Vláda schválila konsolidačný balík v zrýchlenom režime
V stredu vláda schválila rozsiahly konsolidačný balík – návrh zákona, ktorým sa mení viacero zákonov v súvislosti s ozdravením verejných financií . Kabinet rozhodol, že parlament ho prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní, aby opatrenia platili už od začiatku budúceho roka. Návrh obsahuje zvýšenie niektorých daní (napríklad vyšší odvod pre zamestnancov či vyššiu DPH na vybrané nezdravé potraviny) a zrušenie niektorých štátnych sviatkov ako voľných dní . Cieľom je znížiť deficit, hoci niektorí ministri vlády (napríklad minister vnútra Matúš Šutaj Eštok) požadujú ešte úpravy v prospech rezortov ako zdravotníctvo a školstvo . Balík teraz smeruje na rokovanie Národnej rady.

Opozícia kritizuje zrýchlené schvaľovanie zákona o úsporách
Opoziční poslanci ostro namietajú, že konsolidačné opatrenia vláda predložila narýchlo a žiada ich prijatie v zrýchlenom konaní, namiesto riadneho pripomienkovania. Upozornili, že zlé finančné výsledky štátu boli známe dlho vopred a riešenia sa mali pripravovať skôr – nie tlačiť ich narýchlo cez parlament . Minister financií Ladislav Kamenický(SMER-SD) však v parlamente obhajoval potrebu rýchleho prijatia balíka s tým, že len tak sa zabráni hospodárskym škodám a zabezpečí sa riadny štátny rozpočet na ďalší rok . Parlament preto začal rozpravu o návrhu v skrátenom režime, pričom hlasovanie o ňom má prebehnúť už v najbližších dňoch.

Platy politikov napriek úsporám vzrastú, opozícia to odmieta
Napriek prebiehajúcej finančnej konsolidácii sa od nového roka zvýšia platy ústavných činiteľov – poslancov parlamentu aj predsedu vlády Roberta Fica. Opoziční politici Igor Matovič a Július Jakab (obaja strana Slovensko) upozornili, že ide o zlý signál verejnosti v čase šetrenia . Zákonné zvýšenie platov je dôsledkom automatickej valorizácie, ktorú koalícia nepozastavila. Opozícia žiada moratórium na rast platov vrcholných predstaviteľov štátu, kým sa neozdravia verejné financie, no koalícia sa zatiaľ k takémuto kroku neodhodlala.

Karas: Rok po zmene zákona sú zlodeji bez trestu
Viliam Karas, podpredseda opozičného KDH a bývalý minister spravodlivosti, poukazuje na výrazný nárast drobných krádeží v obchodoch po vlaňajšej novele Trestného zákona. Tvrdí, že ani rok po zmiernení trestov za majetkové delikty vláda nedokázala zabezpečiť účinné postihovanie zlodejov . Pripomenul, že dnes môže páchateľ opakovane ukradnúť tovar do hodnoty 700 eur a zostane bez trestu – čo je podľa neho dôsledok nezodpovednej politiky vlády . Karas označil za absurdné vysvetlenia členov vlády, že za krádežami je „rast agresivity v spoločnosti“. Zdôraznil, že skutočnou príčinou je právna istota páchateľov, že drobné krádeže nebudú po novele posudzované ako trestný čin. Ministerstvá vnútra a spravodlivosti medzitým avizovali potrebu ďalších zmien – sprísnenie priestupkového zákona a zameranie sa na recidivistov .

Zmeny v záchrannej službe vyvolali obavy opozície
Parlament v stredu schválil novelu zákona o záchrannej zdravotnej službe, ktorá podľa kritikov posilňuje právomoci ministra zdravotníctva pri organizovaní ambulantnej pohotovosti. Opozičná strana SaS upozornila, že schválené zmeny otvárajú cestu pre ministra Kamila Šaška (Hlas-SD), aby mohol svojvoľne zasahovať do systému záchraniek . SaS varuje, že nová právna úprava môže ohroziť dostupnosť a kvalitu urgentnej zdravotnej starostlivosti tým, že umožní politické rozhodovanie v citlivej oblasti. Koalícia kritiku odmieta a tvrdí, že zmeny majú zefektívniť fungovanie záchrannej služby, ktorá trpí nedostatkom personálu a financií.

Spor o Tipos: Novela hazardu stiahnutá z parlamentu
Kontroverzná novela zákona o hazardných hrách, ktorú predložili poslanci okolo ministra Rudolfa Huliaka (nom. SNS), nakoniec z legislatívneho procesu ustúpila. Táto novela mala umožniť štátnej lotériovej spoločnosti Tiposprevádzkovať samoobslužné lotériové terminály aj mimo kasín. Po kritike odbornej verejnosti i opozície však Huliak vo štvrtok oznámil, že návrh sťahuje z parlamentu . Podľa pôvodného plánu mali terminály rozšíriť dostupnosť lotériových hier, odporcovia však varovali pred nárastom hráčskej závislosti a obchádzaním komunálnych obmedzení hazardu. Ministerstvo argumentuje, že tému ešte prerokuje so zainteresovanými stranami a pripraví nové riešenia v oblasti regulácie hazardu.

Progresívne Slovensko podalo trestné oznámenie v športovej kauze
Opozičné hnutie Progresívne Slovensko (PS) upozornilo na podozrenia z netransparentného nakladania s financiami v štátnom Národnom športovom centre (NŠC). PS vo štvrtok podalo trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru, v ktorom namieta finančné praktiky vedenia NŠC . Hnutie tvrdí, že má informácie o nehospodárnom využívaní verejných zdrojov určených na podporu športu a žiada dôkladné prešetrenie. Minister školstva, pod ktorého rezort NŠC spadá, uistil, že spolupracuje s orgánmi činnými v trestnom konaní. Prípadné zistenia môžu viesť k personálnym dôsledkom alebo k systémovým zmenám v riadení športového centra.

Novela o elektronických komunikáciách v druhom čítaní
Plénum Národnej rady vo štvrtok posunulo do druhého čítania návrh novely zákona o elektronických komunikáciách . Cieľom tejto legislatívy z dielne Ministerstva dopravy je preniesť do slovenskej legislatívy požiadavky Európskej únie – konkrétne Európsky kódex elektronických komunikácií. Novela má zjednodušiť a zlacniť budovanie vysokokapacitných sietí (tzv. gigabitovej infraštruktúry), napríklad zdieľaním existujúcej infraštruktúry a odstraňovaním administratívnych prekážok . Zákon zároveň upravuje viaceré ustanovenia z technického hľadiska a odstraňuje nejasnosti, ktoré vznikli v dôsledku zrušenia staršej smernice EÚ novým nariadením v apríli 2024 .

Samostatný zákon o turistických trasách neprešiel
Slovensko napokon nebude mať osobitný zákon, ktorý by komplexne upravoval turistické chodníky a ich značenie. Návrh zákona o turistických trasách, predložený poslancami KDH, parlament vo štvrtok neschválil . Cieľom návrhu bolo zaviesť jednotný register turistických trás a jednoznačné pravidlá pre ich označovanie a údržbu. Predkladatelia argumentovali, že turistické značené trasy sú národným bohatstvom a chýba im právna ochrana – dnes sú upravené len čiastkovo v rôznych predpisoch . Neprijatá právna norma mala stanoviť aj priestupky a sankcie za poškodzovanie značiek či trás. Keďže návrh nezískal podporu väčšiny, táto agenda zostáva naďalej riešená iba v rámci existujúcich predpisov a dobrovoľníckych aktivít turistických združení.

Štát chce predkupné právo na vodárne, poslanci rokujú o zákone
Vo štvrtok sa poslanci začali zaoberať novelou zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách, ktorou sa mení aj vodný zákon. Envirorezort navrhol posilniť úlohu štátu v strategickej vodárenskej infraštruktúre – štát by mal získať predkupné právo na podiely alebo akcie vlastníkov verejných vodovodov a kanalizácií . Dôvodom je ochrana vodárenských spoločností pred špekulatívnymi vstupmi súkromných finančných skupín, keďže voda je kritická komodita. Novelu v pléne podporil aj predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy, ktorého úrad upozornil na problémy v sektore už v minulosti . Andrassy označil návrh za jeden z najdôležitejších na aktuálnej schôdzi, hoci pripustil, že sám osebe nevyrieši všetky investičné dlhy vo vodárňach . Diskusia bude pokračovať budúci týždeň, pričom opozícia žiada záruky, že štát nebude zneužívať nové právomoci na politické ovládnutie vodární.

Podnikateľ Janíček oslobodený v kauze ohovárania sudkyne
Ondrej Janíček, bývalý majiteľ trenčianskeho baru Fatima, bol v piatok Mestským súdom Bratislava I oslobodený spod obžaloby z krivej výpovede a ohovárania . Janíček čelil obžalobe na základe vyjadrení, že niekdajšia sudkyňa a bývalá štátna tajomníčka Monika Jankovská mala prijať úplatok tri milióny korún, aby ho v minulosti odsúdila . Prvostupňový súd pôvodne uložil Janíčkovi v roku 2021 peňažný trest, no odvolací súd verdikt zrušil a vec vrátil na nové konanie . V aktuálnom procese prokurátor nakoniec sám navrhol oslobodenie obžalovaného, keďže dôkazná situácia sa rozpadla . Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný – prokurátor si ponechal lehotu na odvolanie. Prípad súvisí so širšou korupčnou kauzou okolo Moniky Jankovskej, ktorá je sama stíhaná za iné trestné činy.

ESĽP odmietol sťažnosť vo veci zákazu bohoslužieb počas pandémie
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) zamietol sťažnosť bývalého eurokomisára Jána Figeľa týkajúcu sa zákazu verejných bohoslužieb na Slovensku počas pandémie COVID-19. Štrasburský súd 4. septembra rozhodol, že sa prípadom nebude zaoberať, pretože sťažovateľ nepreukázal osobné ovplyvnenie danými opatreniami . Inak povedané, Figeľ podľa súdu nedokázal, že by mu zákaz bohoslužieb konkrétne znemožnil výkon náboženských práv nad rámec toho, čo platilo pre všetkých. ESĽP sa preto vôbec nevyjadril k podstate, či zákaz verejných omší bol primeraný a nevyhnutný – sťažnosť odmietol z procesných dôvodov neprípustnosti. Figeľ verdikt kritizoval s tým, že po štyroch rokoch konania sa súd vyhol meritórnemu rozhodnutiu a prejavil podľa neho alibizmus. Rozhodnutie je konečné a nie je voči nemu možné odvolanie . Ide už o druhý prípad, keď ESĽP odmietol riešiť sťažnosti na pandemické obmedzenia z Slovenska.

Fico podmienil podporu sankcií EÚ ústupkami v klimatickej politike
Premiér Robert Fico pri stretnutí s predsedom Európskej rady dal najavo, že Slovensko nebude súhlasiť s prijatím ďalšieho balíka sankcií EÚ voči Rusku, pokiaľ Európska komisia nesplní určité podmienky. Fico požaduje realistickejší prístup EÚ k plneniu klimatických cieľov – najmä s ohľadom na automobilový a ťažký priemysel . Slovensko ako veľký výrobca áut argumentuje, že prísne ekologické regulácie (napríklad rýchle ukončenie využívania plynu či zákaz spaľovacích motorov) môžu poškodiť jeho hospodárstvo. Fico preto avizoval, že ak Európska komisia nepredloží realistické návrhy na zosúladenie klimatických záväzkov s potrebami priemyslu, jeho vláda nepodporí nový – v poradí 19. sankčný balík voči Rusku . Tento postoj môže skomplikovať rokovania na úrovni EÚ, keďže sankčný balík vyžaduje jednomyseľnú podporu členských krajín. Fico zároveň spochybnil efektívnosť sankcií a vyhlásil, že EÚ by mala viac energie venovať mierovým snahám než eskalácii vojenskej pomoci Ukrajine.

Zmena v starostlivosti o mládež neprešla parlamentom
Opoziční poslanci Peter Stachura a František Majerský (KDH) neuspeli s návrhom, aby lekári – špecialisti pre dospelých – mohli poskytovať zdravotnú starostlivosť už od 15 rokov veku pacienta. Novela zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti, ktorá to mala umožniť, totiž vo štvrtok neprešla do druhého čítania . Cieľom návrhu bolo odbremeniť preplnené ambulancie detských špecialistov, keďže 15– až 18-roční pacienti majú často problémy, ktoré vedia riešiť aj lekári pre dospelých . Koaliční poslanci však návrh nepodporili, a tak naďalej platí, že osoby do 18 rokov musia navštevovať detských odborných lekárov. Nedostatok detských špecialistov pritom dlhodobo patrí medzi problémy slovenského zdravotníctva, no vláda preferuje systémové riešenia (napríklad motivačné programy pre pediatrov) namiesto čiastkovej zmeny vekovej hranice.

Vyšší vek pre lekárske prehliadky vodičov sa zavádzať nebude
Parlament taktiež zamietol novelu zákona o cestnej premávke, ktorou chceli poslanci KDH zmierniť povinné lekárske prehliadky pre seniorov vodičov. Návrh Františka Majerského a Petra Stachuru rátal s tým, že vodiči by museli absolvovať lekársku prehliadku každých 5 rokov až od 70 rokov veku (namiesto súčasných 65 rokov) . Zmenu odôvodňovali snahou odbúrať nadbytočné návštevy u lekára pre aktívnych seniorov, ktorí sú často v dobrom zdravotnom stave aj po 65-ke . Poslanci vládnej koalície však novelu nepodporili a tá neprešla ani prvým čítaním. Naďalej tak platí prísnejší režim – povinná lekárska prehliadka pre držiteľov vodičských preukazov každých päť rokov po dovŕšení 65 rokov. Odborníci túto diskusiu sledujú s tým, že do budúcna nevylučujú úpravy pravidiel, ak sa preukáže, že by to neohrozilo bezpečnosť cestnej premávky.

Zdroj:
https://www.vlada.gov.sk//tlacove-spravy/
https://www.nrsr.sk/web/