5.6.2020
ID: 4803upozornenie pre užívateľov

Monitorovanie zamestnancov skrytými kamerami nemusí byť protiprávne

e20fdc19c0ef3ab92307f5f798ebe805/shutterstock_53846695.jpg
Zdroj: shutterstock.com

Veľký senát Európskeho súdu pre ľudské práva („Súd“) rozhodnutím López Ribalda a i. proti Španielsku[1] zo dňa 17. 10. 2019 vyslovil, že monitorovanie zamestnancov supermarketu skrytými kamerami nie je porušením práva na rešpektovanie ich súkromného a rodinného života, garantovaného článkom 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach („Dohovor“). Ide o prelomové rozhodnutie aj z toho dôvodu, že veľký senát pomerom hlasov 14:3 zmenil predchádzajúce rozhodnutie tohto Súdu[2], ktoré vyslovilo opačný záver, a značne modifikuje aj aplikáciu niektorých princípov sformulovaných Súdom v rozhodnutí Bărbulescu proti Rumunsku[3].

Podstata sporu

Podstata prejednávanej veci spočívala v tom, že v roku 2009 boli navrhovatelia zamestnaní v španielskom supermarkete, kde pracovali pri pokladniach alebo ako asistenti predaja. Zamestnávateľ počas piatich mesiacov zistil nezrovnalosti medzi stavom zásob a vyúčtovanými predajmi, a škodu vyčíslil vo výške zhruba 80.000 EUR. Následne nainštaloval do priestorov predajne kamery, a to tak viditeľné, ako aj skryté. Viditeľné kamery boli nasmerované na priestor pokladní a skryté kamery boli nainštalované pri východoch z predajne. Počas desiatich dní kamery vyhotovovali záznam všetkých zamestnancov, ktorí sa nachádzali v monitorovanom priestore, počas celej ich pracovnej doby. Zamestnanci však boli vopred oboznámení iba s existenciou viditeľných kamier a o skrytých kamerách nemali vedomosť.

Navrhovatelia boli následne zachytení pri krádeži tovaru a spolu s niekoľkými ďalšími kolegami boli prepustení zo zamestnania pre porušenie pracovnej disciplíny. Navrhovatelia podali návrh na začatie konania o neplatnosť skončenia pracovného pomeru z dôvodu, že skryté kamerové systémy, prostredníctvom ktorých sa vytvoril dôkazný materiál proti nim, boli zavedené v rozpore s vnútroštátnym právom. Argumentovali, že keďže neboli vopred informovaní o zavedení tohto druhu monitorovania, ich právo na súkromný život bolo porušené.

Súd pre začiatok vyslovil, že na danú situáciu sa vzťahuje čl. 8 Dohovoru s tým, že koncept „súkromného života“ zahŕňa aj rozumné očakávanie, že prejavy súkromného sociálneho života osoby sa nebudú nahrávať na záznam. Súd vyslovil, že toto očakávanie môže existovať vo vyššej miere v určitých priestoroch predajne, ako sú toalety alebo prezliekarne, avšak je legitímne aj v exponovanejších priestoroch, ako sú pokladne a východy z predajne.

Súd v rozhodnutí  Bărbulescu proti Rumunsku ustálil šesť kritérií, na základe ktorých je nutné posúdiť zákonnosť kontrolného mechanizmu u zamestnávateľa, resp. či taký mechanizmus porušuje čl. 8 Dohovoru. Tieto kritériá sú:

  • predchádzajúce oboznámenie zamestnancov so zavedením kontrolného mechanizmu a poskytnutie presných informácií o jeho povahe;
  • rozsah monitorovania, teda stupeň obmedzení v čase a priestore, a počet osôb, ktoré majú prístup k záznamom;
  • oprávnený záujem zamestnávateľa odôvodňujúci zavedenie kontrolného mechanizmu;
  • či existuje možnosť zavedenia metód, ktoré by zasahovali do súkromia v menšom rozsahu, ak by sa nimi tiež dal dosiahnuť sledovaný cieľ;
  • závažnosť dôsledkov monitorovania; a
  • poskytnutie právnych záruk zamestnancom, oprávňujúcich napadnúť opatrenie na nestrannom orgáne.
Po zvážení vyššie uvedených kritérií Súd vyslovil, že čl. 8 Dohovoru v danom prípade porušený nebol. Uviedol, že zavedenie skrytého monitorovania bolo nevyhnutné vzhľadom na rozsah zistenej majetkovej škody, ako aj vzhľadom na počet zamestnancov, ktorí boli podozriví z participácie na majetkovej trestnej činnosti. Podľa Súdu, ak by zamestnávateľ bol vopred oznámil úplné informácie o zavádzaných opatreniach, mohol by byť zmarený ich účel, a to odhalenie systematického a organizovaného spôsobovania škody zamestnávateľovi. Súd vyslovil, že opatrenie menej zasahujúce do súkromia, by nebolo splnilo oprávnený záujem, ktorý zamestnávateľ sledoval. Okrem toho svoje rozhodnutie oprel aj o dôvod, že vyhotovený záznam sa nepoužil za iným účelom, než na preukázanie zavinenia daných osôb.

Uvedené rozhodnutie bolo podrobené ostrej kritike z nasledovných dôvodov:

  • Selektívna a potenciálne arbitrárna akceptácia nesplnenia požiadavky uvedenej v rozhodnutí Barbulescu v. Rumunsko o tom, že ak má byť kontrolný mechanizmus zákonný, nevyhnutne musia byť podrobnosti o jeho rozsahu a trvaní v plnej miere, transparentne a vopred oboznámené zamestnancom. Od tejto zásady, ktorú Súd sám sformuloval v inom svojom rozsudku, sa odklonil bez náležitého odôvodnenia.
  • Nesplnenie povinnosti predchádzajúceho oboznámenia dáva súkromnoprávnemu subjektu – zamestnávateľovi – viac vyšetrovacích práv, ako by v porovnateľnej situácii mali verejnoprávne orgány, ktoré podliehajú pri využívaní skrytých sledovacích zariadení striktným podmienkam vrátane dohľadu nadriadeného orgánu alebo súdu. Súd sa podľa kritikov nevysporiadal ani so skutočnosťou, že podľa španielskeho práva sa predchádzajúce oznámenie bezpodmienečne vyžaduje, ak má byť monitorovanie zákonné.
  • Odôvodnenie, o ktoré Súd oprel svoje rozhodnutie, a to, že iné opatrenie, ktoré by do súkromia zasahovalo menej, by nemalo želaný účinok, nie je akceptovateľné. Podľa názoru kritikov už len spolupráca s políciou či zástupcami zamestnancov pri vyšetrovaní trestnej činnosti by bola bývala vhodnejšia. 
Na záver

Uvedeným rozhodnutím dal Súd zamestnávateľom k dispozícii prostriedok, aby si sami pomáhali pri podozreniach z trestnej činnosti zamestnancov vyšetrovacími aktivitami zasahujúcimi do súkromia zamestnancov na pracovisku. Výzvou pre praktický život bude zrejme hľadanie hranice, aby „podozrenia“ z páchania nezákonných aktivít dostatočne legitimizovali taký závažný zásah do súkromia, ako sú skryté kamery tak, aby tento prostriedok nebol zo strany zamestnávateľov zneužívaný.

Tým že Súd v danom postupe zamestnávateľa nenašiel rozpor s článkom 8 Dohovoru upravujúcim právo na súkromný a rodinný život, a to napriek nesplneniu podmienky transparentnosti, je toto rozhodnutie nepochybne krokom v smere k zníženiu ochrany práva na súkromný život na pracovisku. So zvyšujúcou sa úrovňou informačných technológií vrátane surveillance môže byť dokonca spôsobilé znížiť atmosféru dôvery a bezpečia v pracovnoprávnych vzťahoch, ktoré už beztak implicitne charakterizuje nerovnováha strán.

Maearova
JUDr. Helga Maďarová, CIPP/E, CIPM
advokátka


Eversheds_logo_200

 
Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.

Cintorínska 3/a
811 08 Bratislava

Tel:         +421 232 786 411
e-mail:     bratislava@eversheds-sutherland.sk


___________________________-
[1] K dispozici >>> tu.
[2] K dispozici >>> tu.
[3] K dispozici >>> tu.


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk