V rámci EÚ whistleblowing charakterizujú najmä prípady chráneného oznamovania nekalosúťažných praktík v rámci hospodárskej súťaže. Relatívne často sa však začína objavovať vo vnútri spoločností oznamovanie situácií ako sú napr. korupčné alebo úplatkárske správanie vo forme vecných či finančných darov, pochybné účtovné aktivity, nedostatočná kontrola napr. výrobkov či procesov pri výrobe, nedodržiavanie bezpečnostných noriem, klamanie spotrebiteľa a pod.

Zamestnávatelia majúci záujem urobiť niečo aktívne pre dodržiavanie svojej firemnej kultúry, zavádzajú vlastné interné mechanizmy pre oznamovanie nekalých praktík, ktoré sú súčasťou ich Corporate Compliance. Ide najmä o moderné podniky s rozsiahlou zamestnaneckou základňou a zahraničným kapitálom. Whistleblowing je upravovaný vnútornými predpismi, ktoré apelujú na riadne, transparentné a etické fungovanie podniku a dodržiavanie právnych a morálnych pravidiel na pracovisku. Ak je u zamestnávateľa takýto mechanizmus pre chránené oznamovanie porušovania pravidiel a neprípustných praktík zavedený, sú s ním zvyčajne zamestnanci oboznámení už pri nástupe do zamestnania. Vedia ako, kde a komu porušovanie pravidiel oznamovať. Medzi najčastejšie a najviac využívané mechanizmy zavedené podnikateľmi pre whistleblowerov patria najmä oznamovanie na základe úpravy v etickom kódexe (Code of Conduct), cez externých poradcov (napr. firemného ombudsmana, advokáta), prostredníctvom špeciálne na to určenej „horúcej“ telefónnej linky, cez poštové skrinky či schránky, cez špeciálne emailové adresy. Podnety sú veľakrát anonymné a riešia sa buď priamo na personálnom oddelení alebo vo vedení firmy či na koncernovej úrovni alebo externými poradcami.

Ak sa zamestnanec rozhodne využiť whistleblowing, zákonodarca ho aj napriek tomu, že na Slovensku explicitná právna úprava whistleblowingu neexistuje, ochraňuje. Vo verejnom sektore sú zamestnanci chránení prostredníctvom zákona o výkone prác vo verejnom záujme a zákona o štátnej službe, ktoré upravujú možnosť podávať sťažnosti resp. možnosť upozorniť zamestnávateľa na porušovanie povinností. V sektore súkromnom platia ustanovenia Zákonníka práce apelujúce na dobré mravy a možnosť podať zamestnávateľovi bez akéhokoľvek postihu sťažnosť na iného zamestnanca resp. priamo na zamestnávateľa. Platí tiež zákon o sťažnostiach, ktorý obsahuje všeobecnú úpravu podávania sťažností a podnetov priamo štátnemu orgánu. Tento chráni sťažovateľa pred vyvodzovaním nepriaznivých dôsledkov z podnetu.

Whistlebloweri si však musia byť vedomí, že oznamovanie akýchkoľvek praktík je tiež zákonom limitované, a to najmä právnou úpravou ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, ochrany osobných údajov podľa zákona o ochrane osobných údajov, ochrany obchodného tajomstva podľa Obchodného zákonníka, ochranou utajovaných skutočností podľa príslušného zákona, a tiež povinnosťou mlčanlivosti podľa Zákonníka práce.

Oznámenie nekalých praktík iným osobám ako predstaviteľom spoločnosti či koncernu ako napr. médiám, mimovládnym organizáciám či zverejnenie na internete, síce vie napáchať obrovské škody, najmä vo forme poškodenia dobrého mena podnikateľa, spravidla však nebude v súlade ani so zákonom a ani s pracovnou zmluvou. Škody takto napáchané sa môžu vyšplhať do obrovských výšok a zamestnancovi v tomto prípade whistleblowing viac poškodí ako pomôže.

Ak sa zamestnanci rozhodnú okrem zamestnávateľa upozorniť aj orgány činné v trestnom konaní, vyvstáva riziko krivého obvinenia v prípade, že sa podozrenie nepreukáže. Na druhej strane má každá osoba, ktorá sa dozvie o spáchaní trestného činu, ho polícii oznámiť.

JUDr. Zuzana Chudáčková,
advokátka a partnerka

Mgr. Katarína Babiaková, LL.M.,
advokátka

bnt attorneys-at-law, s.r.o.

Cintorínska 7
811 08 Bratislava 1

Tel.: +421 2 57 88 00 88
Fax:  +421 2 57 88 00 89
e-mail: info.sk@bnt.eu

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk