Politické strany dostanú 14,3 milióna eur za výsledky volieb 2023

Ministerstvo financií informovalo, že politické subjekty získajú spolu takmer 14,3 milióna eur ako príspevok za výsledky parlamentných volieb v roku 2023 . Tieto prostriedky si rozdelí osem strán a jedna koalícia, ktoré vo voľbách prekročili trojpercentný hlasový prah, v súlade so zákonom o politických stranách.

Ministerstvo chce odľahčiť Ústavný súd od agendy prieťahov

Ústavný súd SR je neprimerane zaťažený sťažnosťami na prieťahy v súdnom konaní, ktoré tvoria až 30 % všetkých prípadov riešených súdom . Minister spravodlivosti Boris Susko preto predstavil návrh novely zákona o súdoch – podľa nej by sťažnosti na prieťahy riešil primárne nadriadený súd, ktorý najlepšie pozná miestne pomery . Cieľom je zrýchliť súdne konania a odbremeniť Ústavný súd, ktorý dnes pre prieťahy často rozhoduje len o odškodneniach namiesto riešenia samotných príčin prieťahov.

Drucker varuje pred „vybavovačmi“ pri verejných výzvach

Minister školstva a podpredseda vlády pre Plán obnovy Tomáš Drucker (Hlas-SD) ostro vystúpil proti snahám zneužívať štátne grantové výzvy na osobný prospech. Označil za neakceptovateľné, aby rôzni konzultanti a “vybavovači” ponúkali vybavenie dotácií za odplatu . Drucker vyzval, aby každý, kto sa s takýmto konaním stretne, okamžite kontaktoval orgány činné v trestnom konaní . Sám podľa vlastných slov získal informácie o podobnom prípade pri inovačných výzvach a odovzdal ich Generálnej prokuratúre na prešetrenie.

ŠTS pripustil Threemu ako dôkaz v kauze vraždy Kuciaka

V opätovne prejednávanej kauze vraždy novinára Jána Kuciaka rozhodol senát Špecializovaného trestného súdu, že komunikácia z aplikácie Threema zo zaisteného telefónu obžalovaného bude použitá ako dôkaz . Predseda senátu Miroslav Mazúch zamietol námietku obhajoby voči takémuto dôkazu a vyhovel tak návrhu prokuratúry. Proces v prípade objednávky vraždy Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej sa na ŠTS koná už tretíkrát po tom, čo predchádzajúce verdikty zrušil Najvyšší súd.

Slovensko napadne na súde EÚ zákaz dovozu ruského plynu

Premiér Robert Fico oznámil, že Slovensko podá žalobu na Súdny dvor EÚ proti nariadeniu RePowerEU, ktoré od novembra 2027 zakáže dovoz ruského zemného plynu . Tento krok vlády okamžite kritizovali opozičné strany, podľa ktorých Slovensko len vychádza v ústrety záujmom Ruska namiesto príprav na život bez ruského plynu . Európska komisia reagovala, že je pripravená zákaz dovozu plynu na európskej úrovni právne obhájiť a čeliť žalobám zo strany Slovenska a Maďarska.

PS: Slovensko je raj pre daňových podvodníkov s DPH

Opozičné Progresívne Slovensko (PS) upozorňuje, že Slovensko sa stalo „rajom pre daňových podvodníkov“, najmä pri dani z pridanej hodnoty . Podľa údajov Európskej prokuratúry (EPPO) prichádza štát len na DPH o približne 400 miliónov eur ročne, pričom celkový daňový únik môže dosahovať až 1,8 miliardy eur . PS poukazuje, že tieto peniaze chýbajú vo verejnom rozpočte, a vyzýva vládu prostredníctvom parlamentného uznesenia, aby urýchlene predstavila stratégiu na zlepšenie výberu daní .

Minister zdravotníctva predstavil zmeny v záchrankách

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) načrtol plán reformy systému záchrannej zdravotnej služby (ZZS). Na mimoriadnom zasadnutí zdravotníckeho výboru parlamentu predstavil víziu, podľa ktorej by sa organizácia záchraniek zmenila – jednou z možností je prechod ambulancií pod nemocnice s urgentným príjmom . Opoziční poslanci však ministra skritizovali, že návrh nekonzultoval s profesionálmi zo záchranárskej obce a chýba mu odborná diskusia .

PS navrhuje úľavy pre mikropodnikateľov

Podpredseda PS Michal Truban predložil návrh zaviesť do daňového systému kategóriu „mikropodnikania“ na podporu drobných živnostníkov a podnikateľov. Podľa návrhu by pre najmenších podnikateľov s obratom do stanovenej hranice (napríklad cca 6 000 € ročne) platila znížená daňová sadzba 3 % namiesto štandardného odvodového zaťaženia . Cieľom opatrenia je zmierniť náklady živnostníkov pri raste cien a odvodov a motivovať ich pokračovať v podnikaní.

Parlament sprísnil pravidlá rokovania a schválil etický kódex

Poslanci Národnej rady SR prijali novelu Rokovacieho poriadku, ktorá okrem iného upravuje vystupovanie poslancov v pléne. Za úpravu pravidiel hlasovalo 78 poslancov . Zároveň parlament vôbec po prvý raz schválil Etický kódex poslanca, ktorý okrem iného zdôrazňuje povinnosť zákonodarcov konať vždy vo verejnom záujme a dôstojne reprezentovať svoj úrad . Nové pravidlá majú prispieť k zvýšeniu kultúry parlamentnej diskusie a dôvery verejnosti v zákonodarný zbor.

Spor o pravidlá: alkohol na pôde NR SR verzus dress code

Navrhované zmeny rokovacieho poriadku vyvolali debatu o správaní sa poslancov. Opozícia (KDH, PS, SaS a ďalší) tvrdí, že koaličné úpravy nesledujú iba kultiváciu parlamentu, ale skôr snahu obmedziť kritiku vlády . Kritizovali, že koalícia rieši v pravidlách najmä oblečenie poslancov, namiesto aby zaviedla napríklad možnosť dovolene testovať poslancov na alkohol pri podozrení z opitosti . Predseda parlamentu Richard Raši však oponuje, že poslancov nie je možné nútiť podrobiť sa dychovej skúške a že žiadny parlament v Európe takúto povinnosť nemá . Zmeny rokovacieho poriadku teda nakoniec prešli bez zavedenia “alkotestov” pre poslancov.

Fico obhajuje spornú novelu trestných kódexov

Premiér Robert Fico sa na tlačovej konferencii postavil na obranu nedávnej novely trestných kódexov, ktorá nadobudla účinnosť v decembri 2025 . Pripomenul, že súčasťou zmien je aj nové ustanovenie: ak spolupracujúci obvinený (tzv. kajúcnik) klamal v podstatných okolnostiach, jeho výpoveď už nemožno použiť v iných konaniach . Fico tým reagoval na kontroverzie okolo kajúcnikov a spochybnil dôveryhodnosť bývalého funkcionára polície Bernarda Slobodníka ako svedka v korupčných kauzách. Tvrdí, že Slobodník v minulosti podpisoval zápisnice z výsluchov, ktoré ani neabsolvoval, a takéto praktiky podľa Fica následne viedli k politicky motivovaným stíhaniam opozičných predstaviteľov.

Slovensko podporilo zaradenie IRGC medzi teroristov EÚ

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD) na zasadnutí Rady EÚ v Bruseli deklaroval, že Slovensko podporuje zaradenie Iránskych revolučných gárd (IRGC) na zoznam teroristických organizácií Európskej únie . Zároveň však Blanár upozornil na možné riziká tohto kroku – Irán pohrozil recipročnými krokmi a existujú obavy o bezpečnosť občanov EÚ v prípade eskalácie napätia . Napriek tomu sa Slovensko pridalo k väčšine členských štátov, ktoré takýto postup voči Iránu presadzujú ako reakciu na podporu terorizmu.

Ministerstvo rieši paradox trestného činu „ohýbania práva“

Rezort spravodlivosti pod vedením Borisa Suska hľadá riešenie pre kontroverzný trestný čin „ohýbanie práva“, ktorý do zákona zaviedla predchádzajúca vláda . Tento paragraf, trestajúci závažné narušenie sudcovskej nezávislosti, bol ostro kritizovaný odborníkmi i európskymi inštitúciami. Súčasná vláda uvažovala o jeho zrušení, naráža však na problém – existencia tohto trestného činu je podmienkou Plánu obnovy SR, takže jeho okamžité vypustenie by znamenalo nesplnenie míľnika . Susko po stretnutí s delegáciou Benátskej komisie uviedol, že Slovensko čelí paradoxu: Bruselu sľúbilo túto skutkovú podstatu zachovať, no zároveň je za ňu medzinárodne kritizované. Riešením by mohlo byť preformulovanie zákona tak, aby nezasahoval do nezávislosti súdnictva a vyhovel požiadavkám EÚ.

Rozšírenie siete centier pomoci obetiam trestných činov

Ministerstvo vnútra SR oznámilo, že rozširuje sieť informačných kancelárií pre obete trestných činov v regiónoch . Ide o reakciu na dlhodobú potrebu zlepšiť prístup k pomoci pre obete – nové centrá majú poskytovať dostupné, citlivé a koordinované poradenstvo priamo v jednotlivých krajoch. Podľa štátnej tajomníčky MV SR Lucie Kurilovskej tak obete nebudú odkázané len na centrálnu pomoc v Bratislave, ale nájdu oporu bližšie k miestu svojho bydliska. Projekt je financovaný z prostriedkov ministerstva a podporený z eurofondov.

Prezident začal disciplinárne konanie voči šéfovi SIS

Prezident Peter Pellegrini zahájil disciplinárne konanie voči riaditeľovi Slovenskej informačnej služby Pavlovi Gašparovi . Dôvodom sú údajné dopravné priestupky šéfa tajnej služby – podľa informácií z Prezidentskej kancelárie sa konanie týka porušenia pravidiel cestnej premávky a bezpečnosti. Prezident zdôraznil, že aj vysokí predstavitelia bezpečnostných zložiek musia dodržiavať zákony; v prípade preukázania previnenia môže disciplinárny proces viesť až k odvolaniu riaditeľa SIS z funkcie. Pavol Gašpar zatiaľ verejne nereagoval, SIS však avizovala plnú súčinnosť pri prešetrovaní.

Slovensko sa nepripojí k Trumpovej Rade mieru

Vláda SR rozhodla, že sa zatiaľ nepridá k novovzniknutej Rade mieru (Board of Peace), iniciovanej bývalým americkým prezidentom Donaldom Trumpom . Kabinet Roberta Fica na rokovaní 28. januára schválil stanovisko, že za súčasných podmienok by členstvo Slovenska v tejto organizácii nebolo vhodné. Hlavným dôvodom je enormný finančný záväzok – členský príspevok bol vyčíslený na približne 1 miliardu dolárov, čo si Slovensko v čase konsolidácie verejných financií nemôže dovoliť . Ministerstvo zahraničných vecí tiež upozornilo, že nie sú jasné prínosy ani pravidláfungovania tejto Trumpovej iniciatívy. Rozhodnutie vlády privítal prezident Peter Pellegrini, ktorý zdôraznil potrebu sústrediť sa na overené formy medzinárodnej spolupráce v rámci EÚ a OSN.

Policajný zásah vo Veľkej Ide bol podľa inšpekcie zákonný

Úrad inšpekčnej služby (ÚIS) ukončil prešetrovanie zásahu polície vo Veľkej Ide (okr. Košice-okolie) z leta minulého roka. Inšpekcia dospela k záveru, že policajti postupovali zákonne a nedopustili sa trestného činu . Podnet na preverenie zásahu podala opozícia po tom, čo sa na sociálnych sieťach objavili zábery tvrdšieho policajného zákroku pri zatýkaní. Hovorkyňa ÚIS Andrea Dobiášová informovala, že vyšetrovanie nepreukázalo žiadne protiprávne konanie zo strany zasahujúcich policajtov a prípad bol uzavretý bez návrhu na obvinenie.