Tichý spoločník je síce neviditeľný navonok, no má právo na podiel zo zisku a môže vyžadovať informácie o hospodárení týkajúce sa podnikania, na ktorom sa podieľa, čím si stráži svoju investíciu. Táto forma spolupráce sa hodí najmä v prípadoch, keď má jedna strana kapitál a druhá know-how alebo fungujúci biznis. Zmluva o tichom spoločenstve môže byť tichým, no veľmi účinným nástrojom podnikania. V tomto článku sa pozrieme na to, ako tiché spoločenstvo funguje, čo obnáša pre obe strany, aké sú jeho výhody a riziká, a prečo môže byť zaujímavou alternatívou k bežným formám spolupráce.

Čo je zmluva o tichom spoločenstve

Právna povaha tejto zmluvy nie je ponechaná len na dohodu strán, jej základné náležitosti, práva a povinnosti upravuje zákon č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník v platnom znení (ďalej len „Obchodný zákonník“) v ustanoveniach § 673 až § 681. Predmetom vkladu môže byť nielen peňažná suma, ale aj určitá vec, právo alebo iná majetková hodnota, ktorá je využiteľná pri podnikaní. Zákon týmto otvára priestor aj pre nepeňažné vklady, ktoré môžu mať hmotnú aj nehmotnú podobu. V praxi sa tak ako vklad tichého spoločníka môžu objaviť napríklad hnuteľné veci, nehnuteľnosti, pohľadávky, licencie, obchodné tajomstvo, know-how či iné práva duševného vlastníctva. Vklad môže byť aj kombinovaný, napríklad čiastočne vo forme hotovosti a čiastočne ako prístup k technickému riešeniu alebo know-how. V kapitálových obchodných spoločnostiach je to jedna z možností v prípade, že podnikateľ nemá možnosť zvýšiť základný kapitál pristúpením nového spoločníka alebo zvýšením vkladu existujúcich spoločníkov (spoločnosť s ručením obmedzeným) alebo upisovaním akcií (akciová spoločnosť).[1]

Zákon zároveň stanovuje povinnosť tichého spoločníka poskytnúť tento vklad podnikateľovi. Ak sa strany v zmluve nedohodnú inak, vklad musí byť odovzdaný alebo sprístupnený na využitie bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy. V prípade omeškania tichého spoločníka s plnením sa uplatňujú všeobecné pravidlá obchodného záväzkového práva, najmä týkajúce sa úrokov z omeškania podľa § 369 Obchodného zákonníka.

Niektorí podnikatelia, najmä v druhej polovici 90. rokov a začiatkom roku 2000, začali zmluvy o tichom spoločenstve využívať ako alternatívu k získavaniu kapitálu od viacerých osôb, podobne ako banka od vkladateľov. Ich cieľom nebolo reálne partnerstvo v podnikaní, ale len získať financie. Takéto konanie narážalo na právne predpisy o bankovníctve, ktoré vyhradzujú prijímanie vkladov od verejnosti len bankám s licenciou. Ak podnikateľ systémovo prijímal vklady od viacerých osôb a sľuboval im výnos, jeho konanie už napĺňalo znaky bankovej činnosti, čo je bez licencie protiprávne.

Národná banka Slovenska (NBS) takéto konania viackrát riešila a upozorňovala, že zmluva o tichom spoločenstve nemôže byť zneužívaná ako prostriedok na obchádzanie bankovej regulácie. V súdnej praxi[2] sa v prípadoch, kde podnikateľ prijímal vklady od viacerých osôb s cieľom získať kapitál, zdôraznilo, že pri posudzovaní právneho úkonu nie je rozhodujúce jeho formálne označenie, ale skutočný ekonomický obsah a účel zmluvného vzťahu.

Zaujímavou otázkou je, ako sa rieši vlastnícke právo k predmetu vkladu. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, podnikateľ sa stáva ich vlastníkom okamihom ich prevzatia od tichého spoločníka, ak sa zmluvou nestanoví inak. V prípade, že predmetom vkladu je nehnuteľnosť, podnikateľ nadobúda len právo na jej užívanie po dobu trvania zmluvy. Prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti si vyžaduje výslovnú dohodu v zmluve, splnenie náležitostí podľa katastrálneho zákona a úradne osvedčený podpis prevodcu. Ak ide o právo, napríklad pohľadávku alebo licenciu, podnikateľ získava oprávnenie na výkon tohto práva po celú dobu trvania zmluvy.

Z judikatúry možno vyvodiť viacero poznatkov dôležitých pre prax. Napríklad podľa rozsudku českého Najvyššieho súdu sp. zn. 29 Odo 426/2006  z 10.09.2008, môže byť know-how predmetom vkladu len vtedy, ak je dostatočne špecifikované a má konkrétnu hodnotu. Nestačí uviesť všeobecné skúsenosti či nápady. Rovnako dôležité je, aby zmluva nepožadovala splatenie vkladu ešte pred jej uzavretím, pretože také ustanovenie je podľa súdnej praxe [3]neplatné pre nemožnosť plnenia. V takých prípadoch sa poskytnutá suma považuje za zálohu, ktorá sa započítava na plnenie až po uzavretí zmluvy.

Zo špecifického postavenia tichého spoločníka vyplývajú aj jeho práva a povinnosti. Po vložení vkladu má tichý spoločník ako investor nárok na dohodnutý podiel zo zisku. V praxi však môže nastať situácia, že podnikateľ bude stratový. V takom prípade nemá tichý spoločník nárok na podiel na zisku, pričom sa jeho vklad znižuje o jeho podiel na strate podnikateľa, ak sa zmluvné strany výslovne nedohodli, že sa účasť spoločníka na strate vylučuje. Ak dôjde k úplnému „spotrebovaniu“ vkladu a neexistuje dohoda o jeho navyšovaní, tiché spoločenstvo zaniká. V prípade, že sa vklad v dôsledku straty len zníži, ale nie úplne spotrebuje, má tichý spoločník nárok na vyplatenie podielu na zisku až za obdobia, keď sa jeho vklad z budúcich ziskov dorovná na pôvodnú výšku. Inak povedané, zisk sa nevypláca, pokiaľ sa najprv nedoplní znížený vklad.

Právo kontroly tichého spoločníka: Ako môže sledovať, čo sa deje s jeho vkladom?

Obchodný zákonník tichému spoločníkovi priznáva dôležité právo: môže kontrolovať, ako sa s jeho vkladom nakladá. Toto právo, upravené v § 675 Obchodného zákonníka, má kogentný charakter, to znamená, že ho nemožno zmluvne obmedziť ani vylúčiť. Tichý spoločník môže od podnikateľa žiadať informácie o budúcom vývoji podnikania, majetkovej situácii a očakávaných výsledkoch. Ak má podnikateľ ako účtovná jednotka povinnosť overiť účtovnú závierku audítorom, je na žiadosť tichého spoločníka povinný poskytnúť účtovnú závierku a výročnú správu. Ak povinnosť overiť účtovnú závierku nemá, takéto dokumenty poskytne len na základe dohody strán.

Účtovná závierka slúži na zistenie, či podnikateľ dosiahol zisk a v akej výške. Zmluva o tichom spoločenstve musí zároveň obsahovať zrozumiteľný spôsob výpočtu podielu tichého spoločníka na tomto zisku, inak je neplatná pre chýbajúcu podstatnú náležitosť. Výška podielu sa spravidla určuje percentuálne vzhľadom na dosiahnutý zisk. Podiel sa vypláca v peniazoch, ak sa strany nedohodnú inak. Zákon pripúšťa aj naturálne plnenie, napríklad tovarom alebo službami, prípadne ich kombináciu, pokiaľ sa tým nemení samotný záväzok vyplatiť zisk. Podľa § 676 ods. 3 Obchodného zákonníka tichý spoločník nie je povinný vrátiť už vyplatený zisk, ak podnikateľ v nasledujúcom období dosiahne stratu, zákon tým chráni tichého spoločníka pred povinnosťou dodatočne vracať vyplatené plnenia. Vyplatený podiel zo zisku sa teda nepovažuje za pôžičku ani vratnú zálohu.

Ručenie tichého spoločníka

Podľa Obchodného zákonníka tichý spoločník nenesie zodpovednosť za záväzky podnikateľa voči tretím osobám. Táto výhoda je významná najmä pri podnikaní samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá na rozdiel od spoločníkov v kapitálových spoločnostiach ručí za záväzky celým svojím majetkom. Výnimka však nastáva, ak je meno tichého spoločníka v obchodnom mene podnikateľa, alebo vyhlási osobe, s ktorou podnikateľ rokuje o uzavretí zmluvy, že obaja podnikajú spoločne.

Zánik zmluvy o tichom spoločenstve a vrátenie vkladu: Kedy a ako má podnikateľ plniť?

Podnikateľ je povinný vrátiť vklad do 30 dní od zániku zmluvy o tichom spoločenstve, pričom sa táto suma upravuje o podiel tichého spoločníka na výsledku podnikania, teda o zisk alebo stratu. Ide o dispozitívne ustanovenie, takže strany si môžu v zmluve dohodnúť inú lehotu alebo spôsob vrátenia vkladu. Ak sa tak nestane, uplatní sa zákonná lehota 30 dní. Toto pravidlo platí nielen pri klasickej výpovedi zmluvy, ale aj pri zániku z dôvodu uplynutia doby, dohody strán či z iných dôvodov uvedených v § 679 Obchodného zákonníka.

V praxi je dôležité osobitne upraviť vrátenie vkladu, ak nešlo o peňažné plnenie. Zákon nerieši, ako má podnikateľ vrátiť napríklad nehnuteľnosť, ktorú nadobudol ako vklad. V takom prípade sa uplatňuje zásada, že sa vracia hodnota vkladu, nie samotná vec, ak zmluva neurčí inak. Vklad sa nevracia ani vtedy, ak podiel tichého spoločníka na strate dosiahol výšku jeho vkladu, v takom prípade sa vklad považuje za spotrebovaný. Rovnako nie je možné vrátiť vklad, ak sa podnikateľ nachádza v kríze podľa § 67f Obchodného zákonníka.

Pre koho má zmysel tiché spoločenstvo?

Počas trvania zmluvy je tichý spoločník pasívnym investorom, ktorý nie je oprávnený zasahovať do podnikania, ale očakáva návratnosť svojho vkladu a podiel na zisku. Podľa § 681 Obchodného zákonníka sa jeho právne postavenie podobá postaveniu veriteľa, s tým rozdielom, že nemá nárok na vrátenie vkladu pred zánikom zmluvy. Toto ustanovenie má dispozitívny charakter, ale základná zásada ostáva - počas trvania zmluvy zostáva vklad viazaný a tichý spoločník s ním nemôže disponovať, a to ani v prípade, ak je jeho vlastníkom, napríklad pri nehnuteľnosti. Po zániku zmluvy sa právne postavenie tichého spoločníka mení. Podnikateľ je povinný vrátiť mu vklad upravený o zisk alebo stratu a v prípade omeškania, sa tichý spoločník môže domáhať svojich nárokov súdne, prípadne si prihlásiť pohľadávku do konkurzu alebo do likvidácie. V tomto momente sa jeho postavenie vyrovná postaveniu bežného veriteľa.

Zmluva o tichom spoločenstve nie je len formalita, ak sa správne nastaví, môže slúžiť ako efektívny nástroj pre financovanie a rozvoj podnikania. Obozretnosť pri jej uzatváraní a pochopenie rizík sú však kľúčové. Vo všeobecnosti je zmluva o tichom spoločenstve výhodná najmä pre podnikateľa, ktorý neočakáva prudký rast ziskov, ale potrebuje alternatívny spôsob financovania alebo sa snaží dostať spoločnosť z finančných ťažkostí. Pre tichého spoločníka je vhodná najmä v prípade, ak má dostatočné informácie o finančnej situácii podnikateľa, chápe riziká a je pripravený na možnú stratu investície. Takýto vzťah si vyžaduje dôveru, jasne formulované pravidlá a obojstranné pochopenie práv a záväzkov.