Európsky parlament prijal rezolúciu vyzývajúcu Komisiu k aktivácii mechanizmu kondicionality voči Slovensku

Plénum Európskeho parlamentu v stredu 20. mája 2026 prijalo rezolúciu o stave demokracie, právneho štátu a základných práv v Slovenskej republike pomerom hlasov 347 za, 165 proti a 25 sa zdržalo. Uznesenie vyzýva Európsku komisiu, aby posúdila, či v Slovenskej republike existuje riziko závažného porušenia hodnôt podľa článku 2 Zmluvy o Európskej únii a aby použila „všetky dostupné nástroje“ vrátane infringementov, auditov, pozastavenia platieb a aktivácie mechanizmu kondicionality pri ochrane rozpočtu Únie. Europoslanci kritizujú novely Trestného zákona a Trestného poriadku z roku 2024 znižujúce trestné sadzby za korupciu a hospodársku kriminalitu, zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry, opakované zásahy do postavenia Úradu na ochranu oznamovateľov, reformu verejnoprávneho vysielania a tlak na neziskový sektor. Slovenskí europoslanci hlasovali rozdelene – frakcia ECR (Lexmann z KDH) a EĽS podporili rezolúciu, frakcia S&D s europoslancami Smeru a Hlasu hlasovala proti, frakcia Renew (Šimečka, Bilčík) sa hlasovania zdržala alebo nehlasovala. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD) označil uznesenie za „politické hodnotenie bez právneho účinku“, prezident Peter Pellegrini ho odmietol ako neprimeraný zásah do vnútorných záležitostí, kým opozícia ho označila za vážny varovný signál pre prístup k európskym fondom.

Pavol Naď ukončil päťročné funkčné obdobie predsedu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

Prvý predseda Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky Pavol Naď v pondelok 18. mája 2026 oficiálne ukončil svoje funkčné obdobie po piatich rokoch vedenia tejto inštitúcie, ktorá vznikla v rámci reformy súdnictva z roku 2020. Súdna rada Slovenskej republiky pritom na svojom aprílovom zasadnutí nezvolila ani jednu z dvoch nominovaných kandidátok – Katarína Benczová a Petra Príbelská v repetitívnych kolách nedosiahli potrebných 10 hlasov z 18-člennej rady. Dočasné vedenie súdu prevzal podpredseda Najvyššieho správneho súdu Marián Trenčan, opakovaná voľba je naplánovaná na zasadnutie Súdnej rady 11. augusta 2026, do ktorej kandidujú dvaja noví uchádzači z radov sudcov NSS SR. Situácia vyvoláva otázky o kontinuite správneho súdnictva v období, keď NSS SR rozhoduje o citlivých veciach týkajúcich sa volieb, politických strán, ústavných činiteľov a disciplinárnych konaní voči sudcom a prokurátorom. Stav prerušeného vedenia jedného z najvyšších súdnych orgánov bude rezonovať aj v aktuálnej diskusii o eurofondoch a v hodnotení Európskej komisie ohľadom plnenia justičných míľnikov Plánu obnovy.

Verejný ochranca práv napadol na Ústavnom súde podmienky registrácie cirkví

Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský doručil 12. mája 2026 Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade ustanovení zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností s Ústavou Slovenskej republiky a s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Sporné ustanovenie podmieňuje registráciu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti preukázaním podpisov najmenej päťdesiatich tisíc plnoletých občanov Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území štátu, čo podľa ombudsmana de facto znemožňuje registráciu nových konfesií a neprimerane zasahuje do slobody náboženského vyznania. Politické reakcie kulminovali v týždni od 18. mája – minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) označil podanie za „mimoriadne nebezpečné“, minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) považuje hranicu päťdesiatich tisíc členov za „rozumné a potrebné minimum“. Konanie pred Ústavným súdom môže mať ďalekosiahle dôsledky pre postavenie štátom uznaných osemnástich cirkví a pre verejné prostriedky vyplácané podľa zákona č. 370/2019 Z. z. o finančnej podpore činnosti cirkví. Vec sa zaraďuje medzi citlivé ústavnoprávne kauzy, na ktoré pravdepodobne reaguje aj diskurz vládnej koalície o tradičných hodnotách zakotvených v novele Ústavy z roku 2025.

Prezident Pellegrini vrátil parlamentu novelu zákona o potravinách pre prílepok o liehu

Prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini 14. mája 2026 vrátil Národnej rade Slovenskej republiky novelu zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách, ktorú parlament schválil v apríli z dielne poslancov Slovenskej národnej strany. Pôvodný návrh upravoval podmienky uvádzania potravín s obsahom hmyzových zložiek na trh a pravidlá ich označovania, počas druhého čítania však bol doplnený pozmeňujúcim návrhom meniacim režim oznamovania nadobudnutia destilačného zariadenia podľa zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov. Prezident pri vrátení zákona výslovne poukázal na porušenie § 94 rokovacieho poriadku, podľa ktorého nemožno k návrhu zákona predkladať pozmeňujúci návrh meniaci iný zákon, ktorý s ním vecne nesúvisí. Veto je v poradí tretím prezidentským vrátením zákona za posledných tridsať dní výslovne odôvodneným zákazom prílepkov a signalizuje formovanie ustálenej praxe Pellegriniho kancelárie v tejto otázke. Hlava štátu navrhuje pri opätovnom prerokovaní jednoducho vypustiť sporný prílepok a hlavný regulačný obsah schváliť samostatne, koalícia však avizuje opätovné prerokovanie aj prípadný pokus o prelomenie veta.

Megaproces Očistec po krátkom úvode odročený na 1. júna pre procesný návrh prokurátora

Hlavné pojednávanie v kauze Očistec na pracovisku Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici sa 11. mája 2026 otvorilo s rozpisom 37 pojednávacích dní v horizonte do februára 2027, no senát pod vedením sudcu Petra Pulmana ho 12. mája odročil a všetky májové termíny zrušil. Dôvodom je procesný návrh prokurátora Bohdana Čeľovského na spojenie veci s konaním proti bývalému policajtovi Romanovi Sahligerovi, pojednávanie má pokračovať 1. júna 2026. Medzi jedenástimi obžalovanými figurujú podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky a poslanec Smer-SD Tibor Gašpar, nitriansky podnikateľ Norbert Bödör, bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, bývalý šéf Národnej kriminálnej agentúry Peter Hraško, bývalý šéf Národnej jednotky finančnej polície Bernard Slobodník, bývalý šéf protikorupčnej jednotky Róbert Krajmer, bývalý prezident finančnej správy František Imrecze a policajní funkcionári Milan Mihálik, Boris Trantalič a Marián Zetocha. Obžaloba sa opiera o tvrdenie o existencii zločineckej skupiny pôsobiacej v rokoch 2012 až 2018 v Policajnom zbore a obsahuje dvadsať skutkov, pričom dôkazný stav je významne založený na výpovedi hlavného kajúcnika. Prerušenie pojednávania komplikuje časovú súvislosť s vládnou novelou Trestného zákona z dielne ministra Borisa Suska, ktorá presúva rozhodovanie o benefitoch pre spolupracujúcich obvinených zo štádia prípravného konania do súdnej fázy.

Vláda na rokovaní 20. mája schválila balík opatrení k envirozáťažiam, pandemickej dohode WHO a vinohradníctvu

Vláda Slovenskej republiky na svojom stredajšom rokovaní 20. mája 2026 schválila nové pravidlá pri envirozáťažiach, ktoré majú zrýchliť odstraňovanie historických znečistení a zaviesť jasnejšie kompetencie pre Slovenskú inšpekciu životného prostredia a obvodné úrady životného prostredia. Kabinet zároveň posunul limity predaja lokálnych potravín – zvera, rýb a vajec priamo od prvovýrobcov, čo má reagovať na opakovaný tlak regionálnych spolkov a Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Vláda podporila predĺženie rokovaní o kľúčovom doplnku pandemickej dohody Svetovej zdravotníckej organizácie a schválila pristúpenie k OECD daňovej dohode v časti tzv. ekvalizačnej dane (Pillar 1) pre digitálnu ekonomiku. V personálnej oblasti odsúhlasila povýšenia v Ozbrojených silách SR – generál Miroslav Lorinc má byť vymenovaný do hodnosti generála, plukovníci Richard Király a Pavel Kožlej do hodnosti brigádneho generála a brigádny generál Marek Banas do hodnosti generálmajora. Diskusiu o prorastových opatreniach a parametroch konsolidácie 2027 kabinet odložil až po júnovom rokovaní tripartity, čo ďalej posúva harmonogram prípravy návrhu štátneho rozpočtu.

Ústavný súd rozhodol v prospech maďarských dedičov v kauze pôdy pri Bardejove, Tarr volá po revízii Benešových dekrétov

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach v rozhodnutí z 23. apríla 2026 zaujal stanovisko v prospech Miklósa Bositsa a jeho príbuzných, ktorí takmer dve desaťročia vedú spor o približne 35 hektárov lesa pri obci Varadka v okrese Bardejov, ktorý sa štátne orgány od roku 2009 opakovane pokúšali skonfiškovať s odkazom na povojnové dekréty z roku 1945. Verejnú debatu otvorilo vyhlásenie nového maďarského ministra pre sociálne vzťahy a kultúru Zoltána Tarra z 20. mája 2026, ktorý označil rozhodnutie za „míľnik“ pre práva etnických Maďarov na Slovensku a vyzval Bratislavu na komplexnú revíziu právnych dôsledkov Benešových dekrétov. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky stanovisko ostro odmietlo s vyhlásením, že Slovensko v žiadnom prípade systémovo neporušuje práva občanov maďarskej národnosti a nepristupuje k etnicky motivovaným konfiškáciám. Diskusiu zintenzívnili aj signály z Budapešti, kde víťaz aprílových volieb Péter Magyar v telefonáte s premiérom Robertom Ficom otvorene avizoval, že Benešove dekréty budú jednou z podmienok ďalšej slovensko-maďarskej spolupráce. Rozhodnutie pritom nerieši zásadnú právnu otázku, či možno povojnové konfiškácie využiť ako titul aj osemdesiat rokov po prijatí dekrétov, a otvára priestor pre desiatky podobných reštitučných sporov.

ARTAV žiada ministerstvo o urgentné usmernenie po náleze Ústavného súdu o rozpočítavaní tepla

Asociácia rozpočítavateľov tepla a vody (ARTAV Slovensko) v týždni 18. až 22. mája 2026 verejne požiadala Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky o usmernenie, ako postupovať pri ročnom vyúčtovaní tepla, ktoré musia správcovia bytových domov doručiť vlastníkom najneskôr do konca mája. Žiadosť reaguje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vyhlásený na januárovom plenárnom zasadnutí, ktorý uznal za protiústavnú časť vyhlášky Ministerstva hospodárstva č. 503/2022 Z. z., ktorá do rozpočítavania nákladov zahŕňa aj byty s individuálnym vykurovaním. Asociácia upozorňuje, že ak ministerstvo rýchlo nezasiahne, bytové domy zaplaví vlna reklamácií, súdnych sporov a hrozí kolaps celého vyúčtovacieho procesu, keďže preplatky a nedoplatky tisícov domácností budú spochybniteľné. Otvorené ostávajú minimálne tri otázky – či sa má nález aplikovať aj na dodávky za rok 2025, či majú správcovia pozastaviť distribúciu vyúčtovaní alebo doručiť opravné vyúčtovania a kto bude finančne zodpovedný za náklady, ktoré sa po vyňatí individuálne vykurovaných bytov presunú na zostávajúcich vlastníkov pripojených na centrálne zásobovanie teplom. Vec sa stáva precedensom v oblasti regulácie sieťových odvetví, do ktorej vstupuje aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ako odborný regulátor cien tepla.

Pretrváva stav ropnej núdze napriek obnoveniu prevádzky ropovodu Družba

Vláda Slovenskej republiky napriek obnoveniu dodávok ropy cez ropovod Družba koncom apríla a doplneniu štátnych hmotných rezerv v období 30. apríla až 6. mája 2026 ani v aktuálnom týždni nezrušila vyhlásený stav ropnej núdze podľa zákona č. 218/2013 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov. Premiér Robert Fico opakovane signalizoval, že koniec núdzového režimu závisí od stability dodávok cez alternatívny ropovod Adria cez Chorvátsko a od vývoja bezpečnostnej situácie na Blízkom východe. Kabinet uvoľnil zákaz vývozu nafty mimo územia SR, no zachoval dvojakú cenu nafty pre vozidlá so zahraničnou poznávacou značkou a obmedzenie množstva paliva, ktoré možno natankovať do bandasiek. Pretrvávajúci stav ropnej núdze vytvára osobitný právny režim, na základe ktorého môže Slovnaft naďalej čerpať núdzové zásoby zo štátnych hmotných rezerv formou pôžičky podľa § 7 zákona o štátnych hmotných rezervách. Stav ropnej núdze trvá od 19. februára 2026 po prerušení dodávok ropovodom Družba následkom poškodenia uzla pri ukrajinských Brodoch v januári 2026.

Ústavný súd zastavil konanie o zákone o Úrade na ochranu oznamovateľov, infringement zostáva otvorený

Plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky 6. mája 2026 rozhodlo o zastavení konania o návrhu skupiny šesťdesiatich troch poslancov Národnej rady SR, ktorí napadli zákon zrušujúci Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, no v týždni 18. až 22. mája rezonuje verzia procesného uzavretia kauzy najmä v kontexte stále otvoreného infringementného konania Európskej komisie. Konanie sa stalo bezpredmetným po tom, ako parlament v marci 2026 sám zrušený zákon stiahol a obnovil pôvodný režim ochrany oznamovateľov pod vedením predsedníčky Zuzany Dlugošovej. Rozhodnutie nadviazalo na predchádzajúce dočasné pozastavenie účinnosti sporného zákona z decembra 2025, pričom kauza viedla k formálnemu infringementnému konaniu zo strany Európskej komisie a hrozbe zmrazenia takmer 590 miliónov eur z Plánu obnovy. Verdikt znamená procesné uzavretie jednej z najsledovanejších ústavných káuz tohto volebného obdobia, no neuzaviera otázku zhody pôvodne zrušenej úpravy s európskym právom a so smernicou (EÚ) 2019/1937 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie. Kauza ostáva jedným z argumentov za aktiváciu mechanizmu kondicionality, ktorú v stredu 20. mája 2026 žiada od Komisie aj Európsky parlament.

Mediálny zákon SNS o Národnom mediálnom úrade pokračuje pri pretrvávajúcom medzinárodnom tlaku

Návrh novely zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách z dielne poslancov Slovenskej národnej strany pod vedením predsedu Andreja Danka pokračuje v parlamentnom procese v období medzi druhým a tretím čítaním, hoci v koalícii stále nepanuje zhoda na finálnej podobe. Novela transformuje Radu pre mediálne služby na Národný mediálny úrad a koncentruje rozhodovacie právomoci do rúk predsedu úradu voleného parlamentom z dvojnásobne navrhnutých kandidátov. Koalícia Media Freedom Rapid Response (IPI, RSF, ECPMF a ďalší partneri) v aktuálnom týždni opakovane upozornila, že návrh porušuje článok 7 European Media Freedom Act a článok 30 smernice (EÚ) 2018/1808 o audiovizuálnych mediálnych službách. Klub Hlas-SD prostredníctvom Ľubice Laššákovej znova naznačil, že v súčasnej podobe nedokáže novelu podporiť, kým traja nezaradení poslanci okolo Rudolfa Huliaka avizovali odmietnutie hlasovania. Skupina mimovládnych organizácií zároveň podala formálnu sťažnosť na Slovenskú televíziu a rozhlas (STVR) pre údajné porušenie zákonnej povinnosti objektivity vo viac ako dvadsiatich piatich konkrétnych spravodajských príspevkoch, čím sa otázka nezávislosti verejnoprávneho vysielania stala jednou z kľúčových tém v rozprave o navrhovanom úrade.

Návrh prvého samostatného zákona o lobingu prešiel do medzirezortného pripomienkového konania

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky pod vedením Matúša Šutaja Eštoka začiatkom mája 2026 predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh prvého samostatného zákona o lobingu, ktorého verejná oponentúra prebieha aj v týždni 15. až 21. mája. Predkladateľ prezentuje návrh ako právnu úpravu vychádzajúcu z odporúčaní GRECO, princípov transparentnosti a primeranej administratívnej záťaže, pričom má vymedziť, kto môže legitímne vykonávať lobing, zaviesť verejný register lobistov a upraviť pravidlá kontaktu medzi nimi a verejnými funkcionármi. Predpokladaná účinnosť je 1. január 2027 s tým, že register bude prevádzkovaný Ministerstvom vnútra SR a sankcie za neoznámenie lobistickej činnosti sa budú pohybovať do 30 000 eur. K návrhu rezort organizuje sériu odborných okrúhlych stolov spolu s Parlamentným inštitútom, zatiaľ sa uskutočnili dve diskusie. Mimovládny sektor a verejnoprávne médiá upozorňujú, že navrhovaná úprava môže neúmerne zaťažiť malé občianske združenia a profesijné komory vrátane Slovenskej advokátskej komory, kým niektoré veľké záujmové skupiny v energetickom a stavebnom sektore môžu z registračnej povinnosti de facto uniknúť.

Národná stratégia kybernetickej bezpečnosti 2026 – 2030 prezentovaná v týždni pred plnou účinnosťou NIS2

Vláda Slovenskej republiky v sledovanom týždni dokončuje prezentáciu Národnej stratégie kybernetickej bezpečnosti na roky 2026 až 2030 a paralelnej Stratégie odolnosti kritických subjektov SR, ktoré nadväzujú na zákon č. 366/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre a zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti. Dokumenty určujú rámec koordinácie medzi ústrednými orgánmi štátnej správy, samosprávou a kritickými subjektmi a stanovujú merateľné ciele do roku 2030 v oblasti odolnosti dôležitých sietí a informačných systémov, ochrany kybernetického priestoru a podpory prevádzkovateľov základných služieb. Orgány štátnej správy sú podľa novej úpravy povinné identifikovať kritické subjekty najneskôr do 17. júla 2026, čo zodpovedá lehote transpozície smernice (EÚ) 2022/2557 (smernica CER). Spolu s pripravovanou plnou transpozíciou smernice (EÚ) 2022/2555 (NIS2) ide o jeden z najvýznamnejších regulačných balíkov tohto roka pre digitálnu ekonomiku, finančný sektor a poskytovateľov základných služieb. Národný bezpečnostný úrad ako kompetentný orgán pripravuje technické vyhlášky pre jednotlivé sektory vrátane zdravotníctva, energetiky a verejnej správy.

Generálny prokurátor Žilinka pokračuje v zotavení, opozícia otvára debatu o predčasnej voľbe

Generálny prokurátor Slovenskej republiky Maroš Žilinka, hospitalizovaný 3. mája 2026 pre podozrenie na akútny infarkt myokardu, pokračuje v zotavovaní po úspešnej perkutánnej koronárnej intervencii. Podľa informácií Generálnej prokuratúry komunikuje a postupne preberá vybrané rozhodovacie agendy, dočasné riadenie aktuálnej agendy zabezpečuje prvý námestník generálneho prokurátora. Opozícia v týždni 18. až 22. mája opätovne otvorila otázku prípadnej predčasnej voľby nového generálneho prokurátora pred uplynutím Žilinkovho sedemročného funkčného obdobia v decembri 2027, no minister vnútra a predseda Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok uviedol, že strana takýto krok neplánuje a Smer-SD nezmenil svoju pozíciu. Situácia má priamy dosah na plánované úlohy prokuratúry vrátane revízie zákonnosti postupu orgánov činných v trestnom konaní v korupčných veciach prevzatých po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry. Pripravovaný legislatívny návrh ministerstva spravodlivosti o postavení kajúcnikov navyše zvyšuje politickú citlivosť pozície generálneho prokurátora ako záruky kontinuity stíhania závažnej majetkovej a hospodárskej kriminality.

Spor o zonáciu národných parkov vrcholí pred záverečnými termínmi Plánu obnovy

Mimovládne organizácie Zelená väčšina, My sme les, Aevis, Prales, WWF Slovensko a SOS/BirdLife v sledovanom týždni opätovne varovali, že aktuálne návrhy zonácie štyroch národných parkov – Tatranského národného parku, Národného parku Nízke Tatry, Národného parku Malá Fatra a Národného parku Poloniny – síce obsahujú zlepšenia oproti pôvodným pracovným verziám, ale stále ohrozujú vyplatenie 453 miliónov eur z Plánu obnovy. Organizácie kritizujú najmä nedostatočnú ochranu starých lesov a rozsiahle zóny D, ktoré znižujú stupeň ochrany a otvárajú priestor pre developerské zámery, ako aj rušenie 13 prírodných rezervácií v podhorských oblastiach Vysokých Tatier. Materiál má podľa harmonogramu prerokovať Legislatívna rada vlády a následne kabinet, pričom termín na prijatie zonácií je polovica leta 2026. Úrad podpredsedu vlády pre Plán obnovy pod vedením Tomáša Druckera (Hlas-SD) odmieta zjednodušovanie problematiky a zdôrazňuje, že cieľom je nariadenie v súlade s požiadavkami Komisie. Otázne ostáva, či ôsma žiadosť o platbu z Plánu obnovy s 28 míľnikmi, ktorú vláda plánuje podať na prelome mája a júna, zahrnie zonácie ako podmienku, alebo či sa pre tento balík otvorí samostatný harmonogram.

Slovenská republika podáva ôsmu žiadosť o platbu z Plánu obnovy s rizikovými míľnikmi v oblasti environmentu a justície

Slovenská republika sa pripravuje na podanie ôsmej žiadosti o platbu z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktorá zahŕňa 28 míľnikov a cieľov a očakávaná výška platby predstavuje približne 650 miliónov eur. Po piatkovom vyplatení šiestej a siedmej platby v celkovej výške 1,243 miliardy eur (5. mája 2026) prekročilo kumulatívne čerpanie 5,2 miliardy eur z celkovej alokácie 6,4 miliardy eur, čo zodpovedá 81 percentám pridelených prostriedkov. Záverečnú deviatu žiadosť o platbu plánuje vláda predložiť do konca júla 2026, pričom všetky míľniky a ciele musia byť splnené najneskôr do 31. augusta 2026. Medzi najrizikovejšie míľniky ôsmej žiadosti patria zonácie štyroch národných parkov, justičné reformy spojené s posilnením nezávislosti súdnictva a verejné obstarávania s pravidlami transparentnosti pre projekty digitalizácie. Európska komisia si zároveň ponecháva nástroj sankcií prostredníctvom suspenzie konkrétnych míľnikov v prípade, že hodnotenie odhalí významné regresy v reformnom procese, čo sa v aktuálnom týždni stáva ešte citlivejším v kontexte rezolúcie Európskeho parlamentu o stave právneho štátu.

Lehota transpozície smernice (EÚ) 2023/970 o transparentnosti odmeňovania uplynie 7. júna 2026

Slovenská republika musí do 7. júna 2026 dokončiť transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/970 o transparentnosti odmeňovania a posilnení uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu, pričom Národná rada SR transpozičný zákon schválila 15. apríla 2026 s účinnosťou od 7. júna 2026 pri 123 hlasoch zo 147 prítomných poslancov. Zamestnávatelia budú musieť zaviesť transparentnú mzdovú štruktúru postavenú na objektívnych a rodovo neutrálnych kritériách, uvádzať mzdu alebo jej rozpätie v pracovných inzerátoch a ak rozdiel medzi mužmi a ženami v kategórii zamestnancov presiahne päť percent, musia ho zdôvodniť alebo odstrániť do šiestich mesiacov. Pozmeňujúci návrh poslankyne Zdenky Mačicovej (Hlas-SD) zvýšil pokuty za porušenie zásady rovnakej odmeny až na 200 000 eur. Smernica prináša aj obrátenie dôkazného bremena – postačí, aby zamestnanec predložil indície diskriminácie, a zamestnávateľ musí preukázať opak. Reportingové povinnosti o rozdiele v odmeňovaní žien a mužov sa budú vzťahovať na zamestnávateľov so sto a viac zamestnancami v rôzne odstupňovaných lehotách medzi rokmi 2027 a 2031.

Príprava na plnú účinnosť Aktu Európskej únie o umelej inteligencii sa blíži k termínu 2. augusta 2026

Slovenská republika v týždni 15. až 21. mája 2026 pokračovala v príprave národného rámca dohľadu nad umelou inteligenciou pred plnou účinnosťou Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1689 o umelej inteligencii (AI Act), ktorý bude plne aplikovateľný 2. augusta 2026. Návrh zákona o organizácii štátnej správy v oblasti umelej inteligencie z dielne Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR rozdeľuje AI systémy podľa rizikovej kategórie na systémy s neprijateľným rizikom, vysoko rizikové, obmedzene rizikové a minimálne rizikové. Hlavným národným dozorným orgánom bude Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR v spolupráci s Úradom na ochranu osobných údajov SR pri dohľade nad AI systémami spracúvajúcimi osobné údaje. Slovensko v prechodnom období musí zaviesť funkčný systém regulačných pieskovísk pre testovanie inovácií a notifikačné mechanizmy podľa článku 30 nariadenia. Stavovské organizácie zastupujúce advokátov a notárov upozorňujú, že kritickými otázkami pre právnu prax budú výnimky pre systémy posudzujúce dôveryhodnosť osôb, biometrické identifikačné systémy a využívanie AI v justičnom rozhodovaní.

Súdny dvor EÚ v rozsudku z 13. mája 2026 vyložil rozsah náhrady za zánik užívacích práv k poľnohospodárskej pôde

Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu vydal 13. mája 2026 rozsudok, ktorým konštatoval, že právo Únie bráni vnútroštátnej úprave, ktorá náhradu za zánik užívacích práv (usus fructus) k poľnohospodárskej pôde vypočítava výlučne na základe trhovej hodnoty pozemku v čase výmazu týchto práv z katastra. Rozhodnutie sa síce primárne týka maďarskej úpravy, no formuluje princípy aplikovateľné aj na slovenský právny poriadok pri rušení obdobných užívacích titulov pri pôde získanej v rámci pozemkových úprav. Rozsudok nadväzuje na predchádzajúcu judikatúru Súdneho dvora EÚ (najmä vec C-235/17 Komisia proti Maďarsku z roku 2019) o nedovolenom obmedzení pohybu kapitálu pri zánikoch užívacích titulov v rukách zahraničných osôb. Pre Slovenskú republiku má rozsudok bezprostredný význam pri pokračujúcom procese pozemkových úprav podľa zákona č. 330/1991 Zb. a v sporoch o náhrady za zaniknuté vecné bremená, ktoré v aprílovom plenárnom náleze PLz. ÚS 1/2026 zjednocoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Rozhodnutie tak posilňuje argumentačnú líniu vlastníkov, ktorí v náhrade požadujú zahrnúť aj hodnotu znižujúcich sa úžitkov a strát z prerušenia hospodárskej činnosti.