Nový Občiansky zákonník postúpil do druhého čítania

Poslanci NR SR v utorok 9. júna 2026 posunuli do druhého čítania vládny návrh nového Občianskeho zákonníka z dielne ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer-SD), ktorý má po viac než šiestich desaťročiach nahradiť kódex z roku 1964. Takmer päťstostranový návrh zavádza jednotnú trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu, novú úpravu právnických osôb a spoločného imania manželov, odstraňuje dualizmus občianskoprávnej a obchodnoprávnej úpravy zmluvných typov a prináša nové dedičské inštitúty vrátane dedičskej zmluvy, odkazu a správcu dedičstva. Koaličné kluby si na návrh predsedu klubu Smer-SD Jána Richtera nechali rozpravu skrátiť na zákonné minimum 12,5 hodiny, čo opozícia kritizovala ako neúmerné pri kódexe s približne dvetisíc paragrafmi. Navrhovaná účinnosť zákona je 1. júla 2027.

Novela Trestného poriadku o kajúcnikoch posunutá do druhého čítania

Parlament v tom istom hlasovaní 9. júna 2026 posunul ďalej aj novelu zákona o sudcoch spojenú s úpravou Trestného poriadku, ktorej súčasťou je sprísnenie pravidiel pre spolupracujúcich obvinených. Návrh ministra Borisa Suska stanovuje, že benefity pre kajúcnika sa majú vzťahovať len na osobu, ktorá poskytne nové a dôveryhodné informácie o závažnej trestnej činnosti, ako je korupcia, organizovaný zločin, terorizmus či úkladná vražda. Rozprava bola sprevádzaná odkazmi na megakauzu Očistec a poslanca Tibora Gašpara, pričom opozícia varuje pred oslabením vyšetrovania korupcie a minister tvrdí, že cieľom je zabrániť zneužívaniu výpovedí. Súčasťou tej istej novely je aj možnosť preloženia sudcov bývalého správneho kolégia Najvyššieho súdu na Najvyšší správny súd SR bez výberového konania.

NR SR definitívne schválila novelu zákona o cestnej premávke

Národná rada SR schválila vládnu novelu zákona o cestnej premávke z dielne ministerstva vnútra, ktorá sprísňuje sankcie za prekročenie rýchlosti v obci o viac než 50 km/h a mimo obce o viac než 60 km/h, a to v riadnom konaní o 300 eur a v blokovom konaní o 200 až 250 eur. Novela zavádza zákaz kolobežiek s motorom umožňujúcim rýchlosť nad 25 km/h, zákaz alkoholu pre spolujazdcov na motocykloch a viacmiestnych bicykloch, rozdelenie vodičskej skúšky na teoretickú a praktickú časť a podmienku aspoň nižšieho stredného vzdelania pre zápis na skupinu B. Z pôvodného návrhu vypadla zmena predchádzania nákladných vozidiel na diaľnici a rozšírenie objektívnej zodpovednosti pre obce. Väčšina zmien má nadobudnúť účinnosť od septembra 2026.

Parlament schválil balík rezortných noviel ministerstva vnútra

V rámci 52. schôdze NR SR prešlo viacero noviel z dielne ministerstva vnútra dotýkajúcich sa priestupkov, pobytu cudzincov a sociálneho zabezpečenia. Novela zákona o priestupkoch zavádza ako nový druh sankcie menšie obecné práce a zvyšuje pokuty za vybrané priestupky s cieľom posilniť ich výchovný a represívny účinok. Novela zákona o pobyte cudzincov transponuje európsku smernicu o jednotnom povolení na pobyt a zamestnanie, zrýchľuje konania o národných vízach a rieši postavenie odídencov po skončení dočasného útočiska. Schválená bola aj novela o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorá odstraňuje interpretačné nejasnosti pri výplate výsluhových a invalidných dôchodkov.

Schválený zákaz solárií pre maloletých a rozšírenie zoznamu omamných látok

Poslanci NR SR v utorok 9. júna 2026 schválili novelu zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, podľa ktorej prevádzkovatelia solárií nebudú môcť poskytovať služby zamerané na opaľovanie umelými UV žiaričmi osobám mladším ako 18 rokov. V ten istý deň poslanci posunuli do druhého čítania novelu zákona o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, ktorá rozširuje zoznam kontrolovaných látok o 2-metylmetkatinón a 4-brómometkatinón. Obe predlohy patria do súboru zdravotných a bezpečnostných opatrení odhlasovaných v záverečnej fáze schôdze.

Vláda schválila nariadenia naviazané na rast minimálnej mzdy a stanovila nový termín pre JESS

Vláda SR na rokovaní v stredu 10. júna 2026 schválila dve nariadenia ministerstva práce, podľa ktorých sa od 1. júla 2026 zvýši sadzba za hodinu osobnej asistencie a výška peňažného príspevku na opatrovanie, pričom od 1. januára 2027 vzrastie aj finančný príspevok na poskytovanie niektorých sociálnych služieb; zmeny sa odvíjajú od rastu minimálnej mzdy. Vláda zároveň konštatovala, že ministerka hospodárstva Denisa Saková nesplnila termín na vyrovnanie vlastníckych podielov štátu v spoločnosti JESS a stanovila jej nový termín do 10. júla 2026. Schválená bola aj Správa o poskytnutej štátnej pomoci za rok 2025 v objeme 775,23 milióna eur, čo predstavuje medziročný pokles o 83 miliónov eur.

Účinnosť nadobudol zákon o rovnakom odmeňovaní mužov a žien

Zákon č. 76/2026 Z. z. o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty, ktorý transponuje smernicu EÚ 2023/970 o transparentnosti odmeňovania, nadobudol účinnosť 7. júna 2026. Zákon ukladá zamestnávateľom povinnosť nastaviť rodovo neutrálne štruktúry odmeňovania založené na vopred stanovených objektívnych kritériách a v prípade zisteného rozdielu v priemernej mzde aspoň 5 % na porovnateľných pozíciách buď rozdiel presvedčivo vysvetliť, alebo ho do šiestich mesiacov napraviť. Štruktúry odmeňovania treba zaviesť do 30. júna 2026, pričom prvé reporty budú zamestnávatelia s viac než 150 zamestnancami podávať v roku 2027. Pre slovenských zamestnávateľov ide o jednu z najvýznamnejších regulatórnych zmien v oblasti pracovného práva tohto roka.

Krajský súd v Bratislave potvrdil neplatnosť Mečiarových amnestií a nariadil pokračovať v stíhaní

Krajský súd v Bratislave 11. júna 2026 zrušil rozhodnutie o zastavení trestného stíhania bývalého ministra vnútra Gustáva Krajčiho a nariadil pokračovať v konaní v kauze zmareného referenda a zavlečenia Michala Kováča mladšieho. Súd akceptoval argumentáciu opierajúcu sa o zrušenie Mečiarových amnestií z roku 1998 parlamentom v roku 2017 a o ich následné potvrdenie Ústavným súdom SR. Rozhodnutie predstavuje procesný míľnik v jednej z najdlhšie blokovaných káuz polistopadovej éry a otvára cestu k meritórnemu prejednaniu skutkov spred takmer troch desaťročí.

Návrh na odvolanie ministra obrany Kaliňáka sa pre neuznášaniaschopnosť odložil na september

Mimoriadnu schôdzu NR SR zvolanú opozičným hnutím KDH na vyslovenie nedôvery ministrovi obrany Robertovi Kaliňákovi sa pre neuznášaniaschopnosť parlamentu otvoriť nepodarilo, keď sa pri jednom z pokusov prezentovalo len 44 poslancov. Návrh, ktorý ministrovi vyčíta okolnosti pozastavenej výstavby novej nemocnice v Prešove, sa tak presúva na najbližšiu riadnu schôdzu so začiatkom 15. septembra 2026. Epizóda ilustruje krehkosť koaličnej účasti na hlasovaniach po tom, ako sa väčšina zúžila na 78 mandátov.

Megaproces Očistec sa naplno rozbehol čítaním obžaloby

Na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici sa 8. júna 2026 naplno rozbehlo hlavné pojednávanie v kauze Očistec, keď prokurátor pristúpil k čítaniu rozsiahlej obžaloby s viac než dvadsiatimi skutkami. Na lavici obžalovaných je jedenásť osôb vrátane súčasného podpredsedu NR SR a bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara, podnikateľa Norberta Bödöra, bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika a exprezidenta finančnej správy Františka Imreczeho. Obžaloba popisuje vytvorenie a fungovanie zločineckej skupiny v najvyšších štruktúrach polície a bezpečnostných orgánov v rokoch 2012 až 2018, ktorá mala ovplyvňovať vyšetrovanie citlivých káuz a získavať informácie z policajných spisov. Obžalovaní odmietli dohodu o vine a treste, obhajoba hovorí o účelovom vyšetrovaní a súd má naplánovaných približne 32 termínov pojednávaní minimálne do februára 2027.

Najvyšší súd SR zastavil stíhanie Jána Slotu pre premlčanie

Najvyšší súd SR ako odvolací súd 9. júna 2026 definitívne zastavil trestné stíhanie bývalého predsedu SNS a exprimátora Žiliny Jána Slotu v korupčnej kauze z dôvodu premlčania. Rozhodnutím stráca platnosť odsudzujúci rozsudok Špecializovaného trestného súdu zo septembra 2024, ktorý Slotovi uložil dvojročný podmienečný trest so štvorročnou skúšobnou dobou. Predseda senátu Dušan Szabó konštatoval, že súd neuznal kvalifikáciu skutkov ako prijímanie úplatku a vzhľadom na trestné sadzby a novelu Trestného zákona oba skutky vyhodnotil ako premlčané, pričom jeden z nich bol premlčaný už v čase vznesenia obvinenia. Kauza súvisela so sprostredkovaním úplatkov sudcovi žilinského krajského súdu za zmiernenie trestu v inom konaní.

Generálny prokurátor Žilinka kritizoval prepad v stíhaní daňovej kriminality

Generálny prokurátor Maroš Žilinka v sledovanom týždni ostro kritizoval stav boja proti daňovej kriminalite, keď podľa neho štát po schválení novely Trestného zákona fakticky rezignoval na efektívne stíhanie daňových deliktov a nastal masívny prepad v ich stíhaní. Žilinka vyjadril sklamanie, že parlament a minister spravodlivosti ignorovali jeho legislatívny podnet a návrh zákona na boj proti daňovým podvodom. Téma zapadá do širšej diskusie o dôsledkoch trestnej novely, ktorá zmenila hranice škody a premlčacie lehoty a ktorej časti predtým posudzoval aj Ústavný súd SR. Vyhlásenie prišlo v období, keď koalícia pripúšťa výmenu generálneho prokurátora pred voľbami.

Generálna prokuratúra obsadila posty krajských prokurátorov pre Bratislavu a Košice

Generálny prokurátor Maroš Žilinka obsadil dva kľúčové posty v sústave prokuratúry, keď za krajského prokurátora v Bratislave vymenoval Rastislava Remetu a za krajskú prokurátorku v Košiciach Juditu Gulbišovú. Ide o významné personálne rozhodnutia na úrovni dvoch najväčších krajských prokuratúr, ktoré spadajú do obdobia diskusií o možnej výmene samotného generálneho prokurátora pred parlamentnými voľbami. Personálne zmeny dotvára aj nedávny zdravotný stav generálneho prokurátora, ktorý sa v máji 2026 zotavoval po infarkte.

Spor o Úrad na ochranu oznamovateľov a previazanie s eurofondmi pokračuje

V sledovanom období pretrvával spor medzi Slovenskom a inštitúciami EÚ ohľadom zmien v ochrane oznamovateľov a možného zmrazenia eurofondov. Európska komisia vedie proti SR konanie pre zákon, ktorý mení Úrad na ochranu oznamovateľov na nový úrad, čo je podľa nej v rozpore so smernicou o ochrane oznamovateľov a Chartou základných práv EÚ. Sporným bodom je najmä plán, aby šéfa nového úradu menoval predseda parlamentu, čo prináša riziko politizácie kontrolného orgánu. Pôvodný úrad mal zaniknúť 1. januára 2026, no po zásahu Ústavného súdu SR z decembra 2025 funguje ďalej bez zmien.

Júnový infringementový balík Komisie priniesol dve nové výzvy voči Slovensku

Európska komisia zverejnila 4. júna 2026 svoj pravidelný balík rozhodnutí o porušení práva EÚ, v ktorom otvorila voči SR dve nové konania formou formálnej výzvy. Prvé konanie sa týka nesprávnej transpozície smernice o používaní vozidiel prenajatých bez vodiča na cestnú nákladnú dopravu, druhé neprijatia národného sankčného režimu podľa nariadenia ReFuelEU Aviation o udržateľných leteckých palivách. V oboch prípadoch má Bratislava dvojmesačnú lehotu na odpoveď, ktorá beží počas sledovaného týždňa, inak môže nasledovať odôvodnené stanovisko. Ide o jediný procesný úkon priamo v okne 7. až 13. júna s konkrétnym dopadom na slovenské legislatívne povinnosti.

Konanie o porušení Zmluvy o EÚ pre ústavnú novelu o prednosti práva EÚ pretrváva

Naďalej beží konanie o nesplnení povinnosti, ktoré Európska komisia začala voči Slovensku pre ústavnú novelu doplňujúcu článok 7 Ústavy SR, ktorá umožňuje slovenským orgánom vrátane súdov posudzovať rozsah uplatniteľnosti práva EÚ vrátane rozhodnutí Súdneho dvora EÚ. Komisia namieta rozpor so zásadou prednosti a jednotného uplatňovania práva EÚ a zaslala formálnu výzvu s dvojmesačnou lehotou. Slovenská vláda deklarovala, že reformy mieni brániť, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť postupu do druhej fázy konania a následnej žaloby na Súdny dvor EÚ. V sledovanom okne nepribudol nový procesný krok, no téma zostáva najzávažnejšou položkou agendy právneho štátu.

Slovensko vedie pred Súdnym dvorom EÚ spor o nariadenie RePowerEU

Slovensko vedie pred Súdnym dvorom EÚ žalobu proti nariadeniu RePowerEU o postupnom ukončení dovozu ruského plynu a ropy, ktorú podalo v apríli 2026. Minister spravodlivosti Boris Susko argumentuje, že hoci nariadenie bolo prijaté ako opatrenie spoločnej obchodnej politiky kvalifikovanou väčšinou, vecne ide o sankčné a bezpečnostné rozhodnutie vyžadujúce jednomyseľnosť, a namieta aj porušenie zásad subsidiarity a proporcionality. Vec je v písomnej fáze konania a v sledovanom týždni nezaznamenala nový procesný úkon. Spor priamo súvisí so slovenskou energetickou agendou a watchlistovou témou ropovodu Družba, ktorého dodávky boli po januárovom výpadku obnovené.

Pretrváva tlak Európskeho parlamentu na kondicionalitu eurofondov voči Slovensku

Európsky parlament schválil v apríli 2026 správu vyzývajúcu Komisiu spustiť mechanizmus kondicionality právneho štátu voči Slovensku a zvážiť pozastavenie platieb z rozpočtu EÚ. Dôvodom sú zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry, novela Trestného zákona a zásah do Úradu na ochranu oznamovateľov, ktoré poslanci označili za zvýšené riziko pre riadne finančné hospodárenie s rozpočtom EÚ. Prípadné formálne spustenie mechanizmu Komisiou a následné zmrazenie fondov by muselo schváliť kvalifikovanou väčšinou Rada EÚ. V okne 7. až 13. júna nedošlo k novému formálnemu kroku, tlak však zostáva politicky aktívny a previazaný s domácou justičnou agendou.