Brusel zvažuje kroky proti slovenskej zmene ústavy

Premiér Robert Fico informoval, že Európska komisia zvažuje začať konanie voči Slovensku pre nedávnu novelu ústavy, ktorá v etických a hodnotových otázkach uprednostňuje národné právo pred právom EÚ. Ústavná zmena, účinná od 1. novembra, tiež výslovne definuje pohlavie len ako mužské a ženské a zakotvuje zásadu ochrany národnej identity. Fico vyhlásil, že je pripravený tento spor s EÚ podstúpiť a brániť suverenitu Slovenska. Tvrdí, že určovanie kultúrno-etických pravidiel je výlučne vecou domácej jurisdikcie a medzinárodným inštitúciám do nej nepatrí zasahovať.

Rokovania o predĺžení funkčného obdobia samospráv na päť rokov

Predseda parlamentu Richard Raši (Hlas-SD) oznámil, že začal politické rokovania o predĺžení volebného obdobia obcí a krajov z aktuálnych štyroch na päť rokov. Po stretnutí so zástupcami opozície (KDH) Raši uviedol, že kresťanskí demokrati takú zmenu podporujú. Cieľom je získať potrebnú ústavnú väčšinu na schválenie tejto úpravy, ktorá by sa mala týkať až najbližších riadnych komunálnych a regionálnych volieb v roku 2026. Predĺženie mandátu samospráv má podľa Rašiho podporu aj koaličných partnerov a združení miest a obcí, čo má zabezpečiť väčšiu stabilitu a čas na plnenie rozvojových plánov na miestnej úrovni.

Veterné parky budú môcť vznikať len so súhlasom obcí

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) vyhlásil, že žiadna výstavba veternej elektrárne na Slovensku sa neuskutoční bez súhlasu dotknutej obce. Upozornil, že novela zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) zavádza povinný súhlas samospráv pre projekty veterných parkov. Okrem obce, na ktorej území má elektráreň stáť, sa vyžaduje stanovisko všetkých okolitých obcí. Taraba tým reagoval aj na plánovaný veterný park pri Stupave, ktorý vyvolal nesúhlas miestnych obyvateľov. Hoci Európska komisia tlačí na rýchly rozvoj obnoviteľných zdrojov, minister zdôraznil, že nik nemôže obciam vziať právo vyjadriť sa k takýmto stavbám.

Slovensko kritizuje klimatickú legislatívu EÚ a chce odklad ETS2

Na nedávnom zasadnutí ministrov životného prostredia EÚ označil minister Tomáš Taraba dohodnuté ústupky v pripravovanom systéme emisných kvót ETS2 pre domácnosti za nedostatočné. Taraba upozornil, že aj keď zavedenie obchodovania s emisiami pre palivá a vykurovanie bolo odložené o rok, Slovensko bude spolu s ďalšími krajinami presadzovať ďalšie zmiernenie tohto klimatického opatrenia. Podľa ministra je systém ETS2 pre občanov finančne náročný a environmentálny prínos neistý. Slovensko preto požaduje podrobné analýzy vplyvov na domácnosti a avizuje, že bude hľadať spojencov na zablokovanie alebo úpravu tejto legislatívy, kým nebudú zohľadnené národné špecifiká.

Vláda zasadne 17. novembra, premiér apeluje na pokojné oslavy

Premiér Fico oznámil zvolanie mimoriadneho zasadnutia vlády na piatok 17. novembra, počas štátneho sviatku Dňa boja za slobodu a demokraciu. Zdôraznil, že rešpektuje právo občanov v tento deň demonštrovať a pripomenúť si odkaz Novembra ’89. Zároveň však vyzval, aby nedošlo k žiadnym násilným incidentom ani zrážkam. „Nech ľudia pokojne vyjadria svoj názor, nemám s tým problém – je to sviatok ako každý iný,“ povedal premiér v diskusnej relácii. Podľa neho by malo ísť o dôstojnú spomienku v demokratickom duchu a vláda plánuje na svojom zasadnutí prerokovať bežnú agendu, aby vyslala signál stability aj napriek avizovaným protestom opozície.

Koalícia sa pokúsi prelomiť prezidentovo veto hazardného zákona

Robert Fico v televíznej debate uviedol, že poslanci za Smer-SD zrejme podporia opätovné schválenie novely zákona o hazarde, ktorú vetoval prezident Peter Pellegrini. Priznal však, že prelomiť veto bude náročné, keďže koalícii možno chýba dostatok hlasov (ústavná väčšina 76 poslancov). Fico zdôraznil, že predmetná novela nie je zásadný „životný zákon“, jej cieľom bolo najmä dostať hazard viac pod kontrolu štátu a zvýšiť príjmy do rozpočtu. Ak sa veto nepodarí zlomiť, nepovažuje to za vážny problém pre koalíciu. Premiér zároveň vyhlásil, že nadchádzajúce hlasovanie o dôvere vláde (viazané na novelu ústavného zákona o dlhovej brzde) bude podľa neho formalitou – verí, že kabinet dôveru parlamentu bez problémov získa.

Prezident podpísal novelu cestného zákona: chôdza do 6 km/h

Hlava štátu Peter Pellegrini vo štvrtok podpísala novelu zákona o cestnej premávke, ktorá prináša viaceré zmeny zamerané na bezpečnosť na cestách a chodníkoch. Po novom sa priamo v zákone definuje primeraná rýchlosť chôdze chodca na chodníku na max. 6 km/h, čo má pomôcť riešiť časté kolízie chodcov s cyklistami či používateľmi elektrických kolobežiek. Novela tiež zvyšuje vekovú hranicu pre povinné lekárske prehliadky vodičov – namiesto 65 rokov budú musieť šoféri absolvovať prehliadku každých päť rokov až od dosiahnutia 70 rokov. Zároveň sa odstráni duplicita, keďže sa uzná aj preventívna prehliadka u všeobecného lekára vykonaná v roku, kedy vodič dovŕšil daný vek. Zmeny nadobudnú účinnosť 1. januára 2026.

Slovensko preberie európsky Zákon o dátach, firmám hrozia vysoké pokuty

Ministerstvo investícií a informatizácie pripravuje transpozíciu nového európskeho Aktu o údajoch (Data Act) do slovenskej legislatívy. Cieľom zákona je uľahčiť zdieľanie dát medzi firmami, spotrebiteľmi a štátom – napríklad sprístupniť údaje zo smart zariadení, áut či priemyselných strojov pre spotrebiteľa alebo konkurenciu. Návrh však vyvoláva aj obavy, že by mohol brzdiť inovácie a rozvoj umelej inteligencie. Ministerstvo financií navrhlo pri porušení nových pravidiel prísne sankcie až do výšky 20 miliónov eur alebo 4 % celosvetového obratu firmy. Hoci reálne sa s ukladaním maximálnych pokút nepočíta, legislatíva má nastaviť jasné pravidlá pre dátovú ekonomiku. Návrh zákona je momentálne v medzirezortnom pripomienkovaní a následne o ňom rozhodne vláda a parlament – účinnosť sa plánuje od začiatku roka 2026, v súlade s už platným nariadením EÚ.

Odškodnenie zranených po zrážke vlakov a balík opatrení na železniciach

Vláda schválila finančné odškodnenie cestujúcich, ktorí utrpeli zranenia pri nedávnych železničných nehodách – pri zrážke dvoch vlakov pri Pezinku a pri vykoľajení pri obci Jablonov nad Turňou. Podľa závažnosti zranení vyplatí štát jednorazovú pomoc od 3 000 do 20 000 eur na osobu. Zároveň minister dopravy Jozef Raš avizoval sériu opatrení na zvýšenie bezpečnosti na železniciach. Do všetkých rušňov majú pribudnúť kamery monitorujúce činnosť rušňovodiča a zavedená bude tzv. vodičská karta na kontrolu dodržiavania povinných prestávok. Slovensko tiež urýchli zavádzanie moderných zabezpečovacích systémov ETCS a GSM-R na hlavných tratiach. Po nehode pri Pezinku boli poškodené koľaje už opravené a železničná premávka obnovená v plnom rozsahu, pričom železničiari pokračujú v výmene poškodených úsekov trate a výhybiek.

Aktivisti Greenpeace blokovali ministerstvo, Taraba podáva trestné oznámenia

V pondelok ráno skupina environmentálnych aktivistov z Greenpeace symbolicky zablokovala vstup do budovy Ministerstva životného prostredia. Akciou chceli upozorniť na podľa nich deštruktívne kroky vedenia ministerstva, ktoré údajne ohrozujú prírodu – spomenuli zásahy do národných parkov, zastavenie podpory obnoviteľných zdrojov či povolenie kontroverzného odstrelovania chránených zvierat. Aktivisti vyhlásili, že „príroda potrebuje aspoň deň oddychu“ od činnosti ministra Tarabu a jeho tímu. Minister Matúš Taraba reagoval tým, že privolal políciu a oznámil podanie trestných oznámení v súvislosti s protestom. Podľa jeho vyjadrenia približne desiatka osôb bránila zamestnancom vo vstupe a výstupe z budovy, čím sa mala dopustiť protiprávneho obmedzovania osobnej slobody. Policajti po príchode aktivistov vyzvali na upustenie od blokády; tí po čase dobrovoľne priestory opustili.

Ministerstvo spravodlivosti plánuje upraviť postih drobných krádeží

V reakcii na nárast drobných krádeží v obchodoch a obavy obchodníkov avizuje rezort spravodlivosti legislatívne zmeny. V spolupráci s Ministerstvom vnútra bola vytvorená pracovná skupina, ktorá posudzuje úpravu priestupkového zákona a Trestného zákona v oblasti opakovaných krádeží. Cieľom je nájsť férové a efektívne riešenie, ktoré zamedzí recidíve, no zároveň neprimerane nezaťaží väznice. Hovorca ministerstva Peter Lazarov potvrdil, že sa uvažuje o modifikácii tzv. pravidla „troch zásahov“ – tak, aby neboli drobní zlodeji za pár eur automaticky posielaní na dlhé tresty, čo je ekonomicky aj spoločensky neúnosné. Jednou z možností je prísnejší postih formou alternatívnych trestov či zvýšených pokút pre recidivistov, namiesto ich hromadného väznenia. O konkrétnych návrhoch bude minister spravodlivosti informovať po dohode v koalícii.

Polícia zastavila vyšetrovanie sťažnosti o mRNA vakcínach

Policajný zbor oznámil, že nenašiel dôvod na začatie trestného stíhania v prípade sťažnosti týkajúcej sa mRNA vakcín proti ochoreniu COVID-19. Splnomocnenec vlády pre vyšetrovanie pandémie Peter Kotlár ešte v marci predložil generálnemu prokurátorovi odborné stanovisko, podľa ktorého údajne testované vakcinačné šarže mohli meniť ľudskú DNA a spôsobovať vážne choroby. Slovenská akadémia vied tieto tvrdenia poprela a označila ich za nepodložené. Po preskúmaní podania dospel vyšetrovateľ tímu „Covid“ k záveru, že nie je dôvod začať trestné stíhanie – daný expertízny posudok nepreukázal žiadne trestné konanie. Prípad bol preto ukončený formou uznesenia o odmietnutí veci. Rozhodnutie zatiaľ nenadobudlo právoplatnosť, Kotlár sa môže voči nemu sťažovať.

Smer stojí za Šutajom Eštokom, hovorí o nespravodlivom rozsudku

Vládna strana Smer-SD sa verejne postavila na obranu ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) po tom, čo prehral občianskoprávny spor so skupinou vyšetrovateľov známych ako „čurillovci“. Súdom pre zmeškanie doručenia mu bolo nariadené verejne sa ospravedlniť policajtom za prirovnanie k mafiánovi Mikulášovi Černákovi a zaplatiť im odškodné spolu 90-tisíc eur. Exminister vnútra a súčasný minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) označil tento kontumačný rozsudok za nespravodlivý a naznačil, že koalícia zváži zmenu legislatívy, aby sa podobným situáciám predišlo. Kaliňák tvrdí, že by sa mala upraviť právna úprava doručovania tak, aby strany sporu preukázateľne vedeli o súdnych výzvach – inak by nemalo dochádzať k automatickému vynášaniu verdiktu pre zmeškanie. Opozícia ostro nesúhlasí s takýmto prístupom; poslankyňa Zuzana Števulová (PS) upozornila, že bežným ľuďom v podobných prípadoch hrozia exekúcie a bankroty, zatiaľ čo „papaláši“ chcú pre svoju nečinnosť meniť zákony. Premiér Fico medzitým vyhlásil, že poskytne ministrovi Eštokovi všetku potrebnú právnu pomoc cez straníckych právnikov a označil okolnosti verdiktu za „absurdné“.

Europarlament žiada znížiť emisie do roku 2040 o 90 %

Európsky parlament vo štvrtok 13. novembra výraznou väčšinou schválil svoj postoj k návrhu Európskej komisie na úpravu klimatického práva. Europoslanci požadujú stanoviť nový záväzný cieľ – znížiť čisté emisné hodnoty skleníkových plynov do roku 2040 o 90 % v porovnaní s rokom 1990. Tento ambiciózny medzicieľ má Únii pomôcť dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, ako už stanovuje platný klimatický zákon EÚ. Parlament okrem toho presadzuje väčšiu flexibilitu pri napĺňaní cieľov, napríklad možnosť využiť po roku 2036 do 5 % overených zahraničných uhlíkových kreditov či započítanie trvalého odstraňovania uhlíka pre kompenzáciu ťažko znížiteľných emisií. Europoslanci tiež navrhli mierne posunúť zavedenie systému ETS2 (emisné kvóty pre palivá a vykurovanie) z roku 2027 na rok 2028, aby členské štáty mali viac času na prípravu. O konečnej podobe cieľa do roku 2040 budú teraz europoslanci rokovať s členskými štátmi v rámci legislatívneho procesu, pričom výsledný záväzok ovplyvní aj medzinárodné klimatické rokovania.

Výzva na zmenu Trestného zákona: „Nelegalizujte korupciu a krádeže“

Mimovládna organizácia Nadácia Zastavme korupciu spustila celonárodnú petíciu, v ktorej žiada poslancov NR SR, aby napravili kontroverzné zmeny v Trestnom zákone presadené novou vládou. Podľa nadácie nedávna novela výrazne oslabila postihy za korupciu, daňové podvody a majetkovú trestnú činnosť. Tvrdí, že poslanci tým „de facto zlegalizovali drobné krádeže“ a štát rezignoval na ochranu poctivých ľudí – čo už pociťujú obchodníci či dôchodcovia ako zvýšenú škodu. Petícia s názvom „Nie je hanbou urobiť krok späť“ vyzýva parlament, aby spornú novelu upravil a obnovil spravodlivosť. Nadácia pripomína, že ak poslanci nezasiahnu, ponesú zodpovednosť za nárast drobnej kriminality a oslabenú dôveru verejnosti v právny štát. Výzvu môžu podporiť svojím podpisom občania na webe organizácie; k dnešnému dňu ju podpísalo už niekoľko tisíc ľudí. Koalícia zatiaľ avizuje, že zmeny Trestného zákona považuje za správne a ustupovať tlaku mimovládok neplánuje.

Slovenská lekárska komora má prvýkrát prezidentku

Na sneme Slovenskej lekárskej komory (SLK) v Žiline bola zvolená novou prezidentkou MUDr. Valéria Vasiľová, doterajšia viceprezidentka komory. Vasiľová sa stáva historicky prvou ženou na čele SLK a vo funkcii strieda MUDr. Jaroslava Šímu. Vo svojom programovom prejave vyhlásila, že chce, aby lekárska obec vystupovala jednotne a silnejšie presadzovala svoje požiadavky voči štátu. SLK pod jej vedením plánuje rokovať s Ministerstvom zdravotníctva o zlepšení podmienok v zdravotníctve, najmä v ambulantnom sektore, ktorý je dlhodobo podfinancovaný. Nová šéfka komory avizovala, že jednou z prvých tém bude riešenie poplatkov v zdravotníctve a financovanie lekárskych služieb prvej línie. Vasiľová verí, že jednotným hlasom lekárov dokáže SLK dosiahnuť viac – či už pri obhajobe záujmov pacientov, alebo v tvorbe legislatívy ovplyvňujúcej zdravotníctvo.

Progresívne Slovensko predstavilo „Tieňovú vládu zmeny“

Líder najsilnejšej opozičnej strany Progresívne Slovensko (PS) Michal Šimečka oznámil zostavenie takzvaného Tímu zmeny – tieňovej vlády, ktorá má ponúkať odborné riešenia a kontrolovať kroky súčasného kabinetu Roberta Fica. V tíme figurujú viacerí poslanci a experti PS: napríklad europoslanec a expremiér Ódor má na starosti reštart ekonomiky, bývalý minister zahraničia Ivan Korčok zase oblasti zahraničnej politiky a EÚ. Do úlohy tieňového ministra vnútra a polície nominovalo PS bývalého policajného prezidenta Jaroslava Spišiaka. Cieľom tímu je podľa Šimečku spájať demokratickú opozíciu – už prebehli konzultácie s SaS, KDH aj Demokratmi – a ponúknuť občanom dôveryhodnú alternatívu vlády. Zároveň bude tieňová vláda detailne sledovať a hodnotiť rozhodnutia Ficovej vlády, upozorňovať na pochybenia a pripravovať návrhy, ktoré môžu po prípadnej zmene mocenských pomerov prevziať do vládneho programu.

Zdroj:
https://www.vlada.gov.sk//tlacove-spravy/
https://www.nrsr.sk/web/