik ujmy, môže byť buď súťažiteľ, alebo spotrebiteľ. Toto kritérium možno považovať splnené, keďže používanie greenwashingu či už vo forme zavádzania, že produkt disponuje určitou environmentálnou vlastnosťou, alebo aj vágne tvrdenie o pozitívnych dopadoch na životné prostredie, môže mať za následok vznik ujmy. Po prvé ide o ujmu na strane ostatných súťažiteľov, keďže v dôsledku rozšírenia počtu súťažiacich, ktorí podnikajú v oblasti ekoproduktov, dochádza k saturácii trhu a konkurencie. Po druhé, ujma môže vzniknúť aj na strane spotrebiteľa, ktorý si zakúpi produkt na základe greenwashingu a namiesto skutočného enviromentálne prínosného produktu si priplatí za produkt, ktorý touto vlastnosťou v skutočnosti nedisponuje.

Opodstatnenosť zavedenia právneho rámca súvisiaceho s obmedzením greenwashingu je reflektovaná aj aj v návrhu smernice[5] Komisie EÚ, ktorou sa menia smernice 2005/29/ES a 2011/83/EÚ, pokiaľ ide o posilnenie postavenia spotrebiteľov v rámci zelenej transformácie prostredníctvom lepšej ochrany pred nekalými praktikami a lepšieho informovania. Cieľom tohto návrhu je okrem iného aj ochrana spotrebiteľov pred nekalými obchodnými praktikami environmentálne klamlivej reklamy (t.j. greenwashingu). Riešenia predložené v návrhu súvisiace s greenwashingom zahŕňajú aj tieto ciele:

• zabezpečiť, aby podnikateľské subjekty klamlivo neinformovali spotrebiteľov o enviromentálnych a sociálnych vplyvoch výrobkov,
• zakázať vystavovanie značky udržateľnosti, ktorá sa nezakladá na certifikačnom systéme alebo nie je zriadená subjektmi verejného sektora,
• zakázať všeobecné tvrdenia týkajúce sa životného prostredia používané pri predaji spotrebiteľom, ak nie je možné preukázať vynikajúce environmentálne vlastnosti výrobku alebo obchodníka v súlade s nariadením (ES) č. 66/2010 (environmentálna značka EÚ), oficiálne uznávanými schémami environmentálneho označovania v členských štátoch alebo inými platnými právnymi predpismi Únie, ktoré sa na tvrdenie vzťahujú.

Veríme, že uvedené ciele v návrhu smernice budú vo finálnom znení smernice poskytovať lepšiu právnu ochranu proti greenwashingu. Očakávame aj konkrétne riešenie otázky ohľadom druhej podmienky generálnej klauzuly nekalej súťaže,  a to konkrétne, či možno považovať menej výrazné formy greenwashingu (napr. použitie vágnych pojmov ako „prírodný“ alebo „priateľský k životnému prostrediu“) ako konanie v rozpore s dobrými mravmi súťaže. Ak takéto riešenie neprinesie nová legislatíva, stále môže byť táto otázka vyriešená judikatúrou, ktorá dotvára právo nekalej súťaže.

Bc. Adam Bauer
Paralegal

 

Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o.

 

Twin City Tower
Mlynskè nivy 10
821 09 Bratislava

 

Tel.:       +421 2 321 130 31

Fax:       +421 2 321 441 48

email:    office@actlegal-mph.com

---

Zoznam zdrojov:

1. DRGONCOVÁ, Jana. Spotrebiteľské právo v Slovenskej republike a v Európskej únii. Šamorín: Heuréka, 2007. ISBN 9788089122455.
2. MAMOJKA, Mojmír, Stanislav BARKOCI, Jana DURAČINSKÁ, et al. Obchodné právo. V Bratislave: C.H. Beck, 2021, I, Všeobecná časť, súťažné právo, právo obchodných spoločností a družstva. Academia iuris. ISBN 9788082320070.
3. OVEČKOVÁ, O. a kol. Obchodný zákonník. Veľký komentár. Zväzok I (§ 1 až 260). 2. vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer SR s. r. o., 2022. ISBN 9788057104360.
4. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. septembra 2009, sp. zn. 6 Obdo 10/2009.
5. Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorou sa menia smernice 2005/29/ES a 2011/83/EÚ, pokiaľ ide o posilnenie postavenia spotrebiteľov v rámci zelenej transformácie prostredníctvom lepšej ochrany pred nekalými praktikami a lepšieho informovania [online]. Dostupné >>> tu.