ESĽP v prvom rade poznamenal, že v čase rozhodovania ústavného súdu trvalo konanie na okresnom súde už viac ako sedem rokov a že odvolacie konanie stále prebiehalo. Ďalej uviedol, že ústavný súd svoj záver o nepriznaní finančného zadosťučinenia za nemajetkovú ujmu sťažovateliek odôvodnil tým, že sťažovateľky nevysvetlili konkrétne dôvody svojho nároku. Vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu a judikatúru, ESĽP nepovažoval takéto odôvodnenie za primerané a postačujúce. ESĽP za daných okolností nápravu, ktorú sťažovateľky dosiahli na vnútroštátnej úrovni, nepovažoval za dostatočnú. ESĽP dospel k záveru o porušení práva sťažovateliek na prejednenie veci v primeranej lehote a priznal každej zo sťažovateliek sumu 6 500 eur z titulu nemajetkovej ujmy a spoločne sumu 250 eur z titulu nákladov a výdavkov.
Zdroj: Ministerstvo spravodlivosti SR