Udalosti uplynulého týždňa

Parlament schválil zákon o transparentnosti neziskových organizácií | Ombudsman upozorňuje na zásah do práv pri novele o neziskovkách | Ministerstvo zdravotníctva obhajuje nový zákon o psychologickej činnosti | Ústavný súd potvrdil väčšinu noviel Trestného zákona | Vládna splnomocnenkyňa: Zákon o mimovládkach bol pripravený unáhlene
Parlament schválil zákon o transparentnosti neziskových organizácií
Národná rada SR v stredu 16. apríla schválila novelu zákona o neziskových organizáciách z dielne koaličnej SNS, ktorá zavádza nové povinnosti pre mimovládne organizácie. Legislatíva okrem iného ukladá neziskovkám s ročným príjmom nad 35 000 eur povinnosť vypracúvať výkaz o transparentnosti a rozširuje dôvody na ich rozpustenie či zaradenie pod režim zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Koalícia tvrdí, že cieľom je zvýšiť dôveryhodnosť a kontrolu mimovládneho sektora, opoziční poslanci však normu ostro kritizujú ako „ruský zákon“, ktorý môže ochromiť činnosť občianskej spoločnosti.
Ombudsman upozorňuje na zásah do práv pri novele o neziskovkách
Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský varoval, že navrhovaná novela zákona o neziskových organizáciách môže neprimerane zasiahnuť do základných práv a slobôd. Vo svojom stanovisku, ktoré 14. apríla zaslal poslancom parlamentu, ombudsman po analýze pozmeňujúcich návrhov upozornil na riziko porušenia práva na súkromie či slobodu združovania a možnú diskrimináciu – napríklad v súvislosti s plánovanými výkazmi transparentnosti a rozšírením dôvodov na zrušenie mimovládky. Dobrovodský zároveň parlamentu odporučil, aby takéto zásadné zmeny prijímal riadnym legislatívnym procesom a nie narýchlo, vzhľadom na ich potenciálny dopad na občiansky sektor.
Vládna splnomocnenkyňa: Zákon o mimovládkach bol pripravený unáhlene
Splnomocnenkyňa vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti Simona Zacharová reagovala na prijatie novely o neziskových organizáciách s tým, že zákon na zvýšenie transparentnosti mimovládok musí byť pripravený systematicky a presne. Podľa nej je transparentnosť podmienkou dôveryhodnosti mimovládnych organizácií a nemá byť vnímaná ako útok na ne, avšak koaličná legislatíva z dielne SNS bola schválená bez dostatočného vypočutia odbornej verejnosti. Zacharová uviedla, že ak by sa „viac počúvalo a menej presadzovalo silou“, predišlo by sa chaosu a nepríjemnostiam; moderný rámec pre transparentnosť podľa nej potrebuje jasné pravidlá (napríklad pre lobing) platné férovo pre všetkých aktérov.
Opozícia vyzýva prezidenta vetovať zákon o neziskových organizáciách
Opoziční poslanci apelujú na prezidenta SR Petra Pellegriniho, aby nepodpísal a vetoval novelu zákona o neziskových organizáciách schválenú parlamentom. Tvrdia, že koalícia presadila tzv. „ruský zákon“, ktorého cieľom je postihovať a zastrašovať aktívnych občanov len preto, že pôsobia v mimovládnom sektore a často suplujú nefunkčný štát. Hnutia Progresívne Slovensko, SaS aj ďalší opoziční lídri označili právnu úpravu za protiústavnú a v rozpore s medzinárodnými záväzkami v oblasti ľudských práv, preto žiadajú hlavu štátu, aby svojím vetom zabránila jej uvedeniu do praxe.
Ministerstvo školstva predstavilo návrh nového vysokoškolského zákona
Ministerstvo školstva SR pripravuje nový zákon o vysokých školách a od 11. apríla vyzvalo akademickú obec aj verejnosť na zasielanie pripomienok. Zámerom reformy je zatraktívniť a zjednodušiť vysokoškolské štúdium – uvažuje sa napríklad o skrátení dĺžky niektorých programov či zavedení minimálneho počtu kreditov na semester, aby sa znížil počet študentov končiacich už po prvom ročníku. Ministerstvo tiež naznačilo možné zmeny v ukončovaní štúdia, kde by fakulty mohli namiesto povinnej záverečnej práce akceptovať dlhodobú odbornú prax; návrh koncepcie je otvorený pripomienkam do konca apríla.
Ministerstvo zdravotníctva obhajuje nový zákon o psychologickej činnosti
Rezort zdravotníctva reagoval na výzvu opozície prepracovať pripravovaný zákon o psychologickej a psychoterapeutickej činnosti a zdôraznil, že na jeho príprave sa podieľali odborníci z praxe. Ministerstvo odmietlo tvrdenia, že legislatívu tvorili ľudia bez skúseností – podľa jeho vyjadrenia z 16. apríla spolupracovalo na návrhu vyše 30 odborníkov a so Slovenskou komorou psychológov sa uskutočnilo 33 pracovných stretnutí (vrátane rokovania na úrovni ministra). Cieľom zákona je podľa rezortu umožniť poskytovanie psychologických a psychoterapeutických služieb aj mimo zdravotníckeho sektora na voľnom trhu, pričom ich regulátorom má byť komora psychológov; tak sa odstráni dlhoročný problém, keď psychológovia mohli pôsobiť iba v štátnej alebo verejnej službe.
Parlament schválil tzv. covidovú amnestiu na pandemické pokuty
Poslanci Národnej rady SR odobrili zákon o odškodnení pokút uložených za porušenie protipandemických opatrení, známu ako „covidová amnestia“. Legislatíva, schválená v skrátenom konaní, ruší alebo prepláca sankcie, ktoré občania dostali počas pandémie COVID-19, čo koaliční predkladatelia odôvodnili snahou napraviť krivdy z obdobia núdzového stavu. Opatrenie však vyvolalo vlnu kritiky – opozícia ho označuje za facku ľuďom, ktorí pravidlá dodržiavali, aj pozostalým obetí covidu, a prezident Peter Pellegrini avizoval, že má voči plošnému „odpúšťaniu“ pokút vážne výhrady a zváži jeho nepodpísanie.
Prezident vetoval rentu pre generálneho prokurátora
Prezident SR Peter Pellegrini nepodpísal a s pripomienkami vrátil parlamentu novelu zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, ktorá zavádzala výsluhový dôchodok (rentu) pre generálneho prokurátora. Hlava štátu 16. apríla oznámila, že navrhovanú rentu považuje za neodôvodnenú – podľa schválenej, no vetovanej úpravy by mal šéf prokuratúry nárok na doživotný príplatok už po štyroch rokoch vo funkcii. Prezident navrhuje spornej dávke buď úplne zabr ániť, alebo ju priznať iba v prípade, že generálny prokurátor odslúži celé sedemročné obdobie; koalícia teraz stojí pred rozhodnutím, či prezidentovo veto v parlamente prelomí.
SNS chce oslobodiť živnostníkov od transakčnej dane
Koaličná Slovenská národná strana (SNS) predložila návrh na čiastočné zrušenie nedávno zavedenej dane z finančných transakcií pre najmenších podnikateľov. Podľa vyjadrenia predsedu SNS Andreja Danka by mali byť od tzv. transakčnej dane úplne oslobodení živnostníci a malé firmy s ročným obratom do 100 000 eur, keďže táto daň podľa neho zbytočne zaťažuje drobné podnikanie. SNS zároveň oznámila, že bude rokovať s partnermi aj o úplnom zrušení celej transakčnej dane k 31. decembru 2025, hoci Ministerstvo financií upozorňuje, že takýto krok by pripravil štátny rozpočet o desiatky miliónov eur ročne.
Parlament neschválil uznesenie proti protirómskemu rasizmu
Plénum parlamentu odmietlo návrh uznesenia odsudzujúceho protirómsky rasizmus, ktorý predložili opoziční poslanci z klubov hnutí Slovensko, Za ľudí a Kresťanskej únie. Uznesením chceli vyzvať vládu, aby zabezpečila rešpektovanie definície protirómskeho rasizmu a prijala opatrenia na boj proti anticigánizmu v spoločnosti. Napriek diskusii v závere rokovania v pondelok 14. apríla vládna väčšina tento symbolický návrh nepodporila, takže parlament oficiálne stanovisko k problematike protirómskeho rasizmu neprijal.
Prezident podpísal investovanie dôchodkových úspor do infraštruktúry
Prezident Peter Pellegrini v utorok 15. apríla podpísal novelu zákona o starobnom dôchodkovom sporení, ktorá umožní dôchodkovým správcovským spoločnostiam (DSS) investovať časť úspor z II. piliera do infraštruktúrnych projektov na Slovensku. Podľa novej úpravy sa budú môcť DSS dobrovoľne rozhodnúť investovať najviac 5 % hodnoty majetku vo fonde do tzv. alternatívnych investičných fondov, ktoré financujú výstavbu diaľnic, nájomných bytov, energetických sietí či iných strategických projektov s celospoločenským významom. Cieľom opatrenia, ktoré v parlamente podporilo okrem koalície aj viacero opozičných poslancov, je posilniť domáce investície a zaistiť sporiteľom primerané výnosy, pričom nastavené limity majú chrániť stabilitu dôchodkových fondov.
Eurokomisia rozšíri zoznam bezpečných krajín pôvodu pre azyl
Európska komisia navrhla označiť sedem štátov za bezpečné krajiny pôvodu v rámci azylovej politiky EÚ. Na zoznam bezpečných krajín pribudnú Kosovo, Bangladéš, Kolumbia, Egypt, India, Maroko a Tunisko, čo má členským štátom vrátane Slovenska uľahčiť a zrýchliť posudzovanie žiadostí o azyl od občanov týchto krajín. Návrh oznámený 16. apríla v Bruseli má za cieľ odbúrať nahromadené nevybavené žiadosti o azyl – status „bezpečnej krajiny“ totiž umožní predpokladať, že žiadosť nie je opodstatnená a urýchli návrat migranta do vlasti; opatrenie ešte musí schváliť Európsky parlament a Rada EÚ.
Ústavný súd potvrdil väčšinu noviel Trestného zákona
Ústavný súd SR na svojom plenárnom zasadnutí zamietol podania namietajúce ústavnosť rozsiahlej novely Trestného zákona (zákon č. 40/2024 Z. z.), ktorú vlani napadli bývalá prezidentka Zuzana Čaputová aj skupina opozičných poslancov. Súd rozhodol, že väčšina zmien v trestnom kódexe, vrátane zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry či úprav trestných sadzieb a hraníc škody pri majetkových deliktoch, je v súlade s Ústavou SR. Ešte v roku 2024 však Ústavný súd označil za protiústavné a zrušil niektoré sporné ustanovenia tejto novely (napríklad spätné otváranie už uzavretých dohôd o vine a treste či možnosť využiť nezákonne získaný dôkaz v prospech obvineného), no zvyšná podstatná časť trestnej reformy ostáva v platnosti.
Prezident udelil milosť z humánnych dôvodov
Prezident SR Peter Pellegrini v uplynulom týždni udelil podmienečnú milosť jednému odsúdenému mužovi na základe mimoriadnych humánnych dôvodov. Omilostený bol človek odsúdený za prečiny z nedbanlivosti, ktorému prezident odpustil zvyšok nepodmienečného trestu odňatia slobody vzhľadom na závažné zdravotné a sociálne okolnosti. Udeľovanie milostí prezidentom je výnimočný akt – v tomto prípade bola milosť spojená s podmienkou, že omilostený muž počas skúšobnej doby nespácha úmyselný trestný čin.
Fico a Chorvátsko spoločne volajú po riešení nelegálnej migrácie
Predseda vlády SR Robert Fico absolvoval 16. apríla oficiálnu návštevu Chorvátska, počas ktorej spolu s chorvátskym premiérom zdôraznili potrebu spoločných krokov proti nelegálnej migrácii. Fico vyhlásil, že Slovensko a Chorvátsko spája skúsenosť zvýšeného migračného tlaku na vonkajších hraniciach EÚ a oba štáty podporujú dôslednejšiu ochranu hraníc a reformu azylovej politiky. Téma migrácie dominovala rokovaniam – lídri sa zhodli na tom, že Európska únia musí prejaviť väčšiu solidaritu a efektivitu pri návrate neoprávnených migrantov a zamedzení prevádzačstva, aby sa znížila záťaž na krajiny pozdĺž balkánskej trasy.
Poznámka: Text bol spracovaný z verejných zdrojov.
© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk