Sťažovateľ sa v sťažnosti na ESĽP sťažoval na to, že sa musí už niekoľko rokov systematicky podrobovať dôkladným osobným prehliadkam (prehliadky, pri ktorých sa odsúdený vyzlieka donaha), predovšetkým pred a po každom presune medzi väznicami, a to bez toho, aby na tieto prehliadky existovali bezpečnostné dôvody.

ESĽP dospel k rovnakým záverom ako vo svojom rozsudku v podobnom prípade Adamčo proti Slovenskej republike (č. 2) z 12. decembra 2024. Konštatoval porušenie článku 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pokiaľ ide o prax systematických dôkladných osobných prehliadok v kontexte presunov v rámci väzenského systému bez konkrétnych bezpečnostných dôvodov. ESĽP poznamenal, že odôvodňovanie týchto prehliadok poukazovaním na trestné činy, za ktoré je sťažovateľ odsúdený, síce nie je neopodstatnené, treba však vziať do úvahy aj jeho ďalšie správanie pri výkone trestu odňatia slobody. Ďalej poznamenal, že od roku 2015 bol sťažovateľ presúvaný medzi väznicami prinajmenšom 41-krát. Najmä pokiaľ ide o dôkladné osobné prehliadky po presune, ESĽP nebol presvedčený, že boli odôvodnené bezpečnostnými obavami, keďže počas presunov sťažovateľ nemal kontakt s inými osobami a bol pod stálym dohľadom. ESĽP preto konštatoval, že sťažovateľ bol podrobovaný rutinným dôkladným osobným prehliadkam bez presvedčivých bezpečnostných dôvodov a teda došlo k porušeniu článku 3 Dohovoru.

ESĽP priznal sťažovateľovi 15 000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy a 1 000 eur na pokrytie nákladov a výdavkov.

Ministerstvo spravodlivosti v tejto súvislosti zároveň informuje, že už v nadväznosti na predchádzajúci rozsudok v podobnom prípade rezort spravodlivosti pristúpil k úpravám príslušného právneho rámca a danej praxe tak, aby boli zohľadnené výhrady ESĽP. Niektoré zo zmien už boli realizované a zároveň sa hľadajú ďalšie možnosti aplikácie výhrad v praxi, pri maximálnom možnom zachovaní úrovne bezpečnosti a zabránení prieniku nepovolených vecí do ústavov.

Zdroj: Ministerstvo spravodlivosti SR