31.1.2023
ID: 5652upozornenie pre užívateľov

Ochrana dôverného zaobchádzania v oblasti verejného obstarávania musí byť vyvážená požiadavkami transparentnosti a účinnej súdnej ochrany

Právo Únie bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá vyžaduje zverejnenie všetkých informácií oznámených uchádzačmi len s výnimkou obchodného tajomstva, pretože takáto právna úprava môže zabrániť verejnému obstarávateľovi, aby nesprístupnil niektoré informácie, ktoré síce nepredstavujú obchodné tajomstvo, ale musia zostať neprístupné

Państwowe Gospodarstwo Wodne Wody Polskie (Národný vodohospodársky orgán Poľska ďalej len „verejný obstarávateľ“) vyhlásil verejné obstarávanie na účely zadania verejnej zákazky týkajúcej sa spracovania projektov environmentálneho riadenia určitých povodí v Poľsku.

V závere tohto konania jeden z uchádzačov, ktorému zákazka nebola zadaná, podal na Krajowa Izba Odwoławcza (Národný odvolací senát, Poľsko) odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia rozhodnutia o zadaní zákazky inému uchádzačovi, nového preskúmania ponúk a zverejnenia určitých informácií. Vnútroštátny súd sa pýta Súdneho dvora na hranice dôverného charakteru informácií poskytnutých uchádzačmi spolu s ich ponukami v rámci postupov verejného obstarávania.
Súdny dvor vo svojom rozsudku spresňuje rozsah a uplatniteľnosť zákazu, vzťahujúceho sa na verejných obstarávateľov, zverejniť informácie, ktoré im oznamujú záujemcovia a uchádzači v rámci postupov verejného obstarávania.

Posúdenie Súdnym dvorom

Súdny dvor sa po prvé zaoberal vymedzením rozsahu povinnosti dôverného zaobchádzania. V tejto súvislosti konštatuje, že smernica 2014/24 o verejnom obstarávaní1 nebráni tomu, aby členský štát zaviedol režim vymedzujúci rozsah povinnosti dôverného zaobchádzania na základe pojmu „obchodné tajomstvo“, ktorý v podstate zodpovedá pojmu uvedenému v smernici 2016/9432. Na druhej strane uvedená smernica takémuto režimu bráni, ak neobsahuje súbor pravidiel, ktorý umožňuje verejným obstarávateľom výnimočne odmietnuť zverejnenie informácií, ktoré síce nespadajú pod pojem obchodné tajomstvo, ale musia zostať nedostupné.
Súdny dvor v súvislosti s týmto záverom uvádza, že ochrana dôverného zaobchádzania stanovená smernicou 2014/24 má širší rozsah ako ochrana vzťahujúca sa len na obchodné tajomstvo. Pripomína však, že podľa tejto smernice sa zákaz sprístupnenia dôverných informácií uplatňuje, pokiaľ sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktoré sa vzťahujú na verejného obstarávateľa, neuvádza inak. Preto môže každý členský štát sám nachádzať rovnováhu medzi dôverným zaobchádzaním podľa tejto smernice a pravidlami vnútroštátneho práva sledujúcimi iné legitímne záujmy, akým je prístup k informáciám, s cieľom zabezpečiť čo najväčšiu transparentnosť postupov verejného obstarávania. Členský štát sa pritom musí zdržať zavedenia systémov, ktoré nezabezpečujú nenarušenú hospodársku súťaž, porušujú rovnováhu medzi zákazom zverejnenia dôverných informácií a všeobecnou zásadou riadnej správy vecí verejných, z ktorej vyplýva povinnosť odôvodnenia, aby sa zabezpečilo dodržiavanie práva neúspešných uchádzačov na účinný prostriedok nápravy, alebo menia režim týkajúci sa uverejňovania zadaných zákaziek, ako aj pravidlá týkajúce sa informovania záujemcov a uchádzačov.3
Vnútroštátna právna úprava vyžadujúca zverejnenie všetkých informácií, ktoré verejnému obstarávateľovi oznámia všetci uchádzači, len s výnimkou informácií, ktoré spadajú pod pojem obchodné tajomstvo, však môže zabrániť tomuto verejnému obstarávateľovi, aby vzhľadom na jeden zo záujmov a cieľov uznaných smernicou 2014/24 týkajúcich sa presadzovania práva, verejného záujmu, oprávnených obchodných záujmov určitého hospodárskeho subjektu alebo spravodlivej hospodárskej súťaže4 rozhodol o nezverejnení určitých informácií, ktoré pod tento pojem nespadajú.

Po druhé Súdny dvor spresňuje, že aby verejný obstarávateľ mohol rozhodnúť, či odmietne uchádzačovi, ktorého prípustná ponuka bola odmietnutá, prístup k informáciám, ktoré ostatní uchádzači predložili v súvislosti s ich relevantnými skúsenosťami a príslušnými referenciami, ďalej v súvislosti s totožnosťou a odbornou kvalifikáciou osôb navrhovaných na plnenie zákazky alebo subdodávateľov a napokon v súvislosti s koncepciou projektov, ktorých uskutočnenie sa plánuje v rámci verejnej zákazky, a v súvislosti so spôsobom jej realizácie musí posúdiť, či tieto informácie majú obchodnú hodnotu presahujúcu rámec príslušnej verejnej zákazky, pričom ich zverejnenie by mohlo poškodiť oprávnené obchodné záujmy alebo spravodlivú hospodársku súťaž.5 Verejný obstarávateľ môže okrem toho odmietnuť poskytnúť prístup k takýmto informáciám, ak by ich zverejnenie bránilo presadzovaniu práva alebo bolo v rozpore s verejným záujmom. V prípade odmietnutia úplného prístupu k informáciám však musí verejný obstarávateľ poskytnúť prístup k základnému obsahu týchto informácií, aby sa zabezpečilo dodržiavanie práva na účinný prostriedok nápravy.
Konkrétne, pokiaľ ide v prvom rade o relevantné skúsenosti uchádzačov a referencie potvrdzujúce tieto skúsenosti a ich schopnosti, Súdny dvor konštatuje, že takéto informácie nemožno kvalifikovať v celom rozsahu ako dôverné. Skúsenosti totiž vo všeobecnosti nie sú tajné, takže konkurentom v zásade nemožno odoprieť informácie, ktoré sa ich týkajú. Uchádzači musia mať v záujme transparentnosti a zabezpečenia dodržiavania požiadaviek riadnej správy vecí verejných a účinnej súdnej ochrany prístup aspoň k základnému obsahu informácií, ktoré každý z nich odovzdal verejnému obstarávateľovi a týkajú sa ich relevantných skúseností a referencií, ktoré tieto skúsenosti osvedčujú. Týmto prístupom však nie sú dotknuté osobitné okolnosti týkajúce sa určitých zákaziek súvisiacich s citlivými výrobkami alebo službami, ktoré môžu výnimočne odôvodniť odmietnutie informácií s cieľom zabezpečiť dodržiavanie zákonom stanoveného zákazu alebo požiadavky, alebo ochrany verejného záujmu.

Pokiaľ ide ďalej o informácie o fyzických alebo právnických osobách, vrátane subdodávateľov, o ktorých uchádzač uvádza, že sa o nich môže oprieť pri plnení zákazky, Súdny dvor rozlišuje medzi údajmi umožňujúcimi identifikovať tieto osoby a údajmi, ktoré sa bez možnosti takejto identifikácie týkajú ich kvalifikácie alebo odbornej spôsobilosti.

Súdny dvor v súvislosti s osobnými údajmi nevylučuje, že pokiaľ je pravdepodobné, že uchádzač a jeho odborníci alebo subdodávatelia vytvorili synergický efekt s obchodnou hodnotou, musí sa prístup k nim zamietnuť. Verejný obstarávateľ preto musí zvážiť, či by zverejnenie týchto údajov o totožnosti nevystavilo uchádzača riziku porušenia ochrany dôverného charakteru.6 Na tieto účely verejný obstarávateľ zohľadní všetky relevantné okolnosti vrátane predmetu dotknutej verejnej zákazky, ako aj záujem uvedeného uchádzača a odborníkov alebo subdodávateľov zúčastniť sa s rovnakými záväzkami, ktoré boli dôverne dohodnuté, na ďalších postupoch verejného obstarávania. Sprístupnenie informácií poskytnutých verejnému obstarávateľovi však v zásade nemožno odmietnuť, ak tieto informácie, ktoré sú relevantné pre predmetné verejné obstarávanie, nemajú nijakú obchodnú hodnotu v širšom kontexte činností týchto hospodárskych subjektov.
Pri údajoch, ktoré nie sú osobné, Súdny dvor usudzuje, že vzhľadom na ich dôležitosť pre zadanie zákazky si zásada transparentnosti a právo na účinný prostriedok nápravy vyžadujú, aby bol všetkým uchádzačom prístupný prinajmenšom základný obsah týchto údajov, ako je odborná kvalifikácia alebo spôsobilosť fyzických alebo právnických osôb podieľajúcich sa na plnení zákazky, ďalej veľkosť a štruktúra takto vytvoreného personálu alebo napokon časť plnenia zákazky, ktorú má uchádzač v úmysle zveriť subdodávateľom.

Pokiaľ ide nakoniec o koncepciu projektov, ktorých uskutočnenie sa predpokladá v rámci verejnej zákazky, a o opis spôsobu realizácie zákazky, Súdny dvor poukazuje na to, že verejnému obstarávateľovi prináleží preskúmať, či predstavujú alebo obsahujú prvky, ktoré môžu byť chránené právom duševného vlastníctva, najmä autorským právom, a teda spadajú do pôsobnosti dôvodu odmietnutia zverejnenia týkajúceho sa presadzovania práva.7 V tejto súvislosti však Súdny dvor pripomína, že aj v prípade, keď sa táto koncepcia a opis považujú za diela chránené autorským právom, týka sa táto ochrana len prvkov, ktoré predstavujú vlastný duševný výtvor ich autora a odzrkadľujú jeho osobnosť.
Okrem toho a nezávisle od tohto preskúmania môže zverejnenie tejto koncepcie a opisu, ktoré majú obchodnú hodnotu, narušiť hospodársku súťaž najmä tým, že zníži schopnosť dotknutého hospodárskeho subjektu odlíšiť sa rovnakou koncepciou a rovnakým opisom v budúcich postupoch verejného obstarávania. Aj keď je teda možné, že úplný prístup k informáciám týkajúcim sa koncepcie projektov a opisu spôsobu realizácie musí byť zamietnutý, základný obsah tejto časti ponúk má byť prístupný.8

Po tretie a na záver Súdny dvor rozhodol, že ak sa v rámci konania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o zadaní zákazky9 zistí, že verejný obstarávateľ je povinný poskytnúť navrhovateľovi informácie, ktoré boli nesprávne považované za dôverné, a že z dôvodu neposkytnutia týchto informácií bolo porušené právo na účinný prostriedok nápravy, toto zistenie nemusí nevyhnutne viesť k prijatiu nového rozhodnutia tohto verejného obstarávateľa o zadaní zákazky, ak vnútroštátne procesné právo umožňuje súdu, ktorý v konaní rozhoduje, aby prijal v priebehu konania opatrenia obnovujúce dodržiavanie práva na účinný prostriedok nápravy, alebo mu umožňuje dospieť k záveru, že navrhovateľ môže podať nový opravný prostriedok proti už prijatému rozhodnutiu o zadaní zákazky. Lehota na podanie takého opravného prostriedku môže začať plynúť až od okamihu, keď má tento navrhovateľ prístup ku všetkým informáciám, ktoré boli nesprávne kvalifikované ako dôverné. UPOZORNENIE: Návrh na začatie prejudiciálneho konania umožňuje súdom členských štátov v rámci sporu, ktorý rozhodujú, položiť Súdnemu dvoru otázky o výklade práva Únie alebo o platnosti aktu práva Únie. Súdny dvor nerozhoduje vnútroštátny spor. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby rozhodol právnu vec v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora. Týmto rozhodnutím sú rovnako viazané ostatné vnútroštátne súdne orgány, na ktoré bol podaný návrh s podobným problémom.


1 Článok 21 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 65).
2 Článok 2 bod 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) pred ich neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením (Ú. v. EÚ L 157, 2016, s. 1).
3 Články 50 a 55 smernice 2014/24/ES.
4 Článok 50 ods. 4 a článok 55 ods. 3 smernice 2014/24.
5 Článok 18 ods. 1, článok 21 ods. 1 a článok 55 smernice 2014/24.
6 Článok 21 ods. 1 smernice 2014/24.
7 Článok 55 ods. 3 smernice 2014/24.
8 Podľa článku 21 ods. 1 alebo článku 55 ods. 3 smernice 2014/24.
9 Článok 1 ods. 1 a 3 smernice Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (Ú. v. ES L 395, 1989, s. 33; Mim. vyd. 06/001, s. 246).

Zdroj:
Riaditeľstvo pre komunikáciu
Sekcia pre tlač a informácie curia.europa.eu
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 186/22
V Luxemburgu 17. novembra 2022
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-54/21 | ANTEA POLSKA a i.

 


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk