Ústavný súd zastavil konanie o zrušenom zákone o Úrade na ochranu oznamovateľov

Plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2026 rozhodlo o zastavení konania o návrhu skupiny šesťdesiatich troch poslancov NR SR, ktorí napadli zákon zrušujúci Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Konanie sa stalo bezpredmetným po tom, ako parlament v marci 2026 sám zrušený zákon stiahol a obnovil pôvodný režim ochrany oznamovateľov pod vedením predsedníčky Zuzany Dlugošovej. Rozhodnutie nadviazalo na predchádzajúce dočasné pozastavenie účinnosti sporného zákona z decembra 2025, pričom celá kauza viedla k formálnemu infringementnému konaniu zo strany Európskej komisie a hrozbe zmrazenia takmer 590 miliónov eur z Plánu obnovy. Verdikt znamená procesné uzavretie jednej z najsledovanejších ústavných káuz tohto volebného obdobia, no neuzaviera otázku zhody pôvodne zrušenej úpravy s európskym právom.

Vláda schválila novelu Trestného zákona meniacu pravidlá pre kajúcnikov

Vláda Slovenskej republiky 6. mája 2026 schválila návrh novely Trestného zákona z dielne Ministerstva spravodlivosti pod vedením Borisa Suska, ktorý posúva celú agendu benefitov pre spolupracujúcich obvinených zo štádia prípravného konania až do súdnej fázy. Mimoriadne zníženie trestu, upustenie od potrestania alebo iný benefit pre kajúcnika bude možné výlučne po podaní obžaloby alebo po uzatvorení dohody o vine a treste, čo má eliminovať tlak vyšetrovateľov a prokurátorov na výpoveď výmenou za úľavu. Predloha reaguje na predchádzajúci nález Ústavného súdu, ktorý pozastavil časť pôvodnej novely o nepoužiteľnosti dôkazov získaných od kajúcnikov v trestnom konaní. Opozičné Progresívne Slovensko, hnutie Slovensko, SaS, KDH a Demokrati označili návrh za ďalší pokus oslabiť vyšetrovanie korupcie a organizovanej kriminality, pričom poukazujú na časovú súvislosť so začiatkom megaprocesu Očistec.

Megaproces Očistec sa otvoril 11. mája, senát ho po krátkom čase odročil na 1. jún

Hlavné pojednávanie v kauze Očistec sa 11. mája 2026 na pracovisku Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici otvorilo s rozpisom tridsiatich siedmich pojednávacích dní v horizonte do februára 2027. Medzi jedenástimi obžalovanými figurujú podpredseda NR SR a poslanec Smer-SD Tibor Gašpar, nitriansky podnikateľ Norbert Bödör, bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, bývalý šéf Národnej kriminálnej agentúry Peter Hraško, bývalý vedúci finančnej polície NAKA Bernard Slobodník, bývalý šéf protikorupčnej jednotky Róbert Krajmer, bývalý prezident finančnej správy František Imrecze a ďalší policajní funkcionári Milan Mihálik, Boris Trantalič a Marián Zetocha. Senát pod vedením sudcu Petra Pulmana po krátkom úvode 12. mája 2026 prerušil hlavné pojednávanie a všetky májové termíny zrušil – dôvodom je procesný návrh prokurátora Bohdana Čeľovského na spojenie veci s konaním proti bývalému policajtovi Romanovi Sahligerovi. Obžaloba sa opiera o zákonné označenie zločineckej skupiny pôsobiacej v rokoch 2012 až 2018 v Policajnom zbore a obsahuje dvadsať skutkov, pričom dôkazný stav je významne založený na výpovedi hlavného kajúcnika, čo z procesu robí benchmark pre vyšetrovanie káuz „kajúcnikov“ v slovenskom trestnom práve.

Parlament posunul do druhého čítania zrušenie voľby poštou zo zahraničia

Národná rada Slovenskej republiky 5. mája 2026 posunula do druhého čítania koaličný návrh novely zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva, ktorý ruší hlasovanie poštou zo zahraničia a nahrádza ho osobným hlasovaním na zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky. Predkladateľmi sú poslanci Smer-SD pod vedením podpredsedu NR SR Tibora Gašpara, návrh súčasne rozširuje voľbu zo zahraničia aj na prezidentské voľby a mení mechanizmus výpočtu volebnej kaucie pre parlamentné voľby a voľby do Európskeho parlamentu. Ak prejde finálnym hlasovaním, účinnosť je naplánovaná na 1. september 2026. Pred budovou parlamentu sa konali protesty, ktoré opozícia organizovala aj v Košiciach, Banskej Bystrici, Prahe a Bruseli, pričom organizátori odhadli účasť v Bratislave na zhruba dvetisíc ľudí a v Košiciach na vyše tisíc. Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím upozornila, že nový režim môže neúmerne sťažiť hlasovanie zdravotne znevýhodnených občanov žijúcich v zahraničí, čo otvára otázku ústavnej proporcionality navrhovaných obmedzení.

Národná rada schválila slovenské občianstvo ako podmienku pre obecných policajtov

Národná rada SR koncom apríla a začiatkom mája 2026 schválila novelu zákona o obecnej polícii z dielne Slovenskej národnej strany, podľa ktorej budú môcť byť príslušníkmi obecnej a mestskej polície len občania Slovenskej republiky. Novela má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2027 s prechodným obdobím do 31. decembra 2026, počas ktorého môžu doterajší policajti bez slovenského občianstva pôsobiť bez zmeny ich postavenia. Predseda SNS Andrej Danko paralelne ohlásil, že strana pripravuje aj návrh obmedzujúci pasívne volebné právo pre funkciu starostu výlučne na občanov SR. Progresívne Slovensko a hnutie Slovensko vyzvali prezidenta Petra Pellegriniho, aby zákon vetoval pre údajný rozpor s článkom 12 Ústavy SR a so zákazom diskriminácie podľa práva Únie, a oznámili pripravenosť obrátiť sa na Ústavný súd SR aj na Európsku komisiu.

Pellegrini vrátil parlamentu dva zákony pre nesúvisiace prílepky

Prezident Peter Pellegrini koncom apríla 2026 vrátil Národnej rade dve novely zákonov – zákon o posudzovaní zhody výrobku a zákon o kolektívnom investovaní – pre prílepky bez vecnej súvislosti s predmetom úpravy. Hlava štátu opakovane upozornila na nekvalitu legislatívneho procesu a obchádzanie pripomienkového konania pri závažných zmenách finančných pravidiel a regulačného rámca strategických investícií. Vložené ustanovenia mali okrem iného upravovať strategické investície a rozpočtové pravidlá, čo prezident označil za zjavné porušenie rokovacieho poriadku. Počas rozpravy zaznelo varovanie, že Slovensko môže pri neschválení požadovaných úprav do konca júna 2026 prísť o približne 430 miliónov eur z Plánu obnovy. Koalícia avizovala opätovné prerokovanie a nevylučuje pokus o prelomenie veta, čím sa pravdepodobne ďalej zostrí spor medzi prezidentskou kanceláriou a vládnou väčšinou.

Prezident vetoval novelu zákona o potravinách pre prílepok o liehu

Prezident Peter Pellegrini 14. mája 2026 vrátil Národnej rade SR novelu zákona o potravinách, ktorú parlament schválil v apríli z dielne poslancov SNS. Pôvodný návrh upravoval podmienky uvádzania potravín s obsahom hmyzových zložiek na trh a pravidlá ich označovania, počas druhého čítania však bol doplnený pozmeňujúcim návrhom, ktorý mení režim oznamovania nadobudnutia destilačného zariadenia podľa zákona o spotrebnej dani z liehu. Prezident pri vrátení zákona výslovne poukázal na § 94 rokovacieho poriadku, podľa ktorého nemožno k návrhu zákona predkladať pozmeňujúci návrh meniaci iný zákon, ktorý s ním vecne nesúvisí. Pellegrini požaduje, aby parlament pri opätovnom prerokovaní prílepok jednoducho vypustil a hlavný regulačný obsah schválil samostatne. Veto je v poradí tretím prezidentským vrátením zákona za posledných tridsať dní výslovne odôvodneným zákazom prílepkov, čo signalizuje formovanie ustálenej praxe Pellegriniho kancelárie v tejto otázke.

Generálny prokurátor Žilinka hospitalizovaný, kontinuita úradu zabezpečená námestníkom

Generálneho prokurátora Slovenskej republiky Maroša Žilinku hospitalizovali 3. mája 2026 pre podozrenie na akútny infarkt myokardu, pričom podstúpil zákrok perkutánnej koronárnej intervencie s priestupnením zúženej vencovitej cievy. Podľa informácií Generálnej prokuratúry komunikuje a postupne sa zotavuje, dočasné riadenie agendy zabezpečuje prvý námestník. Opozícia otvorila otázku prípadnej predčasnej voľby nového generálneho prokurátora pred uplynutím Žilinkovho funkčného obdobia v decembri 2027, no minister vnútra Matúš Šutaj Eštok ako predseda Hlasu-SD uviedol, že strana takýto krok neplánuje a Smer-SD nezmenil svoju pozíciu. Situácia má priamy dosah na plánované úlohy prokuratúry vrátane revízie zákonnosti postupu orgánov činných v trestnom konaní v korupčných veciach prevzatých po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry.

Novela zákona o zdravotných poisťovniach posunutá do druhého čítania

Národná rada SR 5. mája 2026 posunula do druhého čítania novelu zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh upresňuje povinnosť poisťovní vyžadovať identifikačné číslo poistenca s vymedzenými výnimkami a dopĺňa prechodné ustanovenia, ktoré odsúvajú vybrané povinnosti pre niektoré skupiny poskytovateľov do 31. decembra 2026, respektíve do 30. júna 2027. Súčasne sa zavádza povinnosť Národného centra zdravotníckych informácií zasielať údaje o elektronických zdravotných záznamoch zapísaných v elektronickej zdravotnej knižke zdravotným poisťovniam na účely overovania správnosti údajov. Účinnosť novely je rozdelená do troch dátumov – 30. júna 2026, 1. júla 2026 a 1. januára 2027, čo komplikuje aplikačnú prax poskytovateľov.

Návrh prvého zákona o lobingu prešiel do medzirezortného pripomienkového konania

Ministerstvo vnútra SR pod vedením Matúša Šutaja Eštoka predložilo začiatkom mája 2026 do medzirezortného pripomienkového konania návrh prvého samostatného zákona o lobingu na Slovensku. Predkladateľ prezentuje návrh ako právnu úpravu vychádzajúcu z európskych štandardov a princípov transparentnosti, férovosti a primeranej administratívnej záťaže, pričom má vymedziť, kto môže lobing legitímne vykonávať, zaviesť verejný register lobistov a upraviť pravidlá kontaktu medzi nimi a verejnými funkcionármi. K návrhu sa zatiaľ uskutočnili dva odborné okrúhle stoly a tretí pripravuje rezort vnútra spolu s Parlamentným inštitútom. Mimovládny sektor a verejnoprávne médiá upozorňujú, že navrhovaná úprava môže neúmerne zaťažiť malé občianske združenia a profesijné komory, kým niektoré veľké záujmové skupiny v energetickom a stavebnom sektore môžu z registrácie de facto uniknúť.

Pretrváva stav ropnej núdze napriek obnoveniu dodávok cez Družbu

Vláda Slovenskej republiky napriek obnoveniu dodávok ropy cez ropovod Družba a doplneniu štátnych hmotných rezerv v období 30. apríla až 6. mája 2026 nezrušila vyhlásený stav ropnej núdze. Premiér Robert Fico opakovane signalizoval, že koniec núdzového režimu závisí od stability dodávok cez ropovod Adria a od vývoja v oblasti Blízkeho východu. Kabinet uvoľnil zákaz vývozu nafty mimo územia SR, no zachoval ďalšie reštriktívne opatrenia – dvojakú cenu nafty pre vozidlá so zahraničnou poznávacou značkou a obmedzenie množstva paliva, ktoré možno natankovať do bandasiek. Pretrvávajúci stav ropnej núdze tak vytvára osobitný právny režim, na základe ktorého môže Slovnaft naďalej čerpať núdzové zásoby zo štátnych hmotných rezerv formou pôžičky podľa § 7 zákona o štátnych hmotných rezervách.

Vláda predstavila Národnú stratégiu kybernetickej bezpečnosti na roky 2026 až 2030

V nadväznosti na zákon o kritickej infraštruktúre a zákon o kybernetickej bezpečnosti vláda v sledovanom období prezentovala dva strategické dokumenty – Stratégiu odolnosti kritických subjektov SR a Národnú stratégiu kybernetickej bezpečnosti na roky 2026 až 2030. Dokumenty určujú rámec koordinácie medzi ústrednými orgánmi štátnej správy, samosprávou a kritickými subjektmi a stanovujú merateľné ciele do roku 2030 v oblasti odolnosti dôležitých sietí a informačných systémov. Orgány štátnej správy sú podľa novej úpravy povinné identifikovať kritické subjekty najneskôr do 17. júla 2026 v synchronizácii s lehotami smernice CER. Spolu s pripravovanou plnou transpozíciou smernice NIS2 ide o jeden z najvýznamnejších regulačných balíkov tohto roka pre digitálnu ekonomiku, finančný sektor a poskytovateľov základných služieb.

STVR čelí formálnej sťažnosti pre nedostatok objektivity v spravodajstve

Skupina mimovládnych organizácií v období okolo 8. mája 2026 podala formálnu sťažnosť na Slovenskú televíziu a rozhlas pre údajné porušenie zákonnej povinnosti objektivity vo viac ako dvadsiatich piatich konkrétnych spravodajských príspevkoch. Sťažovatelia poukázali na nedostatočné rozlíšenie redakčného obsahu od oficiálnych vládnych vyjadrení, jednostranné rámcovanie politicky citlivých tém a nedostatočný priestor pre alternatívne pohľady. Sťažnosť smeruje k Rade pre mediálne služby a k samotným orgánom STVR, ktoré vznikli na základe vlaňajšej kontroverznej reformy verejnoprávneho vysielania. Prípad nadväzuje na opakovanú kritiku zo strany medzinárodných novinárskych organizácií združených v Media Freedom Rapid Response a Rady Európy a stáva sa jedným z hlavných argumentov v rozprave o navrhovanom Národnom mediálnom úrade.

Reportéri bez hraníc: Slovensko sa mierne polepšilo na 37. priečke, právny rámec zostáva pod tlakom

Reportéri bez hraníc začiatkom mája 2026 zverejnili Svetový index slobody tlače 2026, podľa ktorého sloboda tlače vo svete klesla na najnižšiu úroveň za dvadsaťpäť rokov. Slovensko sa po medziročnom prepade v roku 2025 mierne posunulo nahor a obsadilo 37. priečku zo 180 hodnotených krajín, organizácia však konštatuje, že legislatívny indikátor je v Slovenskej republike pod permanentným tlakom najmä pre návrh na zriadenie Národného mediálneho úradu a postavenie STVR. Pre Slovensko ostáva podľa RSF kritickou otázkou nezávislosť verejnoprávneho vysielania a verbálne útoky vrcholných predstaviteľov vládnej koalície proti novinárom. Hodnotenie sa stalo bezprostredným argumentom pre opozíciu i pre stavovskú diskusiu Slovenského syndikátu novinárov.

Covidové amnestie ostávajú rok po prezidentovom vete zablokované v parlamente

Národná rada SR sa ani v aktuálnom rokovaní nedostala k opakovanému prerokovaniu zákona o tzv. covidových amnestiách, ktorý prezident Peter Pellegrini vrátil parlamentu pred takmer rokom. Predseda NR SR Richard Raši priznal, že koalícia nemá dostatok hlasov na prelomenie veta a osobne nevidí dôvod na opätovné schválenie zákona, ktorý mal preplatiť pokuty udelené za porušenie protipandemických opatrení v období núdzového stavu. Smer-SD interne pripisuje neúspech zdráhavému postoju Hlasu-SD, opozícia označuje celú legislatívnu iniciatívu za politicky motivovanú a v rozpore s princípmi právnej istoty osôb, ktoré pokuty riadne uhradili. Sporný zákon počítal s plošnou náhradou pokút uložených podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane verejného zdravia a podľa zákona o správnom konaní. Procesne tak ide o jeden z najdlhšie odložených legislatívnych aktov tohto volebného obdobia.