13.12.2019
ID: 4649upozornenie pre užívateľov

Potraviny pochádzajúce z území okupovaných štátom Izrael musia uvádzať označenie tohto územia pôvodu, a v prípade, že pochádzajú z izraelskej osady nachádzajúcej sa v rámci tohto územia, aj údaj o tomto pôvode

Súdny dvor vo svojom rozsudku veľkej komory z 12. novembra 2019, Organisation juive européenne a Vignoble Psagot (C-363/18), ktorý sa týkal výkladu nariadenia (EÚ) č. 1169/20111, rozhodol, že potraviny pochádzajúce z územia okupovaného štátom Izrael musia uvádzať označenie tohto územia pôvodu, a v prípade, že takéto potraviny pochádzajú z oblasti alebo zo skupiny oblastí predstavujúcich izraelskú osadu v rámci uvedeného územia, aj údaj o tomto pôvode.

V spore vo veci samej proti sebe stoja združenie Organisation juive européenne a spoločnosť Vignoble Psagot Ltd na jednej strane, a ministre de l’Économie et des Finances (francúzsky minister hospodárstva a financií) na druhej strane, vo veci zákonnosti stanoviska týkajúceho sa označovania pôvodu tovaru pochádzajúceho z území okupovaných štátom Izrael od roku 1967 (avis relatif à l’indication de l’origine des marchandises issues des territoires occupés par l’État d’Israël depuis le mois de juin 1967) a vyžadujúceho, aby na týchto potravinách boli uvedené predmetné údaje. Toto stanovisko nadväzovalo na uverejnenie výkladového stanoviska týkajúceho sa označenia pôvodu tovaru z týchto území2 Európskou komisiou.

Po prvé Súdny dvor uviedol, že krajina alebo miesto pôvodu potraviny musia byť v súlade s článkami 9 a 26 nariadenia č. 1169/2011 uvedené, ak neuvedenie takéhoto údaja by mohlo uviesť spotrebiteľa do omylu tým, že by si mohol myslieť, že potravina má inú krajinu pôvodu alebo miesto pôvodu, než je miesto jej skutočného pôvodu alebo krajina jej skutočného pôvodu. Okrem toho rozhodol, že ak je údaj o mieste pôvodu alebo krajine pôvodu uvedený na danej potravine, nesmie byť klamlivý.

Po druhé Súdny dvor spresnil tak výklad pojmu „krajina pôvodu“3, ako aj pojmov „krajina“ a „územie“ v zmysle nariadenia č. 1169/2011. V tejto súvislosti uviedol, že daný pojem je definovaný v článku 2 ods. 3 uvedeného nariadenia pomocou odkazu na Colný kódex Únie4, podľa ktorého sa za tovar s pôvodom v určitej „krajine“ alebo na určitom „území“ považuje tovar, ktorý má buď úplný pôvod v tejto krajine alebo na tomto území, alebo tovar, ktorého posledné a podstatné zušľachtenie alebo prepracovanie sa uskutočnilo v tejto krajine alebo na tomto území.5
1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (Ú. v. EÚ L 304, 2011, s. 18).

2 Výkladové stanovisko týkajúce sa označenia pôvodu tovaru z území okupovaných Izraelom od [júna] 1967 (Ú. v. EÚ C 375, 2015, s. 4).
3 Článok 9 ods. 1 písm. i) a článok 26 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1169/2011.
4 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 269, 2013, s. 1).
5 Článok 60 nariadenia č. 952/2013.

Pokiaľ ide o pojem „krajina“, ktorý je opakovane použitý v Zmluve o EÚ a o FEÚ ako synonymum pojmu „štát“, Súdny dvor uviedol, že na zabezpečenie koherentného výkladu práva Únie je potrebné priznať tomuto pojmu v Colnom kódexe Únie, a teda aj v nariadení č. 1169/2011, rovnaký význam. Pojem „štát“ označuje suverénny orgán vykonávajúci v rámci svojich geografických hraníc všetky právomoci priznané medzinárodným právom. Pokiaľ ide o pojem „územie“, Súdny dvor poznamenal, že zo samotnej formulácie článku 60 Colného kódexu Únie vyplýva, že označuje iné subjekty než „krajiny“, a teda iné ako „štáty“. V tomto kontexte Súdny dvor spresnil, že uvedenie údaja na potravinách, že štát Izrael je ich „krajinou pôvodu“, hoci tieto potraviny v skutočnosti pochádzajú z území, z ktorých každé má vlastné medzinárodné postavenie, ktoré je odlišné od postavenia tohto štátu, ktorý ich okupuje, a podliehajú jeho obmedzenej jurisdikcii ako okupačnej mocnosti v zmysle medzinárodného humanitárneho práva, by mohla uviesť spotrebiteľa do omylu. V dôsledku toho Súdny dvor rozhodol, že uvedenie územia pôvodu predmetných potravín je v zmysle nariadenia č. 1169/2011 povinné, aby sa predišlo situácii, že spotrebiteľ by mohol byť uvedený do omylu, pokiaľ ide o skutočnosť, že štát Izrael pôsobí na predmetných územiach ako okupačná mocnosť, a nie ako suverénny orgán.

Po tretie a na záver, pokiaľ ide o pojem „miesto pôvodu“6, Súdny dvor uviedol, že sa má chápať tak, že odkazuje na akýkoľvek konkrétny zemepisný priestor nachádzajúci sa v rámci krajiny alebo územia pôvodu potraviny, ktorým však nemôže byť adresa výrobcu. Z tohto dôvodu údaj, podľa ktorého potravina pochádza z „izraelskej osady“ nachádzajúcej sa na niektorom z „území okupovaných štátom Izrael“, môže byť považovaný za údaj o „mieste pôvodu“, pokiaľ výraz „osada“ odkazuje na geograficky vymedzené miesto.

Okrem toho, pokiaľ ide o otázku, či sa výraz „izraelská osada“ musí považovať za povinný, Súdny dvor najprv zdôraznil, že sídelné osady postavené na niektorých územiach okupovaných štátom Izrael sa vyznačujú tou okolnosťou, že predstavujú zhmotnenie politiky premeny obyvateľstva vedenej týmto štátom mimo jeho územia, ktorá je v rozpore s pravidlami medzinárodného humanitárneho práva.7 Súdny dvor ďalej rozhodol, že neuvedenie tohto údaja, čo by znamenalo, že by sa uviedlo iba územie pôvodu, by mohlo uviesť spotrebiteľa do omylu. Spotrebitelia sa totiž nemôžu pri neexistencii akejkoľvek informácie, ktorá by mohla objasniť túto otázku, dozvedieť, že miestom pôvodu potraviny je oblasť alebo skupina oblastí predstavujúcich sídelnú osadu postavenú na niektorom z uvedených území v rozpore s pravidlami medzinárodného humanitárneho práva. Súdny dvor poznamenal, že podľa ustanovení nariadenia č. 1169/20118 informovanie spotrebiteľov musí umožniť týmto spotrebiteľom rozhodnúť sa pri výbere na základe informácií, ako aj so zreteľom nielen na zdravotné, hospodárske, environmentálne a sociálne aspekty, ale aj na aspekty týkajúce sa etiky či dodržiavania medzinárodného práva. Súdny dvor v tejto súvislosti zdôraznil, že takéto aspekty môžu ovplyvniť rozhodnutia o nákupe spotrebiteľov.


_______________________
[1] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (Ú. v. EÚ L 304, 2011, s. 18).
[2] Výkladové stanovisko týkajúce sa označenia pôvodu tovaru z území okupovaných Izraelom od [júna] 1967 (Ú. v. EÚ C 375, 2015, s. 4).
[3] Článok 9 ods. 1 písm. i) a článok 26 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1169/2011.
[4] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 269, 2013, s. 1).
[5] Článok 60 nariadenia č. 952/2013.
[6] Článok 9 ods. 1 písm. i) a článok 26 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1169/2011.
[7] Článok 49 šiesty odsek Ženevského dohovoru o ochrane civilných osôb za vojny zo dňa 12. augusta 1949.
[8] Odôvodnenia 3 a 4 a článok 3 ods. 1 nariadenia č. 1169/2011.


Zdroj:
Súdny dvor Európskej únie TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 140/19 V Luxemburgu 12. novembra 2019
Rozsudok vo veci C-363/18
Neoficiálny dokument pre potreby médií, ktorý nezaväzuje Súdny dvor. Úplné znenie rozsudku sa uverejňuje na internetovej stránke CURIA v deň vyhlásenia rozsudku. 


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk