Komisár pre deti žiada alternatívne tresty namiesto väzby za záškoláctvo

Komisár pre deti Jozef Mikloško podal zásadnú pripomienku k návrhu novely Trestného zákona. Navrhuje, aby súdy uprednostnili alternatívne tresty pred nepodmienečným väzením pre rodičov, ktorých deti dlhodobo nechodia do školy. Upozornil, že samotné uväznenie rodiča problém záškoláctva nerieši a rozdelenie rodiny často situáciu dieťaťa ešte zhoršuje. Podľa údajov úradu komisára bolo v roku 2024 za záškoláctvo odsúdených na nepodmienečný trest až 1 218 rodičov – Mikloško preto žiada humánnejší prístup v súlade s najlepším záujmom dieťaťa.

Návrh na zákaz násilia v rodine: Právo dieťaťa na detstvo bez bitky

Opoziční poslanci Ondrej Prostredník a Lucia Plaváková (PS) predložili novelu zákona o rodine, ktorá má výslovne zakotviť právo dieťaťa na detstvo bez násilia. Rodičia by podľa návrhu boli povinní rešpektovať toto právo a aktívne chrániť deti pred fyzickým či psychickým násilím. Parlament v piatok 30. mája ukončil rokovací deň diskusiou o tejto novele; o návrhu sa bude ďalej rokovať na najbližšej schôdzi. Cieľom je vyslať jasný signál, že telesné tresty a násilné metódy výchovy nemajú v modernej spoločnosti miesto.

Zmeny v daniach a sviatkoch: Transakčná daň sa ruší pre malých, 17. november pracovný deň

Parlament posunul do druhého čítania novelu zákona o bankovej transakčnej dani z dielne SNS, ktorá má výrazne obmedziť okruh platiacich. Od októbra by väčšina bežných klientov bánk a drobných podnikateľov túto daň už neplatila. Súčasťou balíka je aj kontroverzná zmena zákona o štátnych sviatkoch – 17. november (Deň boja za slobodu a demokraciu) už nemá byť automaticky dňom pracovného voľna. Koaliční poslanci opatrenie podporili drvivou väčšinou. Očakáva sa, že úprava prinesie úľavu živnostníkom, no zároveň zrušenie voľného sviatku vyvolalo zmiešané reakcie verejnosti.

Modernizácia štátnej služby: Novela umožní sabatikal a uvoľní pravidlá pre úradníkov

Národná rada SR schválila rozsiahlu novelu zákona o štátnej službe, ktorú pripravilo Úrad vlády SR. Novela má zatraktívniť a zmodernizovať prácu vo verejnej správe – zmierňuje napríklad zákaz podnikania pre radových štátnych zamestnancov (politicky menovaní funkcionári však naďalej podnikať nesmú). Uľahčí sa tiež prijímanie nových úradníkov: rozšíria sa spôsoby preukazovania znalosti cudzieho jazyka a zjednoduší sa uznávanie zahraničného vzdelania. Medzi novinky patrí zavedenie plateného služobného voľna (sabatikalu) pre úradníkov či úpravy v hodnotení, vzdelávaní a disciplinárnej zodpovednosti zamestnancov. Väčšina zmien má nadobudnúť účinnosť od 1. júla 2025.

Trest za porušenie sankcií EÚ: Novela Trestného zákona pridáva nový trestný čin

Poslanci 3. júna schválili novelu Trestného zákona, ktorou sa do slovenského práva zavádza nový trestný čin – porušenie reštriktívneho opatrenia Európskej únie. Ide o transpozíciu smernice EÚ, ktorá požaduje trestnoprávne postihy za obchádzanie sankcií Únie. Po novom tak bude možné stíhať osoby aj firmy, ktoré vedome porušia medzinárodné sankcie schválené EÚ (napríklad zákaz vývozu či dovozu určitých tovarov). Ministerstvo spravodlivosti vysvetlilo, že doteraz slovenské zákony neumožňovali postih takéhoto konania, čo novela napráva. Súčasťou úprav je aj zavedenie konceptu hrubej nedbanlivosti a stanovenie špeciálnych horších trestov pre právnické osoby za porušenie sankčných pravidiel.

Jednoduchší pobyt cudzincov: Koniec finančných potvrdení a výhody pre študentov

Parlament vo štvrtok 5. júna schválil novelu zákona o pobyte cudzincov, ktorá výrazne zjednoduší administratívu pre zahraničných občanov na Slovensku. Jednou z kľúčových zmien je zrušenie povinnosti dokladovať finančné zabezpečenie pri žiadosti o pobyt (v odôvodnených prípadoch a v súlade s právom EÚ). Upravujú sa aj pravidlá v prospech zahraničných študentov – tí budú mať ľahší prístup k prechodnému pobytu a širšie možnosti brigádovať popri štúdiu. Novela má reagovať na potreby pracovného trhu a pomôcť Slovensku prilákať kvalifikovaných ľudí zo zahraničia, pričom odstraňuje zbytočnú byrokraciu, ktorá cudzincov odrádzala.

Nová energetická legislatíva vyvolala spory: Zdieľanie elektriny a kritika opozície

Ministerstvo hospodárstva prinieslo do parlamentu rozsiahlu novelu energetického zákona, ktorá zavádza nový právny rámec pre elektrizačný sektor. Návrh počíta so zdieľaním elektriny medzi odberateľmi, rozšírením povinností pre prevádzkovateľov sietí a ďalšími zmenami s cieľom modernizovať trh s elektrinou. Vládna koalícia chce legislatívu schváliť urýchlene, opozícia však bije na poplach. Strana SaS upozornila, že zákon je pripravený narýchlo a môže otvoriť dvere netransparentným obchodom – obáva sa najmä postupu pri hľadaní investora do jadrovej energetiky, kde vidí riziko klientelizmu. Poslanec Karol Galek (SaS) kritizoval, že v návrhu zostali nepresné pojmy a nedoriešené problémy, ktoré môžu Slovensko pripraviť o milióny eur. Spolu s energetickou novelou sa prerokúva aj menšia novelizácia patentového zákona, ktorou sa aktualizujú pravidlá v oblasti priemyselných práv.

Definitívny koniec Úradu špeciálnej prokuratúry: Spisy rozdelené, prokurátori presunutí

Od 4. júna oficiálne zaniká Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Táto zmena nastala podľa novely Trestného poriadku schválenej začiatkom roka – kompetencie ÚŠP prechádzajú späť pod Generálnu prokuratúru SR. Všetci špeciálni prokurátori boli preradení na iné oddelenia GP, aby pokračovali v práci na rozbehnutých kauzách. Rozpracované prípady korupcie a organizovaného zločinu zostávajú pôvodným prokurátorom, aby nedošlo k zdržaniu, no nové citlivé kauzy už budú dozorovať prokurátori krajskej úrovne. Generálny prokurátor Maroš Žilinka ubezpečil verejnosť, že prokuratúra aj po zrušení ÚŠP zabezpečí plynulé plnenie úloh v boji proti korupcii. Zánik úradu však vyvolal obavy doma aj v zahraničí, či to neoslabení protikorupčnej infraštruktúry Slovenska.

Sudcovia sa ohradili voči útokom: Výzva politikom, aby rešpektovali nezávislosť súdov

Sudcovská rada pri Špecializovanom trestnom súde ostro odsúdila nedávne verejné výroky politikov, ktoré označila za zastrašujúce a znevažujúce voči sudcom. Reagovala tak na osobné útoky, ktoré sa objavili v súvislosti s rozhodnutiami sudcov ŠTS – naposledy voči sudcovi Milanovi Cisarikovi. Sudcovia deklarovali, že vítajú vecnú kritiku súdnych verdiktov, no hrubé osočovanie a spochybňovanie nestrannosti sudcov považujú za neprijateľné. Sudcovská rada vyzvala všetkých verejných činiteľov, médiá aj účastníkov konaní, aby rešpektovali nezávislosť justície a zdržali sa útokov podkopávajúcich dôveru verejnosti v súdne rozhodnutia.

Súd oslobodil Štefana Harabina v kauze schvaľovania ruskej agresie

Špecializovaný trestný súd v Pezinku oslobodil bývalého predsedu Najvyššieho súdu a exministra spravodlivosti Štefana Harabina spod obžaloby, ktorá mu kládla za vinu schvaľovanie ruskej vojenskej agresie proti Ukrajine. Samosudca dospel k záveru, že Harabinov verejný prejav, pre ktorý čelil obvineniu, nie je trestným činom. Prokuratúra pôvodne Harabina obžalovala pre prečin hanobenia národa a schvaľovania trestného činu za jeho proruské výroky po vypuknutí vojny. Rozhodnutie súdu zatiaľ nie je právoplatné – prokurátor na mieste oznámil odvolanie. Prípad preto bude ešte preskúmavať Najvyšší súd SR, ktorý definitívne rozhodne, či Harabinovo konanie naplnilo skutkovú podstatu alebo nie.

Košický župan čelí druhej obžalobe za machinácie pri tendroch

Predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka má na krku už druhý korupčný škandál. Polícia tento týždeň ukončila vyšetrovanie prípadu podozrivých machinácií pri verejnom obstarávaní právnych služieb na úrade KSK a navrhla podať ďalšiu obžalobu na Trnku. Ide o nezákonné ovplyvňovanie tendra, v ktorom figuroval aj bývalý zamestnanec úradu a poslanec NR SR György Gyimesi. Trnka už čelí súdu v inej kauze – v prípade nákupu predražených teplomerov a posypových vozidiel pre kraj. Nová obžaloba tak rozširuje zoznam trestných stíhaní voči županovi. Trnka vinu popiera a tvrdí, že ide o politicky motivované útoky, prokuratúra však naznačuje závažné dôkazy o netransparentných praktikách na úrade Košického kraja.

Generálny prokurátor obnovil stíhania zastavené kontroverznou novelou

Generálny prokurátor Maroš Žilinka oznámil, že zrušil uznesenia o zastavení trestných stíhaní v 12 prípadoch poškodzovania finančných záujmov EÚ, ktoré boli vlani zastavené pre premlčanie v dôsledku kontroverznej novely Trestného zákona. Táto vládna novela z roku 2023 skrátila premlčacie lehoty a spôsobila, že viaceré korupčné a subvenčné kauzy museli byť zastavené. Žilinka po preverení využil svoje oprávnenia a zasiahol podľa § 363 Trestného poriadku – zastavenia zrušil a prípady sa tak vracajú do vyšetrovania. Týmto krokom GP SR napráva neželané dôsledky minuloročnej legislatívy a dáva šancu, aby podozriví z podvodov s eurofondmi predsa len čelili spravodlivosti. Krok prokuratúry ocenili aj predstavitelia EÚ, ktorí na problém upozorňovali.

Maďarský Ústavný súd: Zahraničné sobáše párov rovnakého pohlavia musia uznať aj doma

Významný posun v susednej Maďarskej republike – tamojší Ústavný súd rozhodol, že štát má povinnosť uznať právoplatné manželstvá a registrované partnerstvá osôb rovnakého pohlavia, ak boli uzavreté v zahraničí. Prípad inicioval maďarsko-nemecký pár, ktorému úrady v Budapešti odmietli uznať zväzok uzavretý v Nemecku. Verdikt súdu neanuloval existujúce rozhodnutia nižších súdov, no jasne upozornil maďarský parlament na legislatívne vákuum. Maďarská vláda a zákonodarcovia budú musieť pripraviť úpravu, ktorá zlučiteľné zahraničné sobáše zaregistruje aj v Maďarsku. Tento prelomový nález prichádza v krajine, ktorá doteraz práva LGBT+ komunity skôr obmedzovala – môže to teda znamenať zásadnú zmenu prístupu a je pozorne sledovaný aj na Slovensku.

Brusel sprísňuje pravidlá STK: Ročné kontroly áut starších ako 10 rokov

Európska komisia navrhla prísnu reformu predpisov o technických kontrolách vozidiel, ktorá môže pocítiť každý motoristický štát Únie vrátane Slovenska. Hlavnou novinkou má byť skrátenie intervalu pravidelnej technickej kontroly (STK) pre staršie automobily – namiesto súčasných dvojročných intervalov by autá a dodávky staršie než 10 rokov museli na STK každý rok. Návrh cieli na zlepšenie bezpečnosti na cestách a zníženie emisií, keďže práve staršie vozidlá často predstavujú vyššie riziko nehôd aj znečistenia. Ak návrh schváli Európsky parlament a Rada EÚ, nové pravidlá zasiahnu milióny vodičov. Pre slovenských motoristov by to znamenalo častejšie návštevy staníc technickej kontroly a vyššie náklady na údržbu starších áut, no potenciálne aj bezpečnejšiu premávku.

Delegácia europoslancov kritizuje vývoj na Slovensku v oblasti práva a médií

Skupina poslancov Európskeho parlamentu po návšteve Slovenska vyjadrila znepokojenie nad viacerými krokmi súčasnej vlády z pohľadu demokracie a právneho štátu. Vyslovili ostrú kritiku najmä zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry a politických zásahov do verejnoprávneho RTVS, ktoré podľa nich vzďaľujú Slovensko od štandardov EÚ. Delegácia upozornila aj na časté zneužívanie zrýchleného legislatívneho konania – vláda prijíma zákony v skrátenom režime bez riadnej diskusie, čo ohrozuje kvalitu legislatívy. Europoslanci tiež varovali pred plánovaným zákonom o tzv. „zahraničných agentoch“, namiereným proti mimovládnym organizáciám – ten by mohol výrazne sťažiť fungovanie občianskej spoločnosti a podľa nich nemusí byť v súlade s Chartou základných práv EÚ. V závere správy zástupcovia EÚ vyzvali slovenské úrady na návrat k riadnemu legislatívnemu procesu, transparentnosti a dialógu so všetkými zainteresovanými stranami.

Poznámka: Text bol spracovaný z verejných zdrojov.