O čo v návrhu ide

Návrh smernice novelizuje tri už existujúce právne predpisy EÚ: smernicu o obnoviteľných zdrojoch energie (2018/2001), smernicu o vnútornom trhu s elektrinou (2019/944) a smernicu upravujúcu trh so zemným plynom a vodíkom (2024/1788). Nejde teda o úplne nový samostatný predpis, ale o cielené zásahy do troch kľúčových smerníc, ktoré spolu tvoria regulačný rámec pre povoľovanie energetických projektov v EÚ. Cieľom je po prvé skrátiť lehoty na vydanie povolenia, po druhé zjednotiť postup naprieč členskými štátmi pri veľkých a cezhraničných projektoch a po tretie znížiť administratívnu záťaž tak na strane investorov, ako aj na strane úradov.

Súčasťou balíka je aj takzvaný celoúnijný koordinačný režim (v odbornej diskusii označovaný ako „28. režim“) pre vybrané veľké projekty energetickej infraštruktúry. Jeho cieľom je vytvoriť centralizovanejší rámec koordinácie povoľovacích procesov na úrovni EÚ a znížiť administratívnu fragmentáciu pri projektoch s cezhraničným významom.

Jedno miesto, jeden proces

Návrh smernice smeruje k integrovanejšiemu modelu povoľovania, v rámci ktorého má byť viacero dotknutých oblastí koordinovaných prostredníctvom jedného príslušného orgánu alebo spoločného povoľovacieho postupu. S tým súvisí aj povinnosť členských štátov zriadiť jednotný digitálny portál, prostredníctvom ktorého má prebiehať povoľovanie projektov obnoviteľných zdrojov, uskladňovania energie aj elektrizačných sústav, prepojený na environmentálne a geologické dáta. Rovnaká povinnosť zriadiť digitálnu platformu sa má týkať aj sektora plynu a vodíka.

Pre žiadateľov to v praxi znamená, že už pri podaní žiadosti budú musieť predložiť komplexnejší balík technickej, environmentálnej a projektovej dokumentácie – cieľom je obmedziť dopĺňanie podkladov počas konania a tým skrátiť jeho celkovú dĺžku.

Kratšie lehoty a „tiché schválenie“

Návrh počíta v určitých prípadoch aj s mechanizmom tzv. tichého schválenia, pričom členské štáty by mohli stanoviť, že ak príslušný orgán v určitej fáze povoľovacieho procesu v stanovenej lehote neodpovie, jeho nečinnosť sa bude považovať za súhlas. ITRE navrhuje, aby konania týkajúce sa pripojenia do elektrizačnej sústavy netrvali dlhšie ako tri mesiace, s tichým schválením v prípade prekročenia lehoty pri vybraných projektoch. Pre samotné pripojenie do elektrizačnej sústavy sa majú zaviesť nové lehoty šesť až deväť mesiacov v závislosti od lokality a technológie.

Zvyšujú sa aj kapacitné prahy, od ktorých vzniká povinnosť žiadať o povolenie – z 100 kW na 200 kW pri malých solárnych zariadeniach, uskladňovaní energie a nabíjacích staniciach. Nabíjacie stanice s inštalovaným výkonom do 1 MW umiestnené na umelých konštrukciách (napr. na budovách) by povolenie nemali potrebovať vôbec. Osobitná, veľmi krátka lehota sa navrhuje aj pre tepelné čerpadlá s výkonom do 50 MW – jeden mesiac (tri mesiace pri čerpadlách so zemným vrtom), opäť s tichým schválením.

Prevažujúci verejný záujem a zjednodušené environmentálne posudzovanie

Návrh zároveň počíta s posilnením domnienky prevažujúceho verejného záujmu v prípade projektov obnoviteľných zdrojov a elektrizačných sústav, čo má podporiť ich prioritné povoľovanie. ITRE navyše navrhuje obmedziť možnosť členských štátov túto domnienku vo vlastnej legislatíve zužovať alebo z nej robiť výnimky – s výnimkou prípadov nevyhnutnej ochrany legislatívne chráneného kultúrneho dedičstva.

Pre rekonštrukcie a modernizácie existujúcich elektrických sústav sa navrhuje dočasná výnimka z posudzovania vplyvov na životné prostredie, pričom environmentálne posudzovanie by sa malo sústrediť predovšetkým na nové prvky infraštruktúry. Zjednodušiť sa má aj modernizácia veterných projektov, pokiaľ nedochádza k záberu novej pôdy, a majú sa spresniť pravidlá posudzovania alternatívnych riešení a kompenzačných opatrení podľa práva EÚ v oblasti životného prostredia.

Zdieľanie prínosov s miestnymi komunitami

Návrh zároveň posilňuje mechanizmus zdieľania ekonomických prínosov projektu s miestnymi obyvateľmi a komunitami, ktorých sa projekt priamo dotýka. ITRE navrhuje znížiť prah, od ktorého vzniká povinnosť takéhoto zdieľania prínosov, z 10 MW na 7 MW, pričom komunitné a občianske projekty obnoviteľných zdrojov majú byť z tejto povinnosti výslovne vyňaté. Osobitný dôraz sa kladie aj na to, aby adekvátny podiel z prínosov dostali zraniteľné domácnosti. Súčasťou zmien je aj zriadenie nezávislého sprostredkovateľa pre dialóg medzi investorom a verejnosťou.

Čo to znamená pre biznis už dnes

Legislatívny proces zatiaľ nie je uzavretý – Rada EÚ už koncom júna 2026 prijala svoju rokovaciu pozíciu k návrhu a po prijatí pozície Európskeho parlamentu budú nasledovať rokovania o konečnom znení smernice. Návrh počíta s dvojročnou lehotou na transpozíciu do vnútroštátneho práva. Finálne znenie sa preto ešte môže v detailoch zmeniť. Napriek tomu je už teraz zrejmé, smerom akým sa európska aj následne slovenská legislatíva bude uberať: k výraznému zrýchleniu a väčšej predvídateľnosti povoľovacích konaní pre projekty obnoviteľných zdrojov, elektrické sústavy, skladovanie energie, nabíjaciu infraštruktúru a čiastočne aj pre plynárenský a vodíkový sektor.

Pre developerov a investorov energetických projektov, priemyselné podniky s vlastnými energetickými zámermi, ale aj pre subjekty verejného sektora je preto praktické už teraz sledovať vývoj návrhu a premýšľať, ako sa nové kapacitné prahy, skrátené lehoty či povinnosť zdieľania prínosov premietnu do konkrétnych projektov, ktoré pripravujú alebo plánujú. Vzhľadom na previazanosť s existujúcimi slovenskými povoľovacími postupmi (stavebné konanie, EIA, pripojenie do sústavy) si zmeny budú vyžadovať aj úpravu vnútroštátnej legislatívy – a teda aj priestor na to, aby si dotknuté subjekty ustrážili svoje záujmy už vo fáze transpozície.

 
LEGATE, s.r.o.

Dvořákovo nábrežie 8/A
811 02 Bratislava

Tel.: +421 262 527 561
e-mail: info@legate.sk