Parlament schválil nový Občiansky zákonník, účinný bude od júla 2027
Národná rada schválila nový Občiansky zákonník, historickú rekodifikáciu súkromného práva po viac ako šesťdesiatich rokoch. Kódex zásadne mení dedičské právo vrátane zavedenia dedičskej zmluvy a rozšírenia okruhu dedičov, upravuje nájomné právo aj majetkové vzťahy manželov a ruší niektoré doterajšie inštitúty. Účinnosť nadobudne 1. júla 2027. Slovenská advokátska komora a Notárska komora SR návrh verejne podporili ako zásadný krok k modernizácii civilného práva, upozorňujú však na potrebu ďalších úprav počas legisvakancie.
Konflikt premiéra a generálneho prokurátora eskaloval, padli aj bombové vyhrážky
Generálna prokuratúra právoplatne rozhodla, že darovanie stíhačiek MiG-29 Ukrajine nebolo trestným činom, čo vyvolalo ostré útoky premiéra Roberta Fica na generálneho prokurátora Maroša Žilinku a avizované zmeny v organizácii prokuratúry. Žilinkovi, jeho manželke aj premiérovi následne prišli anonymné bombové vyhrážky, ktoré vyšetruje polícia. Rada prokurátorov odmietla politický tlak na rozhodovanie prokuratúry a prezident Peter Pellegrini vyzval na rešpektovanie nezávislosti orgánov činných v trestnom konaní.
Spor o deficitný rozpočet mieri na Ústavný súd
Vláda plánuje predložiť deficitný rozpočet s využitím výnimky z dlhovej brzdy napriek ústavnej povinnosti vyrovnaných verejných financií. Opozičné strany preto podali sťažnosť na Ústavný súd a postup vlády kritizuje aj rozpočtová rada a ústavní právnici. Rozhodnutie súdu môže zásadne ovplyvniť ústavné limity rozpočtovej politiky a zadlžovania štátu. Samosprávy a ZMOS zároveň upozorňujú na finančnú neistotu obcí, ktorú spor o rozpočet na rok 2027 ešte prehlbuje.
Obžaloba čurillovcov je právoplatne odmietnutá pre procesné chyby
Krajský súd v Bratislave právoplatne potvrdil odmietnutie obžaloby skupiny policajtov NAKA známych ako čurillovci. Dôvodom boli závažné procesné vady v prípravnom konaní vrátane porušenia práva na obhajobu a zaujatosti vyšetrovateľov. Rozhodnutie znamená koniec niekoľkoročného stíhania, prokuratúra však môže po odstránení vád podať obžalobu znova. Pozornosť vyvolalo aj preloženie sudcu Tomáša Hajduka, ktorý obžalobu pôvodne odmietol, na iný súd, čo oživilo debatu o nezávislosti sudcov.
Stíhanie sudkýň z akcie Búrka sa po rokoch skončilo
Trestné stíhanie sudkýň Denisy Cvikovej a Zuzany Maruniakovej z akcie Búrka bolo po šiestich a pol roku právoplatne zastavené. Prijatie úplatku ani iný trestný čin sa nepodarilo preukázať. Predsedníčka Súdnej rady SR označila výsledok za doklad nevyhnutného rešpektu k prezumpcii neviny a prípad opäť otvoril otázku dĺžky a dôvodnosti trestných stíhaní sudcov. Kauza patrila k najsledovanejším zásahom do slovenskej justície ostatného desaťročia.
Ústavný súd: krajský súd porušil prezumpciu neviny vo väzobnom rozhodnutí
Ústavný súd SR zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave, ktorý v odôvodnení väzobného rozhodnutia použil formulácie vyznievajúce ako záver o vine ešte pred právoplatným odsúdením. Súd konštatoval porušenie prezumpcie neviny a práva na nestranný súd, nariadil opakovanie konania a priznal sťažovateľovi náhradu trov. Nález sprísňuje požiadavky na procesnú čistotu odôvodnení v trestnom konaní a je dôležitým vodidlom pre všeobecné súdy pri rozhodovaní o väzbe.
Prokurátorka Habčáková čelí disciplinárnemu konaniu
Prvý námestník generálneho prokurátora podal disciplinárny návrh na prokurátorku Habčákovú, známu dozorovaním významných káuz vrátane prípadu atentátu na premiéra, pre údajné porušenie povinností. O prípadnom kárnom opatrení rozhodne Najvyšší správny súd. Výsledok konania môže ovplyvniť jej ďalšie pôsobenie v prokuratúre a nastaviť precedens pre posudzovanie etiky a zodpovednosti prokurátorov v citlivých kauzách. Konanie prichádza v čase mimoriadneho napätia okolo Generálnej prokuratúry.
Výber európskeho prokurátora má byť po novom verejný
Ministerstvo spravodlivosti navrhlo zmeniť doterajšie neverejné vypočutie uchádzačov o funkciu európskeho prokurátora na verejné. Cieľom novely je posilniť transparentnosť a verejnú kontrolu výberového procesu aj dôveru v nominácie Slovenska do európskych justičných štruktúr. Na výbere sa podieľa aj Súdna rada SR. Zmena reaguje na dlhodobú kritiku netransparentnosti personálnych rozhodnutí v justícii a môže sa stať vzorom aj pre ďalšie výberové konania.
Petržalka žaluje banky za miliónový podvod, odvoláva sa na AML zákon
Bratislavská Petržalka podala civilnú žalobu nielen na bývalého zamestnanca, ale aj na dve banky v súvislosti s mnohomiliónovým podvodom, ktorý banky podľa mestskej časti nedetegovali v rozpore so zákonom o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti. Spor otvára otázku zodpovednosti bánk za zlyhanie compliance voči verejnému sektoru. Výsledok konania môže posunúť aplikáciu AML pravidiel a nároky poškodených na náhradu škody voči finančným inštitúciám.
Najvyšší súd: rozhodnutie per rollam nevyžaduje notársku zápisnicu
Najvyšší súd SR vyložil, že pri rozhodovaní spoločníkov per rollam nie je potrebná notárska zápisnica ani vtedy, keď by sa na valnom zhromaždení vyžadovala. Výklad zjednodušuje administratívu a znižuje náklady spoločností s ručením obmedzeným pri prijímaní rozhodnutí mimo valného zhromaždenia. Rozhodnutie prináša dlho očakávanú právnu istotu do korporátnej praxe. Pre advokátov a firemných právnikov ide o významné vodidlo pri nastavovaní vnútorných procesov obchodných spoločností.
Súdna rada ostro reagovala na výroky advokáta Kubinu
Predsedníčka Súdnej rady SR ostro kritizovala advokáta Petra Kubinu za verejné vyjadrenia k preloženiu sudcu, ktoré považuje za hrubý zásah do nezávislosti justície, a vyzvala Slovenskú advokátsku komoru, aby zaujala stanovisko. Spor otvára citlivú otázku hraníc verejnej kritiky súdnictva zo strany advokátov. Prípad sa dotýka etických pravidiel advokácie aj vzťahu medzi advokátskym stavom a súdnou mocou v čase zvýšeného napätia okolo justície.
Pripravuje sa právna úprava proti deepfake a digitálnym manipuláciám
Slovenské inštitúcie pripravujú úpravy Občianskeho aj Trestného zákona, ktoré majú posilniť ochranu osobnosti pred digitálnymi manipuláciami a deepfake obsahom. Cieľom je reagovať na rýchly nástup technológií umelej inteligencie, ktoré umožňujú vytvárať presvedčivé falošné nahrávky a podobizne reálnych osôb. Pripravovaná úprava sa dotkne ochrany osobnosti, dôkazného práva aj trestnoprávneho postihu. Pre právnu prax pôjde o jednu z najdôležitejších technologických noviel najbližšieho obdobia.
